Rok v kocke: Európa je čoraz hlbšie zaťahovaná do vojny, na ktorú nemá

Kľúčovým javom roka 2025 bolo „prefázovanie“. Keď globalisti stratili kormidlo v Spojených štátoch, podržal ich záložný server – druhé mocenské centrum Západu. Je v Londýne. 

Európa sa, ako má vo zvyku, rýchlo prispôsobila. Čoraz viac sa necháva zaťahovať do vojny, ktorú prehráva. A na ktorú bez Američanov vojensky a finančne nemá.

Prehľad roka začneme zlomovými udalosťami v Spojených štátoch – lídrovi západného sveta. Trumpov tím ohlásil revolučný program. V skratke: Američania majú vycúvať z nákladnej globalistickej politiky, z konfliktov vo svete, z progresívnych a inkluzívnych kampaní… A majú sa zamerať na národnú obnovu. Ekonomickú, kultúrnu, politickú.

Januárová inauguračná reč Trumpa bola radikálna. Ohlásil boj proti nelegálnej migrácii, ktorá zabíja západnú civilizáciu. Ohlásil boj proti drogám, ktoré ľuďom hromadne vymývajú mozgy. Ohlásil boj proti chorej politike progresivistov, ktorá znetvorila Západ – kedysi baštu slobody. Sľúbil, že Spojené štáty sa vrátia k ochrane tradičného poriadku a slobody slova. A k investíciam do národnej ekonomiky.

Elon Musk sa rozbehol do osekávania astronomických vládnych výdavkov. Obmedzil fondy USAID. Čiže priškrtil vykrmovanie medzinárodnej siete mimovládnych organizácií desiatkami miliárd dolárov. Išlo hlavne o atlantické (provojnové) a dúhové projekty v Európe.

V medzinárodnej politike Trump zavelil na ústup z konfliktov, ktoré Spojené štáty a ich spojenci prehrávajú. Volal po kissingerovskej politike rešpektu a mocenskej rovnováhy.

Zmena kurzu zasiahla hlavne Ukrajinu, ktorej Západ sľuboval nemožné – toľko zbraní a peňazí, koľko bude potrebné na jej víťazstvo.

Vysoko výbušnou udalosťou roka bola hádka Trumpa so Zelenským v Oválnej pracovni (február). Trump Zelenskému v priamom prenose nahnevane vyčítal, že hrá s kartami, ktoré mu nepatria. Zvýšeným hlasom mu vysvetlil, že nedovolí, aby Ukrajina zaťahovala Spojené štáty do svetovej vojny.

Pre Ukrajinu to bola krutá a bolestivá zrážka s realitou.

Kto by to chcel vyčítať iba Trumpovi a zmene kurzu, nepochodí. Začiatkom roka 2025 prišlo priznanie farby aj z Bidenovho tímu. Bidenov bezpečnostný poradca Eric Green verejne potvrdil, že Spojené štáty nikdy nerátali s vojenským víťazstvom Ukrajiny a vytlačením Ruska z Donbasu. Bolo by to predsa naivné. A tajné služby Spojených štátov naivné nie sú. Vyzbrojovanie Ukrajiny bolo zamerané na oslabovanie Ruska – ukrajinskými rukami a ukrajinskými životmi.

Tí bystrejší a lepšie informovaní to tušili od začiatku. Tí pomalší to nepochopia nikdy. A ani to nebude potrebné. Svet sa neriadi spievankami aktivistov, ktorí si kreslia paralelný vesmír.

V auguste Trump vítal Putina na Aljaške. Prešli sa po červenom koberci a hovorili o mierovom pláne. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že kľúče už v rukách nedržia Američania, ale Rusi. Rusko si dalo tvrdé a zároveň pochopiteľné podmienky. Prímerie má byť spojené so širokými mierovými dohodami a vzájomnými bezpečnostnými zárukami na osi Rusko – Ukrajina – NATO. Zmrazenie frontu a pokračovanie konfliktu na pozadí by nikam neviedlo…

Trump s tým súhlasil. No ostal opustený.

Londýn a Európa sa podujali pokračovať v „tlaku na Rusko“, čiže vo vojne (o tom viac v bode 2).

V decembri americká vláda zverejnila novú bezpečnostnú stratégiu. Pôsobí ako manifest zdravého rozumu. Spojené štáty majú ukončiť starú globalistickú politiku zameranú na kontrolu a prevýchovu sveta. Po novom majú vystupovať ako jedna z dominantných veľmocí, ktorá bude otvorená dohodám. A zasahovať bude len vo sfére svojich záujmov.

Éra ofenzívy a víťazného pochodu Západu sa končí. A nastupuje éra obrany. Lebo také sú pomery síl.

Nová americká stratégia nie je len polemikou s globalistami a progresívcami – a ich snami o celosvetovom nástupe kapitalizmu a liberálnej demokracie. Do veľkej miery je aj reakciou na novú realitu 21. storočia: vzostup Číny, Ruska, Indie a ich spojencov z globálneho juhu.

Po nástupe Trumpovej vlády sa Spojené štáty pokúsili podporiť konzervatívnu revolúciu aj v Európe. Viceprezident Vance vo februári kritizoval odklon európskych lídrov od realizmu a európskych záujmov. Vyčítal im degeneráciu, úpadok a zotrvávanie v omyloch (migrácia, green-deal, dúhové blúznenie, vojnové nastavenie).

Plány trumpovcov stroskotali.

Ako hegemón Európy sa presadil Londýn.

Je to pochopiteľné. Británia je vojensky silnejšia ako zvyšok európskych krajín, má mimoriadne vplyvnú tajnú službu. Londýn je po New Yorku druhé najsilnejšie finančné centrum na svete. A hlavne: britská vláda a MI6 sú aktívne v konflikte o Ukrajinu. S pákami na ukrajinské vedenie. Viditeľné to bolo počas celého roka.

Jednoducho, v bezpečnostnej politike Európy už nemá hlavné slovo americký prezident, ale Británia. 

Trochu tomu pomohlo aj víťazstvo Merza v nemeckých voľbách. Merz je nominálne konzervatívec z CDU. Reálne bol a zrejme aj ostáva zástupca vplyvnej spoločnosti BlackRock – korporátnej centrály amerických globalistov a progresívcov.

Prefázovanie Európy z washingtonskej bezpečnostnej centrály na londýnsku malo predohru už pred americkými voľbami. Americká CIA a britská SIS (MI6) absolvovali sériu pracovných stretnutí. V septembri 2024 zverejnili zvláštne spoločné vyhlásenie. Zaviazali sa pracovať na vojenskej podpore Ukrajiny, na zadržiavaní Číny a na udržaní poriadku na Blízkom východe.

Vyzeralo to ako príprava CIA na Trumpovo víťazstvo. A ako snaha previesť časť jej úloh na britské bezpečnostné služby (dočasne, počas Trumpovej vlády).

Fungovalo to. Všetky tri Trumpove pokusy s mierovým plánom narazili najskôr na Londýn. A hneď na to aj na Európu.

EÚ si celý rok 2025 odmietala priznať, že spolu s Ukrajinou vojnu prehráva. Naopak, nechala sa zaťahovať do konfliktu čoraz hlbšie. Súčasťou záruk pre Ukrajinu majú byť európske vojenské jednotky na ukrajinskom území. Bez amerických. A masívne európske úvery. Bez amerických. 

Popri tom Londýn spolu s EÚ pritvrdzovali aj obchodne.

Šéfka eurokomisie Leyenová aj kancelár Merz potlačili Trumpových spojencov – Maďarsko a Slovensko. Merz v máji verejne pohrozil, že ak na samite zablokujú sankcie na ruský plyn, môžu prísť o eurofondy.

Bola to nehoráznosť. Za slobodné hlasovanie v EÚ a využitie práva veta hrozili finančné tresty.

Neskôr si to Merz rozmyslel a presadil obchádzanie pravidiel. O zákaze dovážať ruský plyn sa nemalo rozhodnúť na samite, kde platí právo veta. Rozhodlo sa o tom na Rade EÚ, kde stačí väčšinové hlasovanie. Maďarsko a Slovensko boli prehlasované. Od roku 2027 má byť zakázané dovážať do EÚ plyn s ruským pôvodom.

Už asi nemá zmysel pripomínať, že Rusko to na lopatky nepoloží. A Európu to bude ekonomicky ničiť. Bez pointy. Bez víťazstva Ukrajiny.

Po obchodných pákach prišli na rad finančné. S tým istým scenárom. Američania odmietli financovať konflikt, ktorý nevyhrávajú. Preto mala dvojnásobným tempom zabrať Európa.

Vojenský rozpočet Ukrajiny je 70 miliárd dolárov ročne. Európa mala zabrať dvojnásobným tempom – aj za Američanov. Ukrajine prisľúbila 140 miliárd eur na najbližšie roky.

Lenže nemala na to.

V októbri šéfka eurokomisie Leyenová a nemecký kancelár Merz prišli s nápadom zhabať dočasne zmrazené ruské aktíva (140 miliárd eur). A poslať ich Ukrajine, aby nimi platila za zbrane z Európy. Americký akcionár európskych zbrojoviek Merzovi a Únii vopred ďakuje (volá sa BlackRock). 

Tento pokus o krádež zastavil konzervatívny belgický premiér Bart de Wever. Vzoprel sa. Namietal (a správne), že nemôže vykradnúť účty finančnej spoločnosti Euroclear, ktorá spravuje dočasne zablokované ruské aktíva. A nemôže ich previesť na účty EÚ. Belgicko a bruselské bankové domy by prišli o dôveryhodnosť. A po žalobách by museli splácať ukradnuté…

Po Weverovi povedala nie aj Európska centrálna banka. Lídrom vysvetlila, že úlohou centrálnej banky nie je ručiť za vojnové šeky, ešte k tomu pre štát mimo Únie.

Eurokomisia a Merz potom opäť obišli pravidlá. Odvolali sa na stav ekonomickej núdze, pri ktorom je možné prelomiť právo veta členských štátov. Hlasovaním sa presadilo, že ruské aktíva už nie sú zmrazené dočasne, ale na neurčito.

Na decembrovom samite mali potom lídri prikývnuť na to, aby boli ruské aktíva „požičané“ Ukrajine. S tým, že Ukrajina ich „vráti“ z vojnových reparácií, ktoré jej bude musieť vyplatiť Rusko.

Ukrajina zvíťazí, odriekali si európski lídri ako pomätení. Akosi im ušlo, že Ukrajina nezvíťazila v roku 2014, keď vojensky zaútočila na proruský Donbas. A nevíťazí ani po jedenástich rokoch a po otvorenej zrážke s Ruskom…

Decembrový samit sa skončil typicky európsky. Plán na krádež ruských aktív nezískal podporu. No vymyslelo sa niečo iné a ešte horšie. EÚ si vezme úver 90 miliárd eur, ktoré požičia Ukrajine. V záveroch samitu sa píše, že ako záruka by sa – hypoteticky – mohli použiť ruské aktíva.

Problém sa odsunul.