Veštia jej kolaps už štyri roky. Čo je pozoruhodné na ruskej ekonomike

Ruská ekonomika naďalej poháňa vojnu, ale v roku 2026 by sa mohla zrútiť, napísal ku koncu roka americký denník Washington Post. Britský Guardian zase začiatkom decembra konštatoval: „Putin mal prijať Trumpovu ponuku. Teraz by kolaps ruskej ekonomiky mohol viesť k jeho pádu.“

S týmto predpokladom zjavne pracujú aj západoeurópski lídri a predstavitelia Európskej komisie, ktorí na samite EÚ v Bruseli rozhodli o poskytnutí 90-miliardovej pôžičky Kyjevu, ktorá má vykryť deficit Ukrajiny na ďalšie dva roky. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová napríklad neustále opakuje, že ruské hospodárstvo čelí rozhodujúcemu tlaku. Elity EÚ teda, zdá sa, veria, že pokiaľ trochu viac sprísnia sankcie, bude to stačiť na ekonomickú a tým aj vojenskú porážku Kremľa.

Je nesporné, že ruská ekonomika v dôsledku vojny na Ukrajine trpí. Po rokoch rastu, (okolo 4,1 percenta v roku 2024) stimulovanom vojenskými výdavkami a nahradzovaním dovozov, sa dostala do stagnácie. Počiatočný rast slabne a teraz je takmer nulový. Hospodárstvo Ruska negatívne ovplyvňujú zvyšovanie daní či ochladzovanie dopytu. 

Inflácia zostáva vysoká, na úrovni 6,6 percenta. Oproti 10 percentám spred roka však ide o značný pokles. Problémom sú aj úrokové sadzby vo výške 16,5 percenta, no aj v ich prípade pozorujeme medziročný pokles z 21 percent. To všetko vplýva na úroveň kvality života Rusov. STVR si v reportáži všimla, že mnohé podniky v luxusnej štvrti Moskvy krachujú, zatiaľ čo tržby rýchleho občerstvenia rastú.

Problémom sa stáva rastúci rozpočtový deficit. V súčasnosti dosahuje 1,9 percenta HDP, pričom na začiatku tohto roka sa predpokladal vo výške 0,5 percenta. Vzhľadom na to, že pätina všetkých výdavkov sa realizuje v decembri, bude na konci roka pravdepodobne bližšie k 2,6 percenta alebo dokonca presiahne 3 percentá.

Je to neobvyklé, keďže Vladimir Putin desaťročia presadzoval zodpovednú rozpočtovú politiku s nízkymi deficitmi alebo aj prebytkami. Vďaka tomu má Rusko veľmi nízky štátny dlh, ktorý dosahuje iba 20 percent HDP. Je to menej než v akejkoľvek krajine EÚ.

Moskve v konzervatívnej fiškálnej politike doposiaľ napomáhal vývoz ropy a v menšej miere zemného plynu. Daňové príjmy z ťažby týchto surovín v roku 2024 tvorili 30 percent štátneho rozpočtu.

Koncom roka 2025 je však tento zdroj príjmov čoraz napätejší. Dôvodom sú nižšie svetové ceny ropy, zníženie vývozu do Európy a tiež americké sekundárne sankcie na odberateľov ruských energonosičov. Cena ropy Urals, ruskej ropnej vlajkovej lode, klesla pred Vianocami na približne 34 dolárov za barel, čo je signálom, že sankcie USA majú dopad.

Podľa výpočtov agentúry Reuters by daňové príjmy Moskvy z ťažby ropy mohli v januári klesnúť na približne 380 miliárd rubľov (4,1 miliardy EUR), čo je najnižší mesačný výnos od konca roka 2022. Znamenalo by to pokles o 16 percent oproti decembru a pokles o viac ako 50 percent v porovnaní s januárom minulého roka.

Napriek všetkému spomenutému sa nedá tvrdiť, že by ruská ekonomika stála čo i len pred krízou, nieto pred kolapsom, ktorý veštia eurokomosia či viacerí ekonómovia.

Spomenieme si na rok 2022, keď analytici tvrdili, že Rusko do leta hospodársky padne na kolená. Alebo na rok 2023, o ktorom médiá písali ako o roku úpadku Ruska. A tiež na vlaňajšok, keď nás „brilantní ekonómovia“ presviedčali, že ekonomická kríza a tým aj porážka Putina vo vojne nastane v roku 2025.

Všetky tieto tvrdenia boli v lepšom prípade alarmistické, no v tom horšom propagandistické. Dnes stojíme na konci roka 2025, v ktorom Rusko nielenže neskolabovalo, ale naopak, ukázalo rastúcu prevahu vo vojne. Ruská armáda prekonala ukrajinskú v dronoch a dnes má viac vojakov aj obrnených vozidiel ako pred rokom (alebo na začiatku vojny). Postup na Ukrajine oproti vlaňajšku ruské sily zvýšili o 80 percent.

Tento vývoj je možný vďaka tomu, že ruskej armáde kryje chrbát ekonomika, ktorá sa napriek mnohým negatívnym predpovediam ukázala byť prekvapivo odolná. Ako upozornil Ben Aris, šéfredaktor agentúry bne IntelliNews, podľa žiadnej metriky nemôžeme ekonomike Ruska veštiť kolaps.

„Rusko ešte ani len neprekročilo hranicu nadmerného deficitu EÚ vo výške troch percent – hoci by sa tak mohlo stať do konca tohto mesiaca... Osem členských štátov EÚ už porušuje pravidlo o nadmernom deficite vo výške troch percent a niektoré z nich ho porušujú veľmi výrazne. EÚ je pod tlakom oveľa viac ako Rusko,“ píše Aris.

Medzi tieto krajiny patria Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Belgicko a tiež Slovensko s piatimi percentami a dlhom prekračujúcim 60 percent HDP.

Lenže viac bije do očí napríklad 120-percentný dlh Francúzska, ktorý tamojšie nestabilné vlády s aktuálne 5,5-percentným deficitom nedokážu dostať pod kontrolu. Paríž je blízko k tomu, aby požiadal Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. V podobnej situácii je aj Veľká Británia so 100-percentným dlhom k HDP. V oboch prípadoch ide o hodnoty, ktoré Rusko so svojím 20-percentným dlhom nemá v dohľadnej dobe šancu dosiahnuť.

Zaujme nielen porovnanie s krajinami EÚ ale aj s históriou. Keď v roku 1942 prešli Spojené štáty americké na vojnovú ekonomiku, ich rozpočtový deficit dosiahol 14 percent HDP. V roku 1943 deficit vzrástol na ohromných 27 percent a v nasledujúcich dvoch rokoch vojny sa pohyboval okolo 22 percent.

V konečnom dôsledku štátny dlh USA narástol zo 42 percent HDP v roku 1941 na 106 percent v roku 1946. Oplatilo sa to – spojenci dominovali vo výrobe a vďaka tomu porazili nacistické Nemecko a Japonsko.

Ben Aris dodáva: „Rusko je vo vojne a celé hospodárstvo sa nachádza vo vojnovom stave. Ekonomika je, samozrejme, pod tlakom. Ak sa však pozrieme späť na druhú svetovú vojnu, je pozoruhodné, ako málo je pod tlakom.“

Aby získala peniaze, americká vláda sa počas druhej svetovej vojny odhodlala k revolučným politikám. Zaviedla prvýkrát všeobecnú daň z príjmu, masívne rozšírila daňový základ a vydala vojnové dlhopisy v hodnote 180 miliárd dolárov s cieľom využiť úspory obyvateľstva.

Rusko nič podobné doposiaľ nespravilo, lebo nemuselo. Akurát zvýšilo sadzbu DPH na rok 2026 o dva percentuálne body z 20 na 22 percent, čo je v európskom kontexte štandardná hodnota. Na Slovensku je to 23 percent.

Rusko má pritom stále jedny z najnižších daňových sadzieb v Európe a v jeho rezervách na horšie časy známych ako Národný fond sociálneho zabezpečenia má dostatok prostriedkov (6,8 bilióna rubľov) na takmer dvojnásobné pokrytie súčasného deficitu.

„Francúzska a britská ekonomika skolabujú skôr ako ruská,“ hovorí Aris.

Predpoklady o skorých pádoch ruskej ekonomiky sa preto javia byť analogické k rôznym „zázračným“ západným zbraniam, ktoré mali zvrátiť vývoj na fronte. Malo to platiť o raketových systémoch HIMARS, tankoch Leopard či lietadlách F-16 – nie že by ukrajinským ozbrojeným silám nepomohli, ale rozhodujúcimi faktormi sa nestali.

Podobne to vyzerá na ekonomickom fronte. Životná úroveň Rusov sa počas vojny zhoršila, ale nie dramaticky. Sekundárne sankcie USA ruským energetickým gigantom Rosneft a Lukoil ubližujú, ale zároveň platí, že napríklad India ich pomerne úspešne obchádza. Útoky ukrajinských dronov proti ruským rafinériám spôsobili v niektorých prípadoch vážne škody, lenže v konečnom dôsledku znížili ruskú spracovateľskú kapacitu iba o tri percentá.

Ruské hospodárstvo teda má problémy, ale dôkazy o kolapse chýbajú. Západ podcenil odolnosť fundamentov ruského hospodárstva a odbornosť ekonomických plánovačov v Moskve. A naopak, v prípade Európy precenil svoje schopnosti odolať vplyvu sankcií na vlastnú ekonomiku. Predpovede pádu ruskej ekonomiky sa preto javia ako nič iné, než ďalšia ukážka straty kontaktu s realitou.