Než prejdeme k vašej analýze toho, čo ste nazvali chybným mierovým návrhom pre Gazu, aký je váš názor na to, že prezident Trump verejne označil Rusko za papierového tigra? Myslíte si, že to bolo prerieknutie sa, niečo, čo mu len tak napadlo, alebo súčasť sofistikovaného úsilia vyjednávať s prezidentom Putinom?
Nie, bolo to prerieknutie sa a vzal to späť. Krátko po tom, čo sa tak vyjadril, pochopil, že nemá zmysel to obhajovať. Rusi nie sú - rozhodne nie sú - papierovým tigrom. Keby boli, mal by mierovú dohodu.
Deň predtým, ako to povedal, pomerne okázalo povolil americkej spravodajskej komunite, civilnej aj vojenskej, teda CIA a DIA a všetkým ostatným, aby pomáhali ukrajinskej armáde zamerať americké zbrane hlboko do vnútrozemia Ruska. Normálne by som si myslel, že takáto informácia alebo autorizácia by sa nezverejnila, ale on ju zverejnil. Sú Spojené štáty vo vojne s Ruskom?
Nazval by som to takmer vojnou. Samozrejme, že sa nezúčastňujeme skutočných bojov. Nemáme tam vojakov, ale sme tak blízko účasti na tejto vojne, ako je to len možné, bez toho, aby sme sa do nej formálne zapojili. Rusi v podstate myslia, že sme s nimi vo vojne.
Vráťme sa však k poskytovaniu spravodajských informácií pre rakety, ktoré majú zasiahnuť ciele v Rusku. Aby to malo skutočný význam, musíme Ukrajincom poskytnúť rakety a potom im musíme dať povolenie na ich použitie. Čo sa týka slávnych raketových systémov ATACMS, ktoré sme kedysi Ukrajincom poskytli, Trump ich prestal Ukrajincom poskytovať a nedáva im povolenie na ich použitie.
Takže keď dnes hovoríme o poskytovaní spravodajských informácií Ukrajincom, myslíme tým poskytovanie rakiet Tomahawk. Trump sa nerozhodol, že im poskytne rakety Tomahawk, a aj keby tak urobil, nie je jasné, či im dá všeobecné povolenie na ich použitie bez obmedzení. Ale aj vo vybraných prípadoch bude pravdepodobné, že im nedovolí používať Tomahawky.
Existuje teda potenciál eskalácie, ak by Ukrajincom poskytol veľké množstvo Tomahawkov a povolil im ich všeobecné používanie, ale nemyslím si, že k tomu dôjde.
Takže ak im poskytne Tomahawky – jeden z hostí v mojom podcaste, ktorý nie je vojak, ale veľmi bystrý novinár, povedal, predstavte si, že ste ruský poručík a pozeráte sa na radarovú obrazovku. Plukovník sedí pár radov za vami a vy poviete: „Plukovník, na Moskvu letia Tomahawky. Neviem, či majú jadrové hlavice. Čo máme robiť, plukovník?“ Je to realistické?
Je. O tom niet pochýb. V arzenáloch krajín ako Spojené štáty, Čína a Rusko sú všetky druhy zbraní, ktoré majú dvojaké použitie. Môžu sa používať konvenčne alebo s jadrovou hlavicou.
Dobrým príkladom toho je, keď ľudia hovoria o možnej vojne medzi Spojenými štátmi a Čínou a Spojené štáty začnú útočiť na čínske vojenské vybavenie a zbrane. Problémom, s ktorým sa stretnete, je, že mnohé rakety a lietadlá, ktoré ničíte a ktoré považujete za konvenčné, môžu mať jadrové hlavice. A systémy velenia a riadenia, ktoré Číňania majú, sa používajú tak na vedenie jadrovej vojny, ako aj na vedenie konvenčnej vojny.
Ak teda začnete tieto systémy ničiť, ovplyvní to nielen konvenčnú rovnováhu, ale aj jadrovú rovnováhu. Hrozí vám teda riziko neúmyselnej jadrovej eskalácie, čo by bola katastrofa.
A ak sa vrátime k prípadu Ruska, ak ste Rus a vidíte, že na vás letí raketa Tomahawk, a viete, že môže mať buď konvenčnú hlavicu, alebo jadrovú hlavicu, bude aspoň pár ľudí, ktorí si pomyslia na najhorší prípad – že tá raketa môže mať jadrovú hlavicu.
Takže ak prezident Trump už neposiela systémy ATACMS a nerozhodol sa poskytnúť Ukrajincom rakety Tomahawk, bez toho, aby sme zachádzali do prílišných technických detailov, poskytli sme Ukrajincom zbrane, ktoré môžu zasiahnuť vnútrozemie Ruska, zbrane, ktoré z praktických alebo národných bezpečnostných dôvodov musia byť vyzbrojené a namierené americkým personálom?
O tom niet pochýb. Videli ste to na ATACMS, ktoré sme im dodali. Otázkou však je, koľko zbraní im poskytnete a aká je ich účinnosť. Napríklad, ak by sme Ukrajincom poskytli, povedzme, 25 rakiet Tomahawk a Rusi by ich mohli rutinne zostreľovať, nemalo by to veľký význam. Ale ak im poskytnete 250 rakiet Tomahawk a sú to smrtiace, účinné zbrane, ktoré jednoducho nemôžu zostreliť, je to úplne iná situácia. Potenciál eskalácie v druhom prípade je oveľa väčší ako v prvom.
Aj keby Trump dal Ukrajincom Tomahawky, podľa môjho odhadu by skutočne obmedzil, kedy by mohli tieto Tomahawky použiť, a obmedzil by aj ich počet, pretože Trump, rovnako ako pred ním Biden, chápe, že vždy riskujeme možnosť jadrovej vojny, keď zvyšujeme tlak na Rusov.
Počuli ste niekedy počas svojho štúdia na Vojenskej akadémii a počas služby v americkej armáde a v americkom letectve prednášku podobnú tej, ktorú minister obrany Hegseth predniesol pred 800 generálmi a admirálmi nedávno v meste Quantico v štáte Virgínii?
Nie, nikdy som nič podobné nevidel. Keď som sledoval reč ministra obrany Hegsetha, neustále mi v hlave rezonovali dve slová. Jedným z nich bola autorita a druhým vážnosť. To, čo by ste očakávali od ministra obrany, čo by ste očakávali od generála, a ja by som povedal, že aj od plukovníkov, majorov a kapitánov, je autorita.
A tiež by ste očakávali, že tieto osoby, najmä čím vyššie stúpate v reťazci velenia, vrátane civilistov, ako je minister obrany, budú disponovať vážnosťou, budú pôsobiť ako dospelí ľudia, ako vaši rodičia alebo starí rodičia. Sú to ľudia so zodpovednosťou. Sú to ľudia, ktorí majú osud krajiny vo svojich rukách. Keď sledujete ministra obrany Hegsetha, nič z toho nevidíte.
Je to muž, ktorý nemá žiadnu vážnosť a žiadnu autoritu. A je vlastne celkom zábavný. Obsah toho, čo hovorí, nie je vôbec na smiech. A rozhodne obsah toho, čo povedal prezident Trump, nie je vo väčšine prípadov smiešny. Ale pokiaľ ide o ministra obrany Hegsetha, je to vlastne do určitej miery vtipné. Videl som niektoré večerné zábavné relácie, ktoré ho parodovali, a on im poskytuje naozaj hojné množstvo materiálu.
Tu je časť toho, čo povedal prezident Trump, ktorá ma najviac znepokojila. Môj článok tento týždeň sa volá Kto nás ochráni pred ochrancami? a agresívne argumentuje proti vojakom v uliciach a proti militarizácii a federalizácii polície. Nie vždy je to téma, o ktorej hovoríme, ale prezident na to narážal a potom sa o tom vyjadril veľmi priamo pred všetkými tými admirálmi a generálmi. Mimochodom, plukovník Wilkerson povedal, že stálo 100 miliónov dolárov, aby ich všetkých priviezli zo všetkých kútov sveta v krátkom čase, ktorý im bol daný. Tu je prezident Trump s najhorším komentárom dňa:
„San Francisco, Chicago, New York, Los Angeles. Sú to veľmi nebezpečné miesta. A my ich budeme riešiť jedno po druhom. A to bude dôležitá úloha pre niektorých ľudí v tejto miestnosti. To je tiež vojna. Je to vojna zvnútra. Kontrola fyzického územia našich hraníc je nevyhnutná pre národnú bezpečnosť. Nemôžeme týchto ľudí pustiť dnu, čelíme invázii zvnútra. Nelíši sa to od zahraničného nepriateľa, ale v mnohých ohľadoch je to ťažšie, pretože nemajú uniformy. Aspoň keď majú uniformy, môžete ich odstrániť. Títo ľudia nemajú uniformy. Povedal som Peteovi Hegsethovi, že by sme mali niektoré z týchto nebezpečných miest využiť ako výcvikové strediská pre našu armádu, Národnú gardu.“
Americké mestá ako výcvikové strediská pre armádu. Madison a Jefferson sa obracajú v hroboch.
Takmer každý generál a admirál úplne súhlasí s tým, čo ste práve povedali. Nemyslím si, že sa tešili z toho, čo hovoril prezident Trump, a chápu, že je to hrozba pre liberálnu demokraciu. Myšlienka, že pôjdete do vojny proti nepriateľom vo vnútri miest ako Chicago – kde práve sedím –, že to využijete ako spôsob výcviku amerických ozbrojených síl na bojovanie vo vojnách v zahraničí, je v prvom rade absurdná, ale je tiež zásadne nebezpečná.
Robíme všetko pre to, aby sme americké ozbrojené sily používali v amerických mestách čo najmenej. Niekedy je nutné ich použiť, ale snažíme sa to robiť čo najmenej. A keď už ich využijeme, robíme to opatrne a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme sa spoliehali viac na miestnu políciu. Je to veľmi nebezpečné.
Ďalšia vec je hovoriť o nepriateľovi zvnútra a často argumentovať, že je to ľavica, a že sa to odráža v Bidenovej administratíve – to je niečo, čo by nemal robiť. Armáda sa nemá politizovať. Armáda má byť apolitická. Títo ľudia majú podporovať Joea Bidena rovnako, ako podporovali prezidenta Trumpa, ktorý je najvyšším veliteľom – veď Joe Biden, keď bol prezidentom, bol tiež najvyšším veliteľom. Nemôžeme mať efektívnu armádu, ak sa nepodriadi tomu, čo hovorí prezident, či už je to demokrat, alebo republikán. A všetci títo generáli to plne chápu.
Je tiež celkom jasné, že prezident Trump sa zameriava na černošských dôstojníkov na najvyšších pozíciách a na ženy, ak sa pozriete na ľudí, ktorých prepustil, a to nie je vôbec prekvapivé. Bol by som ochotný staviť veľa peňazí na to, že prakticky každý generál a každý admirál v tom publiku si myslí, že je to kategoricky zlý nápad. Každý, kto bol v americkej armáde, chápe, že je to mimoriadne heterogénna skupina ľudí. Nie je to len skupina bielych ľudí, je to skupina ľudí všetkých možných druhov. A každý, kto chce byť veliteľom v tejto armáde, musí túto skutočnosť akceptovať, a navyše, čím ďalej idete, tým viac si uvedomujete, že sú ženy, ktoré sú veľmi talentované, talentovanejšie ako mnohí muži. To isté platí, ak sa na to pozriete z perspektívy černochov, belochov alebo hispánskych belochov.
Títo generáli a admiráli určite chápu, že Trump spôsobí nekonečné problémy, ak bude pokračovať v týchto rôznych smeroch, ktorými sa doteraz uberal.
Kto je teda vnútorný nepriateľ? Človek, ktorý prekročil platnosť svojho víza, ale má americkú manželku a americké deti, prevádzkuje malú firmu a zamestnáva ľudí, ale technicky je tu nelegálne. Dodržiava zákony a platí dane. Riaditeľ školy, ktorý bol možno ako dieťa trochu divoký a prišiel sem nelegálne, ale vyštudoval vysokú školu, má doktorát a teraz riadi jeden z najväčších školských systémov v krajine. Američan, ktorý sa tu narodil, ale hovorí s hispánskym prízvukom, bol dvakrát zatknutý a maskovaní muži, ktorí ho zatkli, neverili, že je Američan – kto sú nepriatelia vo vnútri?
Problém je, že v tom nemá jasno. A zahŕňa to aj ľudí na ľavici. Chce sa zbaviť ľudí, ktorí majú ľavicové politické názory. To je jednoducho neprijateľné. Ale druhá vec je, vezmime si napríklad nelegálnych imigrantov. Veľa ľudí, vrátane mňa, si myslí, že Joe Biden urobil zásadnú chybu, keď pustil všetkých týchto nelegálnych imigrantov do krajiny, a Trump sa rozhodol, že z krajiny vyhostí čo najviac z týchto nelegálnych imigrantov. Dobre. Ale títo ľudia nie sú vnútorným nepriateľom.
Ten naratív je jednoducho hrozný, „vnútorný nepriateľ“, sú to ľudia, ktorí prišli do Spojených štátov z toho istého dôvodu, ako prišli vaši príbuzní a moji príbuzní – prišli, lebo Ameriku vnímali ako krajinu príležitostí. Naši príbuzní prišli legálne. Títo ľudia prišli nelegálne a my nemôžeme tolerovať nelegálnu imigráciu. Biden urobil obrovskú chybu. Ale nie sú to zlí ľudia. Nie sú to nepriatelia v tom zmysle, že máte do činenia s nacistami alebo komunistami, ktorí chcú zvrhnúť vládu. Sú to ľudia, ktorí chcú byť Američanmi.
Než prejdeme k plánu pre Gazu, ešte jedna posledná otázka, nikdy som si nemyslel, že vám ju položím. Profesor Mearsheimer, dorazili už americkí vojaci do Chicaga?
Diskusia k článku
1VladoP
Pred 1 hodinami
Už počas druhej svetovej vojny Američania ešte ako neutrálni útočili na nemecké ponorky v Atlantiku s argumentom, že ide o pirátske lode. Nemeckí ponorkoví velitelia boli zúfalí, pretože oficiálne vyhlásenie vojny ešte nebolo a Hitler im vyslovene zakázal na americké lode útočiť. Američania takto vlastne bezočivo a úplne otvorene zasahovali do bojov, ale pritom sa tvárili ako neutrálni. Presne toto robia Američania aj teraz na Ukrajine. Úplne otvorene sú zapojení do vojenského konfliktu, dodávajú zbrane, spravodajské informácie, "inštruktorov", ale stále sa snažia všetkých presviedčať, že vo vojne vlastne nie sú, lebo tam vraj nemajú vojakov, čo mimochodom tiež nie je pravda. Pre Rusov je v podstate úplne jedno, či ich zabije guľka z pušky amerického vojaka alebo americké rakety, stále je to smrť zo strany Američanov. A ak raz Rusom rupnú nervy, Američania sa budú tváriť rozhorčene ako prezident Roosvelt po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Že si aj v jednom aj v druhom prípade Američania vyslovene koledovali, to už prejde taktným mlčaním. Takže na záver by som pána profesora trochu poopravil: nie ste vojne tak blízko, ako sa len dá, pán profesor, vy v tej vojne už dávno ste úplne plnohodnotne.