Rok v kocke: Európa je čoraz hlbšie zaťahovaná do vojny, na ktorú nemá

Kľúčovým javom roka 2025 bolo „prefázovanie“. Keď globalisti stratili kormidlo v Spojených štátoch, podržal ich záložný server – druhé mocenské centrum Západu. Je v Londýne.

Európa sa, ako má vo zvyku, rýchlo prispôsobila. Čoraz viac sa necháva zaťahovať do vojny, ktorú prehráva. A na ktorú bez Američanov vojensky a finančne nemá.

Prehľad roka začneme zlomovými udalosťami v Spojených štátoch – lídrovi západného sveta. Trumpov tím ohlásil revolučný program. V skratke: Američania majú vycúvať z nákladnej globalistickej politiky, z konfliktov vo svete, z progresívnych a inkluzívnych kampaní… A majú sa zamerať na národnú obnovu. Ekonomickú, kultúrnu, politickú.

Januárová inauguračná reč Trumpa bola radikálna. Ohlásil boj proti nelegálnej migrácii, ktorá zabíja západnú civilizáciu. Ohlásil boj proti drogám, ktoré ľuďom hromadne vymývajú mozgy. Ohlásil boj proti chorej politike progresivistov, ktorá znetvorila Západ – kedysi baštu slobody. Sľúbil, že Spojené štáty sa vrátia k ochrane tradičného poriadku a slobody slova. A k investíciam do národnej ekonomiky.

Elon Musk sa rozbehol do osekávania astronomických vládnych výdavkov. Obmedzil fondy USAID. Čiže priškrtil vykrmovanie medzinárodnej siete mimovládnych organizácií desiatkami miliárd dolárov. Išlo hlavne o atlantické (provojnové) a dúhové projekty v Európe.

V medzinárodnej politike Trump zavelil na ústup z konfliktov, ktoré Spojené štáty a ich spojenci prehrávajú. Volal po kissingerovskej politike rešpektu a mocenskej rovnováhy.

Zmena kurzu zasiahla hlavne Ukrajinu, ktorej Západ sľuboval nemožné – toľko zbraní a peňazí, koľko bude potrebné na jej víťazstvo.

Vysoko výbušnou udalosťou roka bola hádka Trumpa so Zelenským v Oválnej pracovni (február). Trump Zelenskému v priamom prenose nahnevane vyčítal, že hrá s kartami, ktoré mu nepatria. Zvýšeným hlasom mu vysvetlil, že nedovolí, aby Ukrajina zaťahovala Spojené štáty do svetovej vojny.

Pre Ukrajinu to bola krutá a bolestivá zrážka s realitou.

Kto by to chcel vyčítať iba Trumpovi a zmene kurzu, nepochodí. Začiatkom roka 2025 prišlo priznanie farby aj z Bidenovho tímu. Bidenov bezpečnostný poradca Eric Green verejne potvrdil, že Spojené štáty nikdy nerátali s vojenským víťazstvom Ukrajiny a vytlačením Ruska z Donbasu. Bolo by to predsa naivné. A tajné služby Spojených štátov naivné nie sú. Vyzbrojovanie Ukrajiny bolo zamerané na oslabovanie Ruska – ukrajinskými rukami a ukrajinskými životmi.

Tí bystrejší a lepšie informovaní to tušili od začiatku. Tí pomalší to nepochopia nikdy. A ani to nebude potrebné. Svet sa neriadi spievankami aktivistov, ktorí si kreslia paralelný vesmír.

V auguste Trump vítal Putina na Aljaške. Prešli sa po červenom koberci a hovorili o mierovom pláne. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že kľúče už v rukách nedržia Američania, ale Rusi. Rusko si dalo tvrdé a zároveň pochopiteľné podmienky. Prímerie má byť spojené so širokými mierovými dohodami a vzájomnými bezpečnostnými zárukami na osi Rusko – Ukrajina – NATO. Zmrazenie frontu a pokračovanie konfliktu na pozadí by nikam neviedlo…

Trump s tým súhlasil. No ostal opustený.

Londýn a Európa sa podujali pokračovať v „tlaku na Rusko“, čiže vo vojne (o tom viac v bode 2).

V decembri americká vláda zverejnila novú bezpečnostnú stratégiu. Pôsobí ako manifest zdravého rozumu. Spojené štáty majú ukončiť starú globalistickú politiku zameranú na kontrolu a prevýchovu sveta. Po novom majú vystupovať ako jedna z dominantných veľmocí, ktorá bude otvorená dohodám. A zasahovať bude len vo sfére svojich záujmov.

Éra ofenzívy a víťazného pochodu Západu sa končí. A nastupuje éra obrany. Lebo také sú pomery síl.

Nová americká stratégia nie je len polemikou s globalistami a progresívcami – a ich snami o celosvetovom nástupe kapitalizmu a liberálnej demokracie. Do veľkej miery je aj reakciou na novú realitu 21. storočia: vzostup Číny, Ruska, Indie a ich spojencov z globálneho juhu.

Po nástupe Trumpovej vlády sa Spojené štáty pokúsili podporiť konzervatívnu revolúciu aj v Európe. Viceprezident Vance vo februári kritizoval odklon európskych lídrov od realizmu a európskych záujmov. Vyčítal im degeneráciu, úpadok a zotrvávanie v omyloch (migrácia, green-deal, dúhové blúznenie, vojnové nastavenie).

Plány trumpovcov stroskotali.

Ako hegemón Európy sa presadil Londýn.

Je to pochopiteľné. Británia je vojensky silnejšia ako zvyšok európskych krajín, má mimoriadne vplyvnú tajnú službu. Londýn je po New Yorku druhé najsilnejšie finančné centrum na svete. A hlavne: britská vláda a MI6 sú aktívne v konflikte o Ukrajinu. S pákami na ukrajinské vedenie. Viditeľné to bolo počas celého roka.

Jednoducho, v bezpečnostnej politike Európy už nemá hlavné slovo americký prezident, ale Británia.

Trochu tomu pomohlo aj víťazstvo Merza v nemeckých voľbách. Merz je nominálne konzervatívec z CDU. Reálne bol a zrejme aj ostáva zástupca vplyvnej spoločnosti BlackRock – korporátnej centrály amerických globalistov a progresívcov.

Prefázovanie Európy z washingtonskej bezpečnostnej centrály na londýnsku malo predohru už pred americkými voľbami. Americká CIA a britská SIS (MI6) absolvovali sériu pracovných stretnutí. V septembri 2024 zverejnili zvláštne spoločné vyhlásenie. Zaviazali sa pracovať na vojenskej podpore Ukrajiny, na zadržiavaní Číny a na udržaní poriadku na Blízkom východe.

Vyzeralo to ako príprava CIA na Trumpovo víťazstvo. A ako snaha previesť časť jej úloh na britské bezpečnostné služby (dočasne, počas Trumpovej vlády).

Fungovalo to. Všetky tri Trumpove pokusy s mierovým plánom narazili najskôr na Londýn. A hneď na to aj na Európu.