Grimasa a nádej medzi riadkami. O výsledku stretnutia Trumpa so Zelenským

Pred stretnutím Volodymyra Zelenského s Donaldom Trumpom v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride nebol dôvod očakávať v mierovom procese zmysluplný pokrok.

Odohralo sa síce už bežné mediálne kolečko, Zelenskyj sa poradil s Európanmi, Trump telefonoval s Putinom, pozornosť médií bola zvýšená, ale boli to len kulisy.

Zelenskyj vo svojom vianočnom príhovore zdôraznil neoblomnosť Ukrajincov a vyjadril želanie, aby Putin „zahynul“. Útočiacich Rusov pritom opísal ako bezbožný národ, ktorý nemá nič spoločné s kresťanstvom alebo ľudskosťou.

Zmierlivosťou neprekypoval ani ruský prezident Putin, ktorý v sobotu zopakoval, že ak Kyjev nejaví záujem o mier, Moskva dosiahne svoje ciele silou. Putin dodal, že záujem Ruska o stiahnutie sa ukrajinských ozbrojených síl z Doneckej oblasti je už „takmer nulový“. Ruská armáda totiž podľa jeho slov postupuje tak rýchlo, že takýto krok zo strany Kyjeva stráca význam.

Zelenského stratégia pri rokovaniach s Donaldom Trumpom je jasná. Opísal ju aj počas telefonátu s európskymi lídrami, ktorý sa konal pred stretnutím v Mar-a-Lago. Zámerom Zelenského je podľa denníka Financial Times upraviť Američanmi predložený mierový plán tak, aby ho Moskva automaticky odmietla ako neprijateľný. Cieľom je potom prehovoriť USA, aby zvýšili tlak na Rusko a pokúsili sa ho prinútiť k ústupkom, ktoré budú v prospech Ukrajiny.

V tomto zmysle sa ukrajinský prezident vyjadril aj v piatok pred novinármi. „Rusko neustále hľadá dôvody, prečo nesúhlasiť s mierovou dohodou... ak Ukrajina ukáže svoju pozíciu, je to konštruktívne. Ak Rusko nesúhlasí, znamená to, že tlak nie je dostatočný.“

Signály Trumpovej administratívy pred rokovaním však Zelenského stratégii dávali iba malú šancu na úspech. Ak chcel Washington odkázať, že ukrajinský prezident nie je v Amerike vítaný, ale iba trpený, nemohol to spraviť jasnejšie.

Po prílete na medzinárodné letisko v Palm Beach na Floride nevítal ukrajinského prezidenta žiadny z vysokých amerických predstaviteľov. Trump krátko pred stretnutím na sociálnej sieti napísal, že mal dobrý telefonický rozhovor s Putinom. Keď potom prijal Zelenského na schodoch v Mar-a-Lago, privítal ho suchým podaním ruky. Bez objatia, ktoré inokedy venuje iným štátnikom.

Tlačová konferencia oboch lídrov sa niesla v kultivovanom duchu. Nedošlo k žiadnemu diplomatickému výbuchu, akého boli médiá svedkami počas februárového stretnutia v Oválnej pracovni. Trump s tradičným optimizmom hovoril o veľkom pokroku v rokovaniach, pričom uviedol, že nevyriešené sú už iba „jedna alebo dve chúlostivé otázky“.

Zelenskyj označil rokovania so šéfom Bieleho domu za skvelé. Zdôrazňoval, že bezpečnostné záruky Washingtonu pre Kyjev sú dohodnuté na 100 percent a že takmer dohodnuté sú aj spoločné záruky USA a EÚ. Nie je síce jasné, čo by tieto bezpečnostné záruky mali v praxi znamenať, ale pre ukrajinské publikum ide, samozrejme, o kľúčovú tému.

Napriek slušnej a bezkonfliktnej tlačovke bolo medzi riadkami cítiť napätie. Pri otázke, či Rusko súhlasilo s prímerím, na ktoré tlačia Kyjev a Európania, Trump odpovedal záporne. Prezident vyhlásil, že chápe Putina, ktorý sa nechce dostať do pozície, v ktorej by uzavrel prímerie len preto, aby sa boje rozhoreli znova.

Ohľadom územných sporov zase americký prezident konštatoval, že čo ešte Rusko nezabralo, môže zabrať v priebehu nasledovných mesiacov. Ako podpichnutie Zelenského možno vnímať Trumpov výrok o ruskej pomoci pri rekonštrukcii Ukrajiny. Americký prezident vyhlásil, že „aj keď to môže znieť zvláštne“, aj „Rusko si želá, aby Ukrajina bola úspešná“.  Ukrajinský prezident si pri týchto slovách neodpustil grimasu vyjadrujúcu nesúhlas.

Po záverečnej novinárskej otázke, čo bude nasledovať, ak mierové rokovania neuspejú, prezident na znak bezmocnosti zdvihol ruky a odpovedal: „Budú bojovať a budú zomierať. Nič dobré.“

Trumpova snaha ukončiť zabíjanie z humanitárnych dôvodov je autentická, ale z politického hľadiska mu mierový proces poskytuje najmä alibi. Americký prezident presunul bremeno finančnej podpory Kyjevu na Európu a chváli sa, že USA pri Ukrajine už finančne zaťažené nie sú. Ale tiež si neželá, aby bol označený za hrobára Ukrajiny a aby vznikol taký kolaps, ktorý by mohol donútiť Ameriku opäť intervenovať.

Tento uhol sleduje dlhodobo. Začiatkom decembra sa americký prezident o februárovom stretnutí so Zelenským vyjadril: „Povedal som, že nemáte žiadne karty. Bol to správny čas na dohodu... Ale oni sa vo svojej múdrosti rozhodli tak neurobiť. Teraz majú proti sebe veľa vecí.“

Inými slovami: Robil som, čo sa dalo, ale to vy ste si nedali povedať. Sami ste si na vine.

Američania si pamätajú zahanbujúce udalosti ako pád Saigonu v roku 1975 či nedávny zle koordinovaný náhly odchod z Kábulu v roku 2021. Vojenská porážka je posledná vec, s ktorou chce byť Trump spájaný. Jeho vláde zostávajú ešte tri roky, počas ktorých hrozí Ukrajine porážka vo vojne, do ktorej ju USA pomohli vtiahnuť. Preto Trump neustále opakuje, že to nie je jeho vojna, že za jeho vlády by sa nikdy nezačala a že k nej došlo iba pre „stupiditu“ Bidenovej garnitúry.

Nie je to úplne pravda. Už je to aj Trumpova vojna. Jeho vláda predsa ešte stále posiela Kyjevu zbrane a podporuje ho spravodajskými informáciami. Postoje Moskvy a Kyjeva pritom zostávajú nezmieriteľné, napriek rečiam o veľkolepom pokroku. V tomto ohľade sú rokovania alibi nielen pre Trumpa, ale aj pre Zelenského a pre Putina.

Ukrajinský prezident čelí príliš veľkej vnútornej opozícií, najmä od nacionalistov, než aby súhlasil s mierovou dohodou, ktorá by bola vnímaná ako porážka Kyjeva. Putin tiež nechce byť vnímaný ako rozvracač mierového procesu. Pritom je pre neho komfortné rokovať o mierových podmienkach v čase, keď ruská armáda postupuje na bojisku. Nič z toho nedáva nádej na skorý mier za rokovacím stolom.

S týmito východiskami vstupujeme v roku 2026 do konfliktu, ktorý sa o pár týždňov vo februári prehupne do piateho roku trvania. Istou útechou môžu byť dôležité deeskalačné tendencie ostatných mesiacov. Trumpovej administratíve patrí uznanie za to, že rokovania s Kremľom aspoň začala a že sa snaží o mierové spolunažívanie s Ruskom a stabilitu v Európe – obom cieľom dal Trump pečiatku vo svojej Národnej bezpečnostnej stratégii.

Po zverejnení tohto dôležitého dokumentu sa menia veci aj v Európe. Roky odmietania rokovaní s Moskvou a propagandy o hrozbe útoku Ruska voči NATO otáčajú európski politici v oboch otázkach. Na priame rokovania s Putinom už nevyzývajú iba Robert Fico a Viktor Orbán, ale aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nemecký minister obrany Boris Pistorious ako aj fínsky prezident Alexander Stubb zase nedávno odmietli umelo živenú hrozbu, že Rusko chce viesť plnohodnotnú vojnu s NATO.

Znamená to, že aj keď v Európe vstupujeme do piateho roku najväčšieho konfliktu od konca druhej svetovej vojny, pravdepodobnosť, že tento konflikt prerastie do vojny jadrovej, sa mierne oslabila. 

A to nie je málo.