Hovorí sa, že ak chce človek klamať alebo ohýbať realitu, musí mať gigantickú pamäť. Aby sa nezamotával a nezačal si protirečiť.

Výborným príkladom je Angela Merkelová. V rozhovore pre maďarský magazín Partizan komentovala vojnu na Ukrajine a povedala zopár zaujímavých vecí. V skratke: Merkelová tvrdí, že sa v roku 2021 pokúšala reštartovať Minské dohody, ktoré mali zaručiť prímerie na Donbase a zabrániť väčšej vojne.

Dohody s Ruskom a Ukrajinou chcela posunúť na úroveň celej EÚ, no Poľsko a pobaltské štáty boli proti. A to podľa Merkelovej prispelo k vojne.

Ešte k nej vraj prispela aj pandémia a koronavírus. Lebo sa nemohlo priamo rokovať a videokonferecie na plnohodnotnú diplomaciu nemohli stačiť. Potom kancelárka skončila vo funkcii. Neskôr, už bez nej, vojna na Donbase prerástla do vojny Ruska proti Ukrajine, neskromne uzatvára Merkelová.

Merkelovej spomienky z roku 2025 by mohli mať váhu, ak by neprotirečili Merkelovej spomienkam z roku 2022.

Vtedy, krátko po ruskej invázii na Ukrajinu, bývalá kancelárka povedala pre zmenu toto: „Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa mohla stať silnejšou – ako to môžeme dnes vidieť.“ Merkelová to vysvetlila tak, že Rusko mohlo hladko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roka 2015 a NATO by vtedy nemohlo urobiť tak veľa, ako v roku 2022. Minské dohody mali dať čas Ukrajine aj Aliancii.

Inými slovami, Merkelová vtedy naznačila, že európski lídri po roku 2014 zámerne vodili Putina za nos, aby mohlo NATO naplno vyzbrojiť Ukrajinu proti Rusku. Putin na to reagoval, že takéto slová od Merkelovej nečakal a je z nich sklamaný.

Dnes, po troch rokoch, prichádza Merkelová s novou verziou: úprimne jej záležalo na rokovaniach, prímerí a nevojenskom riešení, preto chcela posunúť Minské dohody z úrovne Nemecka a Francúzska na formát EÚ. Poľsko s pobaltskými štátmi to zablokovali, čo prispelo ku krachu rokovaní a o rok neskôr k vojne.

Ktorá verzia platí? Čo vlastne chcela kancelárka Merkelová? Vyberte si…

Angelu Merkelovú nebudeme upodozrievať zo zákerných klamstiev. Ono je to o niečo jednoduchšie. Zjavne jej išlo o iné. O vyviňovanie. A o útek pred zodpovednosťou za krach európskej diplomacie.

Raz hovorila, ako pomohla s vojenským posilnením Ukrajiny (verzia 2022). Potom zas o tom, ako sa pokúšala o dohody EÚ s Ruskom, ktoré by odvrátili vojnu. A ako sa veľká vojna začala až potom, čo ona – stará škola európskej diplomacie – odišla do dôchodku.

Merkelová pritom veľmi dobre vie, kde je pravda. A kde sú príčiny vojny o Ukrajinu.

Priznala to v roku 2008 na samite NATO v Bukurešti. Američania vtedy presadzovali agresívny plán na rýchle a veľké rozšírenie NATO. Ukrajina a Gruzínsko mali dostať pozvánku na vstup do Aliancie.