Fenomén českých volieb Vidlák: Po prvý raz za 35 rokov môžeme niečo zmeniť

Donedávna bol známy len ako úspešný bloger so stránkou Vidlákovy kydy, dnes je predsedom hnutia Stačilo!, ktorého najsilnejšou súčasťou je Komunistická strana Čech a Moravy. Daniel Sterzik je kresťanom s ukrajinskou matkou a českým otcom, ktorý za totality pašoval do Sovietskeho zväzu Biblie. Šéfuje pritom zoskupeniu, ktoré je tvrdo ľavicové a euroskeptické. Pre Marker hovorí, že komunisti a kresťania patria k sebe, hoci z historických dôvodov boli v konflikte. 

Ste predsedom politického hnutia Stačilo!. Len za ostatný týždeň sa proti vám vyjadrili aj prezident Petr Pavel, aj českí katolickí biskupi. Vyzerá to, že ste najväčšou hrozbou v týchto parlamentných voľbách. Prečo?

Pravdepodobne preto, že máme naozaj odlišné názory a skutočne chceme zmeniť smerovanie krajiny. Samozrejme, im sa to nepáči, alebo sa im to nezdá vhodné.

Po prvý raz za 35 rokov tieto voľby nie sú predstieranou rivalitou, kde sa síce všetci hádajú v debatách, ale v skutočnosti idú rovnakým smerom a voľby nemôžu vlastne nič zmeniť. Bez ohľadu na to, koho volíte. Tentoraz je to iné. Tentoraz voľby môžu niečo zmeniť. Nie div, že sú všetci hysterickí.

Prečo je to teraz iné?

Pretože naozaj myslíme vážne to, čo hovoríme, čo sme napísali v našom programe. Ľudia to vedia, a dokonca to vedia aj naši oponenti, že tentoraz vznikla formácia, ktorá to nepoužíva len ako predvolebnú rétoriku, ale naozaj chce robiť to, čo hovorí, a za čo kandiduje do Poslaneckej snemovne. Samozrejme, vôbec sa toho nebojíme, tešíme sa z toho, pretože chcete, aby voľby boli o vás. Buď za vás, alebo proti vám, ale o vás.

Hovoríte dokonca o zmene režimu.

Áno, pre nás to v prvom rade znamená určitú zmenu ústavy, pretože v budúcnosti potrebujeme akcieschopnejšie vlády. Svet sa teraz pohybuje tak rýchlo. Vstupujeme do určitej krízy, pretože ťažisko moci a geopolitiky sa presúva do Ázie. Európa sa ukazuje byť oveľa slabšia, ako sa zdalo pred pár rokmi. Nie div, že ide o zlomovú dobu, ktorá je veľmi rýchla, a my musíme byť na ňu schopní reagovať.

Ovplyvnila by zmena režimu aj demokraciu?

Nie. V tomto ohľade ani náhodou. Potrebujeme sa však inšpirovať systémami, ktoré môžu vytvárať stabilnejšie vlády a ktoré sú schopnejšie konať, takže sa určite posúvame smerom k prvkom priamej demokracie. K väčšej zodpovednosti politikov, ale v dôsledku toho aj k vyššiemu alebo silnejšiemu mandátu.

Opisujete sa ako národný ľavičiar. Čo to znamená?

Vyjadril by som to ešte presnejšie. Cítim sa byť vlasteneckým ľavičiarom, čo znamená, že sme sa vrátili s ľavicou a sociálnymi otázkami zhruba tam, kde to všetko pred 150 rokmi začalo.

Tá doba bola veľmi podobná dnešku, bola veľmi dynamická, ale generovala veľmi nepríjemné externality. Vytvorila chudobu v bohatom svete a myslím si, že dnes sme vlastne približne na rovnakom východiskovom bode, na rovnakom začiatku a opäť sa musíme zaoberať sociálnymi otázkami.

Dúfam teda, že s tým, s čím sme prišli, sa vydáme inou cestou ako pred 150 rokmi. A budeme veci schopní riešiť lepšie. Vždy hovorím, že sme hnutím, ktoré je o 150 rokov múdrejšie a o 40 rokov pokornejšie.

Ale čo to v praxi znamená pre stranu, ktorej súčasťou sú komunisti? Vyššie sociálne dávky alebo kolchozy?

Nie. Predovšetkým to znamená skutočné zameranie sa na bežných ľudí, pretože to je to, čo pred poslednými voľbami zmizlo z Poslaneckej snemovne, a to sa okamžite prejavilo.

V Poslaneckej snemovni vlastne nezostal nikto, kto by presadzoval záujmy najbežnejších ľudí. Vždy hovorím, že charakter jednotlivca, ale aj spoločnosti, môžete spoznať podľa toho, ako sa správajú k „bezvýznamným“ ľuďom. Nikdy nemôžete spoznať charakter človeka podľa toho, ako sa správa k prezidentovi, pretože všetci sa k nemu správajú s úctou, ale charakter človeka môžete spoznať podľa toho, či sa správa úctivo aj k upratovačke.

Ako chcete robiť ľavicovú politiku bez toho, aby ste zadlžili krajinu?

Musíme sa zamerať na najväčšiu krvácajúcu ranu našej ekonomiky, ktorou je odlev ziskov do zahraničia. Podľa niektorých ekonómov z našej krajiny odchádza viac peňazí, než sa minie na zdravotnú starostlivosť, armádu a štátny dlh dokopy. To je skutočný problém, slon v miestnosti, o ktorom všetci predstierajú, že neexistuje. To je to, čo musíme riešiť ako prvé. Práve tam sú peniaze, ktoré môžu skutočne ozdraviť ekonomiku.

Všetko ostatné bolo vždy rovnaké a za posledných 35 rokov nikto neurobil nič inak, všetka politická odvaha znamenala, že dôchodcov a slobodné matky budú oberať, že príspevky alebo dávky tých najmenších osekajú a o tých najväčších sa nikdy nestarali a nechali ich na pokoji. Chceme robiť opak, chceme mať politickú odvahu riešiť práve túto otázku.

Označujete sa za konzervatívca. Ako sa to odráža vo vašom volebnom programe?

S veľkým sympatiami sledujeme ústavné zmeny, ktoré ste urobili na Slovensku, a chceme sa nimi inšpirovať. Byť konzervatívcom pre mňa znamená návrat k normálnemu svetu, čo aj potrebujeme. Rodina sa skladá z otca, matky, detí a starých rodičov. Práve takáto rodina si zaslúži podporu štátu; všetky ostatné formy spolužitia si ju nezaslúžia alebo jednoducho nemajú perspektívu a nie sú životaschopné do budúcnosti.

Som ľavičiar, ktorý chce ľuďom poskytovať pracovné miesta, nie sociálne dávky. Som ľavičiar, ktorý chce, aby bežní ľudia žili dobre. A chcem tiež, aby sa ekonomika opäť stala národnou, čo znamená, že spoločnosť, ktorá vyrába v našej krajine, exportuje tovar do zahraničia a prináša peniaze do republiky, potrebuje červený koberec a veľmi dobré zaobchádzanie. Zatiaľ čo spoločnosť, ktorá predáva zahraničné výrobky v našej krajine a naopak, vyváža peniaze zo krajiny, potrebuje prekážky.

Čo to znamená pre váš postoj k Európskej únii?

V niekoľkých veľmi zásadných otázkach sa dostaneme do konfliktu s EÚ. Jednou z nich bude zbrojenie, do ktorého sa nechceme zapojiť. Ďalšou bude Green Deal ako taký a predovšetkým z neho vyplývajúce emisné kvóty pre domácnosti. A pretože pre EÚ ide o veľmi zásadnú otázku a pre nás je jej neprijatie rovnako zásadné, očakávame, že konflikt bude ostrý a môže vyvolať otázku potreby referenda o vystúpení z Európskej únie.

Aké by bolo vaše stanovisko?

Osobne by som bol za vystúpenie, ale na druhej strane nechcem žiadne fanfáry, nechcem to robiť takýmto spôsobom. Predtým, ako sa uskutoční referendum o takomto závažnom kroku, chcel by som, aby všetci občania vedeli, čo to znamená. Aby im bolo jasné, prečo je to potrebné urobiť, ako bude vyzerať deň po referende a akým smerom sa potom bude situácia uberať.

Vráťme sa k otázke konzervativizmu. Českí biskupi sa proti vášmu hnutiu Stačilo! jasne postavili. Prečo ste navrhovali zrušiť cirkevné sobáše s tým, že by boli len symbolické?

To bolo, žiaľ, trochu nešťastným spôsobom uvedené v programe. V zásade sme sa v tejto časti programu inšpirovali Francúzskom a malo to byť reakciou na nášho ministra vnútra, ktorý podpísal migračný pakt. Znamená to, že by sme mali prijímať utečencov predovšetkým z islamských krajín, a že by sme mali importovať to, s čím sa Západ v súčasnosti dosť vážne borí.

Inšpirovalo nás Francúzsko, pretože práve z týchto dôvodov sa už dostalo na pokraj kolapsu a v posledných rokoch výrazne posilnilo prvky sekulárneho štátu ako prostriedok prevencie a nástroj proti náboženskej radikalizácii. A pretože existuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý má stále neuveriteľné nápady a presadzuje rovnosť pred zákonom pre všetkých, treba napísať, že to, čo platí pre moslimské komunity, platí aj pre kresťanské cirkvi.

Samozrejme, neočakávame žiadny zásah proti ľuďom, ktorí chodia do kostola modliť sa k Bohu, aby tam jednoducho prišli ako veriaci pre odpustenie. Bežní veriaci nebudú naším programom nijako ovplyvnení. Ak by sa však v modlitebni zbierali peniaze pre Islamský štát, alebo ak by sa vyzývalo k vraždeniu neveriacich alebo učiteľov, ako tomu bolo vo Francúzsku, program by sa okamžite uplatnil.

Vy ste ten návrh vymazali po tom, ako na to upozornili lidovci. Ako sa tam tento „gottwaldovský“ nápad vôbec dostal?

V zásade nešlo o to, aby sa cirkevné sobáše stali neplatnými. Vôbec nám nevadí, že existujú cirkevné sobáše, ale francúzsky návrh, na ktorom sme založili našu prácu, jednoducho stanovuje, že právny úkon vykonáva alebo potvrdzuje štát, a to sa v skutočnosti zakladá na určitých právnych predpisoch, ktoré potom uľahčujú ďalšie kroky.

Ale od začiatku, a to sme povedali biskupom a pánovi Graubnerovi, ktorý o tom hovoril, že treba poďakovať Vítovi Rakušanovi za podpísanie migračného paktu. Ak nechcete mať v budúcnosti problémy, je potrebné veľmi prísne oddeliť štát od cirkví. Chceli by sme dodať, že je tiež potrebné prísne oddeliť verejný a súkromný sektor v zdravotníctve, a to platí aj pre školstvo; je potrebné prísne oddeliť verejné a súkromné školstvo.

Som rád, že hovoríte o školstve. Chválite Slovensko za ústavné zmeny, ktoré boli presadené hlavne vďaka vládnej koalícii. Veľkou témou pre slovenských konzervatívcov je však aj kritika novely školského zákona, ktorý oberie cirkevné a súkromné školy o financie. Prečo to podporujete?

Ja by som to formuloval inak – nám nevadí, že existuje napríklad štátne alebo verejné školstvo a súkromné školstvo, ale medzi nimi musí byť bariéra, a to platí napríklad aj pre zdravotníctvo. To je náš politický koncept, ktorý chceme presadzovať a považujeme za sľubný a dobrý.

Naozaj chceme oddeľovať štátny a súkromný systém a zabrániť ich prepojeniu, pretože to vedie k najväčšej korupcii. V dôsledku toho máme teraz systém zdravotnej starostlivosti, ktorý stojí pol bilióna korún, čo je obrovská, neuveriteľná suma peňazí. Tento systém zdravotnej starostlivosti je horší ako pred pár rokmi, keď stál 200 miliárd a mal viac lôžok, viac lekárov, viac kliník a viac zubárov. Stručne povedané, musíme zabrániť prepojeniu súkromného a verejného sektora, kde rôzni chytráci využívajú určité medzery a nedostatky v pravidlách, ktoré potom veľmi, veľmi šikovne používajú na svoje obohatenie.