Kto je novým „dôveryhodným nahlasovateľom“ za Slovensko

Koncom roka 2025, konkrétne 17. decembra, Slovensko oficiálne získalo prvého dôveryhodného nahlasovateľa obsahu (nielen) sociálnym sieťam. 

Hoci sa inštitút dôveryhodného nahlasovateľa, ktorý v Európskej únii vznikol so zavedením Aktu o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA) netýka iba sociálnych médií, práve tu môže mať najväčší vplyv. Inštitút totiž oprávňuje vybrané organizácie, aby ich upozornenia na nevhodný obsah veľké platformy vyhodnocovali prioritne.

Každý členský štát si svojich dôveryhodných nahlasovateľov vyberá sám, pričom vrchná hranica ich počtu nie je oficiálne stanovená. Na Slovensku o pridelení tohto vplyvného postavenia rozhoduje verejnoprávna Rada pre mediálne služby (RpMS), ktorá reguluje audiovizuálne vysielanie a zodpovedá aj za obsah na internete. Bližšie informácie o rozhodovacom procese sa v článku dozviete nižšie.

Teraz sa pozrime na to, kto je prvým slovenským dôveryhodným nahlasovateľom. Neziskovku Ochráň ma v roku 2022 založil bývalý policajný vyšetrovateľ Roman Abrahám. Abrahám sa počas svojej policajnej kariéry špecializoval na vyšetrovanie trestných činov detskej pornografie, zneužívania detí online formou a neskôr na počítačovú kriminalitu.

Ochráň ma je momentálne jedinou slovenskou horúcou linkou pre nahlasovanie obsahu zobrazujúceho zneužívanie detí či nevhodnej detskej nahoty. Organizácia je tiež členom INHOPE, globálnej siete bojujúcej proti šíreniu sexuálneho zneužívania detí na internete.

Abrahámova neziskovka na svojej webovej stránke ponúka verejnosti možnosť nahlasovať „nevhodný obsah“. Rozoznáva až 15 kategórií takéhoto obsahu – okrem tých, ktoré sa týkajú zneužívania detí alebo detskej nahoty, tu nájdete položky ako Terorizmus, Drogy, Spam, ale aj Rasizmus a xenofóbia. Podľa definície Ochráň ma je pritom xenofóbia  „strach, nedôvera, odpor a nepriateľstvo voči všetkým cudzincom“. 

Že Ochráň ma sa pri prioritnom nahlasovaní obsahu nebude venovať iba ochrane maloletých, naznačuje aj popis na webstránke EK. Tu sa píše, že organizácia sa zameriava na „kybernetické násilie, nezákonný prejav, podnecovanie k sebapoškodzovaniu, ochranu maloletých, riziko pre verejnú bezpečnosť a podvody“. 

Naopak, počas ostatného zasadnutia Rady pre mediálne služby zaznela informácia, že Ochráň ma sa má pri nahlasovaní venovať iba téme ochrany maloletých. 

So žiadosťou o objasnenie, ktoré témy plánuje Ochráň ma pokrývať, sme sa obrátili na Abrahámovu neziskovku. V prípade, že odpovie, budeme článok aktualizovať. 

Predstaviteľ organizácie nám odpovedal, že hoci sa prioritne venujú ochrane maloletých v online priestore, ako dôveryhodný nahlasovateľ sa chcú venovať aj téme „podvodov a online scamov, kybernetického násilia a obťažovania, nenávistných prejavov (vrátane rasizmu a xenofóbie) a nelegálneho alebo závažného škodlivého obsahu v online priestore“. 

Horúca linka Ochráň ma je tiež jednou zo súčastí slovenského Centra bezpečného internetu, čo je projekt pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny financovaný Európskou úniou. Ďalšou zo súčastí tohto projektu je aj neziskovka digiQ (Digitálna inteligencia). 

O digiQ začiatkom decembra Marker napísal, že sa uchádza o postavenie druhého slovenského dôveryhodného nahlasovateľa. Upozornili sme pritom na potenciálny konflikt záujmov. 

Zakladateľka digiQ Andrea Cox je totiž členkou štatutárneho orgánu mediálnej rady. Je to pritom Rada, ktorá rozhoduje o pridelení štatútu dôveryhodného nahlasovateľa. Zároveň digiQ zamestnáva bývalého pracovníka analytického oddelenia mediálnej rady. 

Pri rozhodovaní o udelení postavenia dôveryhodného nahlasovateľa nehrozí iba konflikt záujmov. Tento proces je zároveň netransparentný.