Zúfalstvo v Kyjeve a panika v Bruseli

Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia, znie známa veta, ktorá vystihuje posledné kroky Bruselu ohľadom financovania vojny na Ukrajine. Viditeľná frustrácia prerastá do paniky, pričom predstavitelia Európskej komisie a západoeurópski lídri opakovane vo vyhláseniach spojili osud Ukrajiny s osudom Európskej únie.

Je preto pre Brusel dramatické, že situácia na bojisku vyzerá pre Kyjev zúfalo. Nehovorí to Vladimir Putin, ale ukrajinské a proukrajinské zdroje.

Bojaschopnosť ukrajinskej armády nahlodávajú nielen straty spôsobené Rusmi, ale aj narastajúci počet dezercií a nedovolených opustení bojiska. Keď sa ich počet začal blížiť k 300-tisíc, ukrajinská prokuratúra prestala minulý týždeň tento údaj zverejňovať.

Ukrajinský monitorovací projekt s väzbami na armádu Deep State informoval, že dezertéri sú po novom posielaní do útočných jednotiek namiesto bežných brigád, ktoré trpia nedostatkom vojakov. Keďže útočné jednotky majú vyššie straty, krok môžeme interpretovať ako trestný a odstrašujúci mechanizmus. Objavili sa tiež správy, že Kyjev ruší medzinárodnú légiu, aby jej vojaci mohli byť prevelení do útočných síl.

Ukrajincom sa síce po dlhej dobe podaril úspešný lokálny protiútok pri Kupjansku, kde si prezident Volodymyr Zelenskyj natočil virálne PR video, ruský postup na všetkých ostatných častiach frontu tým však nezastavil.

Rusi napríklad minulý týždeň šokujúco rýchlo obsadili Siversk, dôležité pevnostné mestečko, v ktorom pred vojnou žilo desaťtisíc ľudí a ktoré jednotky Kyjeva bránili 40 mesiacov. Ukrajinská obrana v Siversku sa však teraz zrútila iba niekoľko dní po tom, ako Rusi vstúpili do jeho severovýchodnej časti.

„Ruské zisky v roku 2025 boli o 80 percent rýchlejšie ako v roku 2024. Niektoré prápory Ukrajinských ozbrojených síl teraz bojujú s menej ako 20 aktívnymi vojakmi, brigády dohromady s 200 vojakmi,“ uviedol dobre informovaný slovenský analytik Balázs Jarábik, ktorý dlho pôsobil na Ukrajine. Upozornil, že situáciu v ukrajinskej armáde už teba považovať za „štrukturálne zhoršenie bojovej kapacity“.

Keďže Vladimir Putin už dávnejšie stanovil získanie Donbasu ako kľúčový cieľ vojny, Kyjev vníma stiahnutie sa z tohto regiónu ako kapituláciu a jeho prípadne dobytie ako porážku. Podľa Jarábika však koncentráciou už aj tak značne opotrebovaných síl na Donbase riskuje Kyjev ďalšie územné straty na juhu v Záporožskej oblasti, kde Rusi za minulé týždne postupovali najrýchlejšie.

Strata územia je však iba najviditeľnejším prejavom vysilenia Ukrajiny. Rusko čoraz viditeľnejšie dominuje v priemyselno-energetickej rovine vojny.

„Rovnováha v oblasti dronov sa mení. Rusko vyrába viac ako 40-tisíc dronov Geran ročne, každý za približne 20-tisíc amerických dolárov,“ zhodnotil Jarábik. Dodal, že aj keby Ukrajina zachytila 95 percent z nich, z nákladového hľadiska sa tieto zbrane stále oplatia, pričom Západ nedokázal vyvážiť výrobné kapacity Moskvy.

Spoločne s leteckými a raketovými útokmi Kremeľ svoju dronovú prevahu využíva pri náletoch na energetickú infraštruktúru. Kyjev a centrálne regióny už pokrývajú len 20 až 25 percent dopytu po elektrine, pričom kapacita tepelných a vodných elektrární klesla o 80 až 90 percent.

„Rusko oslabuje systém bez toho, aby vyvolalo jeho úplný kolaps – vyhýba sa 750-kilovoltovým rozvodniam, čím spôsobuje systémové zlyhanie siete,“ doplnil Jarábik.