Možný prioritný nahlasovateľ obsahu sociálnym sieťam má blízko k mediálnemu regulátorovi

Ako sa už presvedčil každý, kto zablúdil na sociálne siete, tieto služby majú svoje „pravidlá komunity“. Všetci užívatelia môžu Facebooku, Instagramu, YouTubu alebo TikToku nahlasovať obsah, o ktorom si myslia, že pravidlá porušuje.

Keďže tímy pre moderáciu obsahu nestačia obrovské množstvo podnetov vyhodnocovať, bežný užívateľ so svojimi sťažnosťami pochodí iba zriedka.

Inak je to s hláseniami, ktoré sociálne siete dostanú od štátnych orgánov a v Európskej únii aj od takzvaných „dôveryhodných nahlasovateľov“ (po anglicky „trusted flaggers“). Na rozdiel od bežných používateľov majú sociálne siete povinnosť sa ich podnetmi zaoberať, hoci im nemusia vyhovieť.

Pojem „dôveryhodný nahlasovateľ“ je novinka. Ide o výtvor legislatívy EÚ, konkrétne ho zaviedol Akt o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA).

Dôveryhodnými nahlasovateľmi sa v EÚ môžu stať organizácie, ktoré o to požiadajú a prejdú schvaľovacím procesom. Proces schvaľovania spadá pod národných mediálnych regulátorov. Na Slovensku je ním Rada pre mediálne služby (RpMS, predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu).

Rada pre mediálne služby je dôležitá, no trochu opomínaná, verejnoprávna inštitúcia. Nie je totiž ľahké jednou vetou vysvetliť, čomu sa venuje.

RpMS rozhoduje napríklad o tom, ktoré rádiá a televízie dostanú licenciu na vysielanie. Jej úlohou je aj strážiť názorovú pluralitu audiovizuálnych médií a to, či televízne alebo rozhlasové vysielanie neporušuje mediálny zákon. Rada RpMS tiež vyhodnocuje podnety na rôzne relácie a udeľuje ich tvorcom upozornenia alebo pokuty.

V rámci regulácie tradičných audio a vizuálnych médií je pôsobnosť RpMS vcelku jasná. Situácia sa zamotáva tým, že RpMS pribudla aj povinnosť regulovať obsah nových médií, teda internetu. RpMS napríklad vyhodnocuje podnety na obsah sociálnych sietí, ktoré jej posielajú bežní užívatelia. Ak Rada podnet uzná za oprávnený, posiela sociálnej sieti žiadosť o vymazanie príspevku.

Tu sa dostávame k spomínanému výberu dôveryhodného nahlasovateľa. Ako sme videli v takzvaných „Stratcom leaks“, RpMS hrala v rokoch 2022 až 2023 hlavnú úlohu v koordinovaní štátneho nahlasovania obsahu Facebooku.

Išlo pritom aj o príspevky, ktorých chybnosť podľa úradníkov spočívala v tom, že obsahovali kritiku vysokých štátnych predstaviteľov, alebo „nesprávne“ názory na vojnu na Ukrajine.

Tá istá organizácia, pod rovnakým riaditeľom, teraz vyberá organizácie, ktorých podnety na „chybný obsah“ budú mať podľa zákona sociálne siete povinnosť prioritne vyhodnocovať.

Pozornosť si zaslúži aj výberový proces. O status dôveryhodného nahlasovateľa sa totiž uchádza neziskovka DigiQ, ktorej zakladateľka Andrea Cox je členkou riadiaceho orgánu RpMS – Rady RpMS. Vyplýva to z verejného zasadnutia Rady, ktoré je dostupné online.

Rada RpMS má deväť členov, ktorých volí a odvoláva parlament po verejnom vypočutí kandidátov. Andreu Cox do Rady poslanci zvolili v marci 2023 a jej funkčné obdobie sa skončí v roku 2029.

O tom, či sa Coxovej DigiQ stane dôveryhodným nahlasovateľom prostredníctvom hlasovania, rozhodne certifikačný útvar RpMS. Ten má byť zložený zo štyroch zamestnancov RpMS a jedného člena Rady, ktorým bude Adam Valček.

Riaditeľa RpMS Martina Dorociaka sme sa spýtali, či v tomto postupe nevidí konflikt záujmov. Na otázku nám však vedenie RpMS neodpovedalo.

Okrem Andrey Cox v neziskovke DigiQ pracuje aj bývalý zamestnanec Rady pre mediálne služby Martin Šušol. Ten sa v DigiQ venuje „problematike nenávistných prejavov v online priestore, hlavne monitorovaniu a nahlasovaniu nenávistných prejavov na sociálnych sieťach“, a to už od roku 2020.

Šušol v rokoch 2022 až 2024 pracoval v Rade pre mediálne služby ako analytik. Podľa svojho životopisu v tom čase pôsobil aj v Kancelárii Prezidentky SR, kde údajne moderoval diskusiu na sociálnych sieťach a monitoroval nenávistné prejavy.

Šušol, ktorý na svojom Facebooku verejne podporuje hnutie Progresívne Slovensko a Roberta Fica prirovnáva okrem iného aj k Jozefovi Tisovi, mohol byť aj jedným z hlavných nahlasovateľov RpMS v známom uniknutom dokumente.

Ako o svojom pôsobení v RpMS Šušol napísal v životopise, jeho úlohou bol „monitoring nelegálneho obsahu a nenávistných prejavov na sociálnych sieťach“ a „komunikácia so sociálnymi sieťami“. Presne na tento účel slúžili uniknuté tabuľky. RpMS v nich zbierala podnety od rôznych štátnych inštitúcií na „chybný“ obsah a posielala ich spoločnosti Meta.