Adoptuje mainstream Babiša?

Rok 2025 bol v Českej republike rokom Andreja Babiša. Politika, ktorý polovici občanov pije krv a druhú polovicu zbavil nenávideného Petra Fialu. Po celý rok potom Babišovi v jeho víťaznom ťažení asistovali médiá hlavného prúdu. Posadnutosť miliardárom, ktorý sa dal na politiku, definovala mediálny priestor, v ktorom tak Babišovi protivníci, ako aj jeho potenciálni partneri hrali druhé husle. Áno, rok 2025 bol aj rokom rekordne dlhého zástupu druhých huslistov.

V zúfalej snahe odradiť občanov od voľby fabrikanta, ktorý politiku nepotrebuje, sa médiá dopustili negatívnej kampane na nezaplatenie. Triumfálnym volebným víťazstvom však pozoruhodný vzťah médií a staronového premiéra neskončil. Pôdorys vládnej koalície sľubuje drámu, ktorá mainstreamu poriadne zamotá kolektívnu hlavu. Namiesto jedného záporáka sa naši progresívni euroliberáli budú musieť nejako vyrovnať hneď s troma záporákmi: Babišom, Okamurom a Macinkom.

Čas ukáže, či sa budú dopĺňať, alebo sa budú navzájom pliesť pod nohy. A je tiež len otázkou času, kedy mainstream zistí, že súperenie v koalícii je mediálne vďačnejší príbeh než súperenie koalície s impotentnou opozíciou. Už na začiatku koaličnej komunikácie je zjavné, že pôjde o vystúpenie troch sólistov a part pre druhé husle zostane neobsadený.

Andrej Babiš je politicky dobre čitateľný. Veľmi zjednodušene je programom sám pre seba: chce byť Niekto. Nie je ideologicky vyhranený, nesleduje konkrétny politický cieľ. Do politiky si z podnikania priniesol prístup opatrného manažéra, ktorý neriskuje. Nie je finančník, ktorý zarába na špekuláciách. Nie je revolucionár, silný líder, skôr obchodník, ktorý profesionálne odbaví politickú transakciu. Chce dobre vyzerať, byť rešpektovaný, patriť do klubu medzi politických prominentov. Babiš je reálpolitik. Vyzná sa v tlačenici, ale nepostaví sa do čela rebélie. Ustúpi a minimalizuje škodu.

Vyššie povedané má konkrétne dôsledky. Babiš si zakladá na priazni politikov, ktorí majú v Európe slovo. Lenže byť zadobre s tými, ktorí ťahajú Európu ku dnu, je niečo, čo sotva ocenia Babišovi koaliční partneri. Pre Okamuru a Macinku bude prioritou udržať sa nad hladinou a spôsob, ako to dosiahnuť, vidia v emancipácii národného štátu. Nie v brataní sa s Ruttem, Leyenovou, Merzom či Macronom.

Mainstream, ktorý sa teatrálne hrozil toho, že nás Babiš zatiahne na Východ – a nemal pritom na mysli Kyjev – bude dnes moderovať celkom inú drámu, v ktorej Babiš čelí podozreniu, že nás zatiahne na kolabujúci Západ. Zatiaľ je to len podozrenie, Babišova rétorika je dosiaľ národná, ale že má nutkanie spriahnuť sa s Bruselom, je o ňom známe. A tu to bude zaujímavé. Mainstream, ktorý stratil probruselsky servilného Fialu, si zaňho bude hľadať adekvátnu náhradu. Nájde ju v Babišovi? To by bol gól!

Adoptovať si Babiša je však pre mainstreamových progresivistov rovnaké riziko, akým bola snaha mediálne ho popraviť. Okamura s Macinkom budú dohliadať na to, aby Babiš svoje predvolebné sľuby a programové priority nezamietol pod koberec. A keďže Babiš nemá za koho Okamuru s Macinkom vymeniť bez toho, aby sa tým znemožnil, nezostane mu iné, než vziať na vedomie, že sa od neho žiada, aby bol obhajcom českých národných záujmov v protinárodnom Bruseli. Teda niekým, kým nie je, ale nemôže ním nebyť.

Jednoducho sa nedá zapáčiť všetkým. Tým, ktorí chcú poraziť Putina, aj tým, ktorým už lezie na nervy Zelenskyj. Ani muničný biznis nie je možné zároveň podporovať aj odhaľovať. Potom je tu migračný pakt a emisné povolenky, teda veci, ktoré treba odmietnuť, hoci to nejde. Od Babiša sa očakáva, že sa dá dohromady s Ficom a Orbánom, nie s Českou televíziou a Seznamom. Bude to ťažká voľba a Babiš urobí všetko možné i nemožné, aby si nemusel vybrať.

Jeho problém je v tom, že jeho partneri aj jeho voliči si už vybrali. A nechať sa adoptovať mainstreamom by bola – a dosť možno aj bude – od Andreja Babiša veľmi potupná politická samovražda.