Kedy pocítime vplyvy systému na obchodovanie s emisiami ETS2 na svojich peňaženkách?

Podľa nedávnej dohody bude systém obchodovania s emisiami ETS2 odložený o jeden rok a formálne začne fungovať v roku 2028. Firmy však už v roku 2027 začnú povolenky nakupovať a vtedy sa to bude do cien priamo premietať. Nedá sa očakávať skokovité zdraženie, skôr to bude postupné, ale zato trvalé.

Aké domácnosti budú najviac zasiahnuté?

Najviac sa to dotkne domácností, ktoré kúria plynom alebo uhlím. Prípadne vykurovacím olejom – ten však na Slovensku nie je až taký častý. A, samozrejme, aj domácností, ktoré používajú individuálnu dopravu. Pocíti to najmä vidiek a viac sa to dotkne domácností vo vyšších a severnejších polohách, kde je chladnejšie.

Naopak, vplyv na mestské domácnosti napojené na centrálne zásobovanie tepla (CZT) bude nižší, lebo pre ne už povolenky nakupujú teplárne. Pri nich pôjde skôr o vyrovnanie rozdielov medzi CZT a individuálnym vykurovaním.

Pre pohonné hmoty sa to však v nejakom ohľade dotkne prakticky každého.

Samozrejme. Premietne sa to do cien služieb, dopravy, individuálnej aj dopravy tovarov. Firmy si časť týchto nákladov prenesú do cien, takže bude aj inflačný efekt. Odhady sa hýbu až do výšky jedného percentuálneho bodu, no pravdepodobne to bude niekde okolo 0,4 či 0,6.

Odhady o tom, koľko ETS2 bude stáť slovenské domácnosti, sa značne líšia. Z materiálu úradu podpredsedu vlády Petra Kmeca vyplýva, že by to malo byť do 300 eur ročne. Strana Hlas hovorí o 3 000 eurách ročne.

Všetko závisí od ceny povolenky a štruktúry výdavkov konkrétnej domácnosti. Počítal som to na svojej domácnosti, pričom 3 000 eur mi príde ako možný scenár, ale iba vtedy, pokiaľ by tá ETS povolenka vystúpila k 200 eurám. Reálnejší dopad je v stovkách eur ročne, nie v tisícoch.

Za koľko sa povolenky na tonu CO2 predávajú teraz?

ETS1 je na úrovni okolo 80 eur za tonu CO2, ETS2 zatiaľ nie je účinná.

Ceny za oba systémy sa však majú zjednotiť.

Vízia pri tvorbe ETS2 bola pôvodne taká, že oba systémy – ETS1 aj ETS2 – by sa po roku 2030 mohli nejakým spôsobom prepojiť. V úplne prvých diskusiách sa dokonca uvažovalo aj o mechanizme, v ktorom by domácnosti pri úsporách energie teoreticky vedeli „benefitovať“ z nižšej spotreby, keďže by sa množstvo potrebných povoleniek znižovalo.

V každom prípade sa očakávalo, že cena ETS2 bude eventuálne konvergovať s ETS1. Systém je v skutočnosti regulovaný mechanizmus, hoci ide skôr o administratívny konštrukt než o klasický trh v ekonomickom zmysle. Európska komisia má navyše nástroje, ktorými dokáže cenu ovplyvňovať tým, že bude uvoľňovať povolenky na trh. Do istej miery podobne ako centrálne banky uvoľňujú likviditu.

Európska komisia v reakcii na iniciatívu 19 krajín o zmeny systému predbežne prisľúbila, že predstaví mechanizmus na zastropovanie ceny emisnej povolenky, ak by cena prekročila 45 eur.

Nejde o tvrdý cenový strop, ale o takzvaný soft cap (mäkký strop), čo bude mechanizmus, ktorý má zabrániť prudkému nárastu cien práve tým, že oni by dokázali ďalšie povolenky pustiť na trh a vďaka tomu znížiť cenu.

Takže so 45 eurami za tonu počítať nemôžeme.

V tomto bode to nie je záväzné pravidlo.

Koľko by to slovenskú rodinu vyšlo pri takejto cene?

Môžem to ukázať na mojom prípade. Bývame v satelite, ja a manželka dochádzame do práce na autách, doma kúrime plynom. Pri spotrebe 12 MWh plynu, keď ročne najazdíme 30-tisíc km a pri cene 45 eur za tonu, mi vychádzali dodatočné náklady približne na 300 eur ročne.

Čo to znamená pre priemernú slovenskú domácnosť?

Veľa domácností na Slovensku žije od výplaty do výplaty. Ďalších 300 eur ročne je pre priemernú slovenskú domácnosť citeľný zásah do rozpočtu. A treba otvorene povedať, že ide o ďalšiu formu dane. Viaceré think tanky upozorňujú, že tento typ zaťaženia je regresívny.

Čo to znamená?

Znamená to, že najväčší relatívny dopad pocítia chudobnejšie domácnosti – najmä tie, ktoré kúria pevnými palivami alebo majú horšie zateplené domy. V absolútnych číslach síce viac zaplatia ľudia zo strednej a vyššej vrstvy, ktorí viac jazdia autom, ale v pomere k príjmu zasiahne ETS2 oveľa výraznejšie práve nízkopríjmové domácnosti.

Zástancovia povoleniek argumentujú, že tým má pomôcť sociálno-klimatický fond, v rámci ktorého bolo pre Slovensko vyčlenených 1,53 miliardy eur.

Táto suma bola vypočítaná podľa HDP a klimatických parametrov – na jedného obyvateľa Slovenska pripadá viac než napríklad na Malťana, pretože sa počíta s tým, že v našich podmienkach sa kúri viac. Treba si však uvedomiť, že sú to peniaze, ktoré sa najprv vyberú od slovenských domácností a firiem a až potom sa v nejakej forme vrátia späť. A to otvára otázku, do akej miery je takýto model v súlade so zásadou subsidiarity.

Tušíme dnes, ako sa môže vyvíjať cena povolenky?

Prognózy sú veľmi neisté, ale všeobecné očakávanie je, že cena ETS2 sa bude časom približovať cene ETS1, ktorá je dnes okolo 80 eur za tonu. ETS1 za posledné roky výrazne narástla – ešte pred vojnou sa pohybovala okolo úrovne 25 eur, no geopolitické šoky a napätie na energetických trhoch ju vytlačili výrazne vyššie. Podobná dynamika môže časom ovplyvniť aj ETS2.

Prečo bol tento nárast ceny až taký vysoký?

To je dobrá otázka. Cena rástla aj preto, že Európska komisia má iba obmedzené možnosti, ako rýchlo zvýšiť množstvo povoleniek v obehu. Mechanizmus, ktorý na to slúži – Market Stability Reserve – má nastavené pravidlá, ktoré nereagujú okamžite. Do vývoja cien však vstupovali aj externé šoky: energetická kríza, vojna, rekordné ceny plynu a celková nervozita na trhu.

Navyše, na trhu s povolenkami nepôsobia len priemyselné podniky, ale aj finanční hráči, ktorí zvyšujú volatilitu cien. To neznamená, že určujú dlhodobú cenu, ale vedia prispieť k rýchlym cenovým pohybom smerom nahor alebo nadol.

Špekulácie pritom do ceny budú vstupovať aj v budúcnosti.

Áno.

Má ETS2 nejaký žiadaný efekt?