Drahé Slovenky a Slováci, vážení spoluobčania!

Dovoľte mi v prvom rade zaželať vám všetkým pokojný Nový rok a pevné zdravie počas celého roka 2026. Nech máte okolo seba ľudí, ktorých máte radi, na ktorých sa môžete spoľahnúť a ktorí sú vám oporou v ťažkých chvíľach. Nech počas celého roka zažijete čo najviac pekných a príjemných chvíľ, ktoré pre vás budú zdrojom vnútornej radosti a spokojnosti.

Zároveň chcem zaželať Slovenskej republike všetko dobré k jej štátnemu sviatku a 33. výročiu jej vzniku.

Vážení spoluobčania,

máme za sebou náročný rok, ktorý priniesol množstvo turbulentných chvíľ na domácej scéne i búrlivý vývoj v medzinárodných vzťahoch.

Témou roka bolo pre ľudí na Slovensku ďalšie ozdravovanie verejných financií so všetkými dôsledkami na ich každodenný život. Konsolidácia je vždy bolestivá a nepríjemná a pre bežného človeka často znamená znižovanie jeho životného štandardu. Mnohí sa oprávnene pýtajú, či vláda našla ten najlepší spôsob ozdravovania ekonomiky, ak je potrebné neustále hľadať nové a nové šetriace kroky. Je však pravdou, že situáciu komplikuje spomaľujúca sa ekonomika nielen na Slovensku, ale aj vo vyspelom svete, ktorá neumožňuje vytvárať lepšie platené príležitosti a dusí hospodársky rast.

Ani politická situácia nám vlani nedávala žiaden dôvod na radosť. Vládna koalícia sa nevyhla ďalším mediálnym sporom a vzájomným útokom, hoci jej strany pred voľbami sľubovali, že s týmto spôsobom vládnutia skoncujú. Opozícia síce nahlas a ostro kritizovala každé jedno vládne opatrenie, ale málokedy ponúkla lepšie riešenie. Konfrontácia medzi oboma tábormi dosiahla nevídané rozmery, keď na sklonku roka došlo v parlamente k fyzickým potýčkam, osobným urážkam a slovným útokom medzi poslancami v miere, ktoré doteraz nemali na Slovensku obdobu.

Voliči vládnej koalície stále čakajú na splnenie hlavného sľubu vlády – že budú lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. A voliči opozície sa zas pýtajú, či na zlepšenie situácie na Slovensku bude stačiť iba kritika všetkých a všetkého, a či sa opozičné strany opäť nestanú obeťou ťažkých vzájomných sporov, ktoré medzi nimi vidieť už dnes.

Vyústením tejto situácie je prehlbujúce sa napätie v našej spoločnosti a čoraz väčšia nenávisť, ktorá akoby nemala brehov. Politika sa stala takým rozdeľujúcim prvkom, že už priamo zasiahla do našich rodín, priateľských vzťahov či atmosféry na pracovisku. Politici z oboch táborov dobre cítia tento rastúci tlak a namiesto toho, aby sa snažili spoločnosť spájať a upokojovať, burcujú ľudí k ešte vypätejším a negatívnejším emóciám. Neváhajú urážať nielen svojich politických rivalov, ale dokonca aj ich voličov - a to už je v demokracii absolútne neprípustné.

Zoči voči nenávisti, valiacej sa predovšetkým zo sociálnych sietí, ale aj z televíznych obrazoviek či internetových stránok, je potom nejeden človek frustrovaný. Vo svojej vlastnej ťažkej životnej situácii ľahko podľahne dojmu, že za všetko môžu ľudia s iným názorom - a kotol plný nenávisti sa varí čoraz intenzívnejšie.

A ani pohľad do zahraničia nám vlani nedával žiaden dôvod na radosť. Už takmer štyri roky na Ukrajine každý deň zomierajú ľudia, a to nielen vojaci v stovkách či tisíckach na bojisku, ale aj nevinné ženy, deti a starci v ruinách ukrajinských dedín a miest. Medzinárodné spoločenstvo doposiaľ nenašlo nie že dohodu, ale ani základný smer, ktorým sa pri skončení tohto konfliktu chce uberať.

Európska únia čelí čoraz väčším problémom, pretože sa nielenže nevie dohodnúť na mnohých strategických otázkach svojej budúcnosti, ale stáva sa čoraz väčšou obeťou obchodnej vojny so Spojenými štátmi, rýchleho ekonomického napredovania Číny a najvýraznejších zmien v globálnom poriadku od druhej svetovej vojny.

Vážení spoluobčania!

Veľmi by som si želal, aby sme zažili lepší rok 2026 ako bol ten predchádzajúci. Nebude to jednoduché, pretože nič z toho, čo si dnes spoločne do Nového roka prajeme, nepríde samo od seba. Náš život sa môže zlepšovať len s prispením každého jedného z nás. S prispením každej jednej šikovnej ruky a každej otvorenej mysle.

Už velikán našich dejín Milan Rastislav Štefánik nás učil: „Musíme žiť jeden pre druhého, lebo šťastie jednotlivcov mohutnie tou mierou, ktorou sa množí vôkol nich.“ Verím, že nám všetkým záleží na tom, aby Slovensko prosperovalo a bolo čoraz lepším miestom na život. A že pre tento cieľ spoločne spravíme v novom roku maximum.

V ekonomickej oblasti sa, žiaľ, nevyhneme pokračujúcej konsolidácii verejných financií. Toto ozdravenie verejných si pýta svoju ekonomickú daň a nebude ľahké udržať sociálny a politický zmier v spoločnosti. Nezaobíde sa to bez zodpovedného správania sa politikov, médií a odbornej verejnosti.

Preto veľmi prosím, aby v diskusii o tejto vážnej téme prevládol zdravý rozum, a nie negatívne emócie. Konsolidácia je doslova rajom pre tých najväčších populistov, aby prichádzali s dobre znejúcimi, ale ekonomicky nezmyselnými riešeniami, ktoré by Slovensko za pár rokov zruinovali. Je samozrejme potrebné upozorniť na to, ak niekde napriek konsolidácii štát mrhá prostriedkami svojich občanov alebo brzdí rast ekonomiky.

Nechoďme však do extrému, kedy budeme každý jeden výdavok štátu na štandardnú prevádzku alebo investície označovať za škandál. Preto prosím o zodpovedný prístup nielen politikov, ale aj médiá, aby sa táto téma nestala ďalším motorom nenávisti a zbytočne emotívnej konfrontácie.

V zahraničnej politike je Slovensko, žiaľ, príliš malým hráčom na to, aby dokázalo výrazne ovplyvniť tie najzásadnejšie rozhodnutia svetových veľmocí. Slovensko však vždy môže stáť na strane mieru, spolupráce a konsenzu. Vždy môže byť spoľahlivým členom najvýznamnejších medzinárodných spoločenstiev ako Európskej únie či Severoatlantickej aliancie, no zároveň môže vždy hrdo a dôsledne obhajovať svoje národnoštátne záujmy. Nepodliehajme dojmu, že toto za nás urobí niekto iný – ak nebudeme v rámci spoločnej zodpovednosti hovoriť o potrebách a záujmoch Slovenskej republiky, nebudú tieto potreby a záujmy rešpektované.

Vážené dámy a páni,