Biskup Šomali: V Gaze sa žije ako v dobe kamennej

Pri Gaze platí to isté, čo kedysi platilo počas komunizmu. Keď sa chceme dozvedieť o tamojších problémoch a realite, treba nechať hovoriť miestnych ľudí, osobitne to platí pri kresťanoch. Žiaľ, v niektorých západných štátoch je viac počuť evanjelikálnych protestantov ako hlas kresťanov zo Svätej zeme.

Požiadal som preto o rozhovor biskupa Williama Hannu Šomaliho, ktorý je palestínskym katolíckym kňazom a pomocným biskupom latinského patriarchátu v Jeruzaleme. Má na starosti územie Gazy, stretli sme sa s ním v Jeruzaleme a rozprávali o živote v Gaze. Pred Vianocami Gazu navštívil, priniesol lieky, potraviny a finančnú pomoc, odslúžil tam tiež svätú omšu.

 Aká je situácia kresťanov a vôbec ľudí, ktorí žijú v Gaze?

Momentálne žije v Gaze 580 kresťanov, ich počet významne poklesol počas vojny. Časť ľudí odišla, mnohí ďalší by radi Gazu opustili, ak by im to dovolili. Kresťania žijú v Gaze s 2,2 miliónom ďalších obyvateľov, prevažne v Gaza city. Kresťania žijú v štvrti, ktorá sa nazýva Zajtuna, väčšina z nich v objekte Kostola svätej rodiny, asi tretina žije v objekte pri gréckom pravoslávnom kostole sv. Pavla.

Od začiatku vojny je potrebné zabezpečovať pre nich všetko, nepracujú, nemajú kde, takže nemajú zdroje. Potrebujú jedlo, lieky, čistú vodu a ďalšie veci, ktoré sa im snažíme priebežne zabezpečiť.

Povedali ste, že mnohí z kresťanov v Gaze by radi odišli, prečo im to nechcú dovoliť?

To je dobrá otázka. Je to tak, niektorí by radi odišli do Austrálie, iní do Kanady alebo Európy, sú aj takí, ktorí odísť nechcú. Izrael chcel, aby obyvatelia Gazy odišli, ale sú aj takí, ktorí odísť nechcú.

Presne na to sa pýtam, Izrael sa opakovane snažil, aby Palestínci opustili Gazu, aby emigrovali do cudziny. Prečo však, ak chcú tamojší kresťania Gazu opustiť, prečo im to nie je povolené?

Nie je to možné, pretože hraničný prechod Rafah (ide o prechod medzi Gazou a Egyptom, ktorý je pod kontrolou štátu Izrael) je uzavretý. Ale keď bude otvorený, mnohí z kresťanov by radi odišli do cudziny.

Ako sa má kňaz Gabriel Romanelli, ktorému pápež František telefonoval takmer každý deň a ktorý je celý čas v Gaze?

Mal zdravotné problémy s nohou, išlo o dôsledok explózie, teraz je s ním už lepšie. Je so svojimi farníkmi a ľuďmi v Gaze, sedem dní v týždni a 24 hodín denne, potrebujú ho, pomáha im materiálne, morálne aj po duchovnej stránke. Viem, že je vyčerpaný. Aj tri rehoľné sestričky, ktoré sú s ním, sú vyčerpané. Okrem práce pre svoju farnosť mu volajú novinári, viem, že jeden z nich s ním pripravuje knihu o tom, čo všetko tam zažíva počas vojny. Je teda aktívny, ale neostáva mu čas na odpočinok. Myslím, že takýmto spôsobom nedokáže dlho pokračovať...

Po tom, ako bol zranený, ale aj z ďalších dôvodov, o ktorých hovoríte, nebola možnosť, aby ho nahradil niekto iný a dal sa do poriadku v nemocnici?

Je ťažké ho nahradiť. Našťastie, nie je tam sám, je s ním ešte jeden egyptský kňaz z tej istej komunity a ešte tretí kňaz z rovnakej rehole. Otec Romanelli má však silnú charizmu, hovorí dobre nielen arabsky, ale aj inými rečami, takže vie byť nápomocný, dokáže hovoriť s médiami, je to skúsený kňaz, ktorý dobre a dlho pozná Svätú zem a Gazu.

Pápež František s ním telefonoval takmer každý deň, nový pápež Lev XIV s ním už hovoril, neviete?

Spomenul ho verejne, ale nespomínam si, že by s ním hovoril. Nie som si istý.

Keď sa rozprávate s otcom Romanellim vy, čo hovorí na situáciu v Gaze? Ako opisuje tamojší stav? Čo hovorí napríklad o Hamase?

Kresťania sú spolu s otcom Romanellim uzavretí za múrmi svojho kostola, nemajú kontakt s vonkajším prostredím, držia sa vnútri. Sú unavení, dúfajú, že prídu lepšie dni, veria, že sa bude realizovať druhá fáza mierového procesu, ako to navrhol prezident Trump, to znamená, že v Gaze budú pôsobiť medzinárodné mierové sily, ktoré dohliadnu na poriadok. Trápi ich, že sa hovorí o rokovaniach, ale nie sú výsledky, nie je jasné, kto bude mať zodpovednosť za bezpečnosť, či už v oblasti Gazy, kde žijú Palestínci, alebo v tej časti, ktorá je pod kontrolou Izraela. Nepoznáme budúcnosť, je pre nás zahalená a nejasná.

Ako sa k prítomnosti otca Romanelliho v Gaze stavajú izraelské orgány? Má od nich nejakú podporu alebo naopak problémy? Ako sa k nemu správajú?

Je to kňaz, nezapája sa do politiky, jeho zodpovednosťou je starosť o vieru, je to muž viery. Je nestranný, preto je akceptovaný každým, pomáha všetkým, ktorí sa na neho obrátia.

Keď ide o záujem kresťanov zo sveta, najviac počuť evanjelikálnych protestantov z USA. Ako hodnotíte ich názory a pohľad na to, čo sa deje v Svätej zemi?

Vieme, aká silná je loby kresťanských sionistov. Hovoria, že Židia majú právo kontrolovať celú Svätú zem od rieky až k moru, pretože majú na to Boží prísľub zo Starého zákona. Veria, že je kontinuita medzi dnešnými Židmi a Židmi z biblických čias, preto podporujú štát Izrael a nepodporujú dvojštátne riešenie. A to napriek tomu, že oficiálnym stanoviskom vlád USA je podpora dvojštátneho riešenia. Problém je, že je to iba v teoretickej rovine a nič sa prakticky nerobí, aby vznikli vedľa seba dva štáty. Naopak, problémom je, že vznikajú židovské osady mimo územia Izraela, na území Západného brehu je ich už vyše 200. Tieto osady robia myšlienku dvoch štátov ešte zložitejšou a komplikovanejšou.

Ešte otázka k evanjelikálnym protestantom z Ameriky. Keďže sú to kresťania, najbližší by im mali logicky byť tunajší kresťania, ich osud a problémy. Prečo to tak nie je?

Ako viete, bezpodmienečne podporujú štát Izrael, podporujú ich politiku a rozširovanie Izraela od rieky Jordán k moru. Bližšia im je pravda, ktorú vidí Izrael, ako pravda, ktorú vidia kresťania. Mojou zodpovednosťou sú však tunajší kresťania a s týmito kruhmi nemám kontakt, v kontakte som iba s katolíkmi. Nemyslím si však, že všetci protestanti majú tento pohľad na vec, stretávame sa s ním najmä v médiách, v televíziách. Sú aj evanjelikálni protestanti, ktorí vidia realitu a podporujú dvojštátne riešenie.

Robia evanjelikáli aspoň to, že by materiálne alebo inak pomáhali kresťanom v Gaze?

Oni vidia riešenie inak, myslia si, že všetci kresťania by mali opustiť Gazu. Takto chcú riešiť aj problém s kresťanmi v Gaze.

Kto vlastne v Gaze pomáha najviac?

Ak myslíme materiálnu pomoc, najväčšiu pomoc dostávame hlavne od katolíckych organizácií farností zo sveta, ale nie výlučne. Zhruba 90 percent pomoci ide od katolíkov, ale sú aj iné mimovládne organizácie, ktoré pošlú peniaze na lieky alebo jedlo, ktoré sa potom nakupujú tu.

Keď chce niekto materiálne pomôcť, najlepšou formou sú asi peniaze.

Áno, peniaze sú teraz najjednoduchšia a najlepšia forma pomoci. Dokážeme ich použiť na to, čo je v Gáze práve teraz najpotrebnejšie, pred časom to bolo jedlo, tak sme ho nakúpili. Teraz napríklad potrebovali matrace, prikrývky. A tiež peniaze. Odkedy začalo platiť prímerie, tak je už na trhu v Gaze jedlo, ale je extrémne drahé, preto im dáme peniaze, aby si ho mohli dovoliť zaplatiť.

V Markeri sme publikovali texty z izraelsko-palestínskeho magazínu +972, kde sa písalo o nesmierne vysokých cenách jedla, napríklad múka stojí takmer 40 eur za kilogram. Je to pravdivý obraz?

Prvý problém je iný, Gaza, to je dnes najmä veľký zápach, prepáčte, že to tak musím povedať, smrad. Dva roky sa tam hromadí odpad, výkaly, to všetko. Najsilnejší pocit z Gazy je tento zápach. Ľudia v ňom žijú celé mesiace.

Potom je problém s pitnou vodou. Odpad kontaminoval vodu v mori, kontaminované sú studne, druhý hlavný problém je preto voda.

Tretí problém sú nemocnice. Väčšinu zničili kompletne alebo čiastočne. Ak niektorá funguje, lekárom chýba takmer všetko, čo potrebujú. Až potom sú problémom ceny. Tie sú vysoké, niekedy troj- až štvornásobne vyššie, ako stojí ten istý tovar v Paríži alebo Washingtone. Jedno vajíčko napríklad stojí 3 eurá, čo je strašne veľa za jedno jediné vajíčko. Ceny postupne klesajú, ale stále sú vysoké. Platí sa všetkým možným, nie každý má peniaze alebo PayPal. Chýba elektrický prúd, všade sú samé ruiny a zničené domy. Kto by chcel vidieť, ako sa žije v dobe kamennej, mal by prísť do Gazy.

A to ešte treba dodať, že tí, čo žijú ako kresťania v Kostole sv. rodiny, sú privilegovaní oproti tým, ktorí žijú v stanoch, na daždi. Stany im odobrali, mnohí museli spať pod holým nebom, bez ochrany pred dažďom, vetrom. Veľa detí ochorelo, čo je priamym ohrozením života.

Čo si vlastne myslíte o návrhu, že by vznikol medzinárodný protektorát na čele s Tonym Blairom, ktorý by mal Gazu riadiť?

Veríme, že niečo také vznikne, Gaza potrebuje rekonštrukciu a Hamas by mali odzbrojiť.

Veríte tomu, že je možné Hamas odzbrojiť?

Je to veľký problém. Možno by aj akceptovali, že ich odzbroja, ale ak by zbrane boli v nejakom depozite, ktorému by dôverovali. Ale s tým Američania nesúhlasia.

Aký silný je po dvoch rokoch Hamas?

To naozaj neviem, ale viem, že stále existuje, funguje ako milícia. Niektorí sa stále skrývajú v podzemí, nemôžu vyjsť, pretože by ich vypátrali izraelské jednotky. Samozrejme, nesú zodpovednosť za útoky zo 7. októbra.

Pán biskup, ďakujem za rozhovor, prosím, pozdravte v našom mene otca Romanelliho v Gaze a tamojších kresťanov, mnohí ľudia na Slovensku sa za nich modlia a myslia na ich trápenie.

Veľmi rád. Ďakujem.