4 min čítania6. okt 2025

Základné umelecké školy sa postavili bratislavskému magistrátu

Kým vedenie magistrátu spomína pomoc a šetrenie nákladov, predstavitelia základných umeleckých škôl hovoria o nepochopení procesov a hádzaní polien pod nohy.

Na snímke žiačka na hodine hudobného odboru na ZUŠ J. Albrechta na Topoľčianskej ulici v bratislavskej Petržalke. FOTO: TASR/Erik Mader
Na snímke žiačka na hodine hudobného odboru na ZUŠ J. Albrechta na Topoľčianskej ulici v bratislavskej Petržalke. FOTO: TASR/Erik Mader

Pracujú, čo im sily stačia. Čelia každodenným nástrahám nášho školstva, v mizerných platových podmienkach, s nemotivovanými žiakmi. A niekedy im rukami prejdú aj talenty, ktoré vycibria na skutočné diamanty vo svojom odbore. Reč je o bratislavských základných umeleckých školách a ich pracovníkoch.

Práve ZUŠky, ako ich zjednodušene voláme, si v posledných mesiacoch zažili obdobie plné neistoty a nezodpovedaných otázok.

Dôvodom je bratislavský magistrát, ktorý sa rozhodol zasiahnuť do ich základného fungovania a zmeniť dlhoročne zaužívané nepedagogické procesy na školách. A to prostredníctvom svojej organizácie zdieľaných služieb. 

Ambiciózny projekt hlavného mesta s názvom Bratislavské centrum služieb schválili poslanci mestského zastupiteľstva ešte v marci roku 2023. A ciele tejto príspevkovej organizácie sú aj dnes prezentované naozaj ušľachtilo. 

Cieľom Bratislavského centra služieb (BCS) je totiž odbremeniť organizácie hlavného mesta od zabezpečovania podporných činností a dať im väčší priestor na rozvoj primárnych služieb, ktoré tieto organizácie poskytujú občanom a na plnenie ktorých boli prioritne zriadené. 

Jednoducho povedané, základné umelecké školy sa majú venovať výučbe umenia. Hre na hudobné nástroje, výučbe tanca, výtvarného umenia, ale aj literárno-dramatickým odborom, či audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe. 

Na snímke kreatívne diela študentov ZUŠ J. Albrechta sú umiestnené vo vestibule školy na Topoľčianskej ulici v bratislavskej Petržalke. FOTO: TASR/Erik Mader
Na snímke kreatívne diela študentov ZUŠ J. Albrechta sú umiestnené vo vestibule školy na Topoľčianskej ulici v bratislavskej Petržalke. FOTO: TASR/Erik Mader

Na všetko ostatné, napríklad byrokraciu, tu má byť organizácia s rozpočtom vyšším ako je 2,5 milióna eur ročne s desiatkami zamestnancov. V skutočnosti je ale realita ponúkanej spolupráce trošku inakšia.

Pôvodne obdržali riaditelia základných umeleckých škôl od Bratislavského centra služieb memorandum o spolupráci. Viaceré z nich ho aj v dobrej viere podpísali, niektoré dokonca ešte minulý rok. 

Už samotné memorandum ale pôsobilo akosi zvláštne. Píše sa v ňom o zmluvných stranách, o právach a povinnostiach, upravujú sa tu vzájomné pracovné postupy. Jednoducho, nájdete tu odstavce, ktoré by ste očakávali skôr v zmluve a nie v dokumente, ktorého cieľom malo byť vyjadrenie akejsi spoločnej vôle na niečom v budúcnosti participovať.

Oblastí, v ktorých majú umelecké školy s BCS spolupracovať, je viacero. Od konzultačnej činnosti, verejného obstarávania, ekonomiky a financií, či marketingu a IT činností, sa mali zdieľané služby týkať aj oblasti personalistiky a miezd.

Povinnosti však zostanú na pleciach riaditeľov

A práve posledná oblasť sa stala najväčším jablkom sváru. Personalistiku a mzdy majú na väčšine základných umeleckých škôl na starosti zamestnanci, ktorí okrem nich riešia aj ďalšie byrokratické záležitosti a starajú sa o administratívny chod školy.

Dalo by sa povedať, že sú zároveň tajomníkmi školy a odbremeňujú učiteľov, ale aj riaditeľov škôl, od náročnej nepedagogickej agendy.

A týchto chce Bratislavské centrum služieb po novom vidieť zamestnaných u seba. Argumentuje šetrením nákladov, zastupiteľnosťou a zdieľaním know-how. Argument o šetrení nákladov však nesedí, BCS totiž hovorí o presune zamestnancov pod svoju štruktúru vo verzii jedna ku jednej, teda s rovnakou mzdou a agendou. 

6. okt 2025

Diskusia k článku

0

Ďalšie články


7. okt 2025 03:10

6. okt 2025 18:49