Prečo na Slovensko prúdia tisíce neeurópskych pracovníkov, keď má 166-tisíc nezamestnaných
K téme zamestnávania cudzincov sa najkritickejšie stavajú zástupcovia zamestnancov.
Slovensko
K téme zamestnávania cudzincov sa najkritickejšie stavajú zástupcovia zamestnancov.
Slovensko, podobne ako západné a severské štáty v 70. až 80. rokoch minulého storočia, stojí podľa viacerých ukazovateľov na prahu veľkej demografickej premeny.
Notoricky známe problémy, ktoré sa skloňujú už od vzniku samostatnej republiky, ako sú nízka pôrodnosť či rýchle starnutie populácie, totiž uplynulé roky dopĺňa vlna utečencov z Ukrajiny a masa pracovníkov z Ázie.
Pristavme sa pri poslednom fenoméne. Marker minulý mesiac tento jav ilustroval na príklade Indov. Tých už na Slovensku zrejme pracuje viac ako Srbov, čo podľa všetkého potvrdí ďalšia aktualizácia štatistík Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Indovia, ktorých u nás pracuje zhruba deväťtisíc, však nie sú jedinou skupinou migrantov, ktorí pod Tatrami zažívajú boom. Prácu vo veľkom dostávajú napríklad aj Uzbeci (takmer štyritisíc) či Filipínci (takmer tritisíc). Všetky tieto národnosti sa pritom do roku 2020 na Slovensku v podstate nevyskytovali.
Vzhľadom na to, že úrady u nás v tomto čase evidujú vyše 166-tisíc nezamestnaných a voľných pracovných miest máme „iba“ asi 114-tisíc, vyvstáva otázka, či sme na import pracovnej sily z kultúrne a hodnotovo odlišných krajín skutočne odkázaní.
Ako je na zjavné, k odpovedi na túto dôležitú otázku sa nedopátrame prostým odčítaním dvoch spomenutých čísiel a je podstatne zložitejšia.
Našu krajinu totiž trápi fenomén nazývaný štrukturálna nezamestnanosť. Ten vytvárajú predovšetkým rozhodnutia investorov neponúkať prácu v miestach s najvyšším dopytom, nesúlad kvalifikácie absolventov s dopytom na trhu práce, nízka pracovná mobilita, zásadné technologické zmeny či sociálne faktory ako sú chudoba, závislosti či slabé pracovné návyky.
Hoci sa slovenská legislatíva pri obsadzovaní tej-ktorej voľnej pracovnej pozície riadi zásadou uprednostňovania domáceho pracovníka pred zahraničným, práve z dôvodu súhry týchto faktorov sa náš pracovný trh otvára cudzincom aj v kontexte existencie desiatok tisíc Slovákov bez práce.
Z odpovedí, ktoré Markeru v tejto veci zaslala tripartita (teda štát, zamestnávatelia a odbory) vyplýva, že dovoz cudzincov nie je pre žiadnu stranu preferovaným riešením, ale neraz ho – najmä podnikatelia a štát – rámcujú ako jediné možné.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) v odpovedi pre Marker uviedlo, že „podporuje riadenú a regulovanú pracovnú mobilitu štátnych príslušníkov tretích krajín“. Dodalo však, že sa to týka len tých odvetví, v ktorých vznikajú problémy s obsadením pracovných pozícií.
Domácu štrukturálnu nezamestnanosť sa paralelne s tým snaží riešiť národnými programami a iniciatívami ako Práca namiesto dávok, Finančné stimuly pre zamestnanosť alebo Zručnosti pre trh práce.
„Na Slovensku sa nám vďaka týmto projektom podarilo vytvoriť od mája minulého roka 12-tisíc nových pracovných miest, udržať 35-tisíc pracovných pozícií a pripraviť na trh práce viac ako 100-tisíc ľudí,“ doplnilo pre Marker tlačové oddelenie rezortu Erika Tomáša (Hlas).
Zamestnávatelia medzitým tvrdia, že hoci sa vláda problematiku snaží riešiť, „výsledok nie je taký, aby mohli byť aj štát, aj zamestnávatelia a napokon aj zamestnanci spokojní,“ uviedol pre Marker viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Pavol Piešťanský. Podľa jeho mienky majú opatrenia rezervy najmä v byrokracii, cielenosti a efektívnosti.
Upozornil tiež na fakt, že hoci štát podniká proaktívne opatrenia, na druhej strane situáciu sťažuje vysokou cenou práce, respektíve vysokým daňovom-odvodovým zaťažením. „Alarmujúce je, že aj firmy, ktoré kedysi na Slovensko prišli, teraz zo severu či východu Slovenska odchádzajú,“ povedal o situácii v najťažšie skúšaných regiónoch.
GP
Pred 4 mesiacmi
Toto su ine supy na rano: Citat z clanku: Ak by sa teoreticky vyriešil presun nezamestnaných z Prešovského kraja do Bratislavského, cudzincov by sme potrebovali menej,“ A k tomu si doplnme heslo uvedene v clanku: Praca namiesto davok. Je to logicke, pragmaticke a definitivne s tym suhlasia vsetci bratislavaci. Teda opytam sa - aj blavacki vyhodnare, co znaju sumnych nezamestnanych z Presovskeho kraja.? Alebo ti skor, ako univerzalni bojovnici zo Stareho mesta za cokolvek od 18:00 do 19:30, kym sa ich to osobne netyka?
Milada
Pred 4 mesiacmi
Citam: zmenit vzdelavaci system, aby neprodukoval absolventov, ktori nemaju realne uplatnenie... Omyl. Vsetci absolventi maju realne uplatnenie. V montovniach aut, kde moze pracovat Uzbek, Ind, ci Filipinec so svojim (casto pokutnym, ci elementarnym) vzdelanim moze pracovat aj Slovak, ktory skoncil politologiu, ci socialnu pracu. Tu je problem trocha iny: Preco sa vsetci skladame na vytvaranie a udrziavanie nepotrebnych studijnych odborov? Studium na nich trva tri-styri-pat rokov. Absolvent zo skoly vyjde a nema pracu vo svojom odbore. Usetrene peniaze by sa dali vyuzit aj efektivnejsie. Napr. Presmerovat cast z nich zamestnavatelovi, aby si on vyskolil, vyucil studenta vyhovujuceho jeho potrebam.
Ferko12
Pred 4 mesiacmi
Situácia sa ukazuje byť, žiaľ, oveľa vážnejšia: Podľa Štandardu, premiér Fico priniesol z Taškentu prísľub 200-tisíc (!) uzbeckých pracovníkov. No spolu s pracovnou silou môže prísť aj islamský právny a kultúrny systém, ktorý je v priamom rozpore s našou kresťanskou civilizáciou. Uzbekovia pritom majú na svedomí najviac zločinov spáchaných cudzincami v Rusku a Uzbekistan je pritom takmer celý moslimský, väčšina obyvateľov vyznáva sunitský islam. Počas oficiálnej návštevy Uzbekistanu v júni 2025 predseda vlády Robert Fico vyhlásil, že táto krajina je pripravená poskytnúť až 200-tisíc pracovníkov, pričom Slovensko potrebuje približne 150-tisíc ľudí pre priemysel a výrobu. Zároveň Slovensko a Uzbekistan podpísali Deklaráciu o strategickom partnerstve a memorandá o spolupráci. Ono nie je ľahké hľadať riešenia v tak ťažkej situácii, ale ten Uzbekistan riešením určite NIE JE. Spamätá sa Robert Fico a ostatní okolo neho?
crawler
Pred 4 mesiacmi
hmm nechapem a preco teda zamestnavatel nejde na vychod?
Jozef
Pred 4 mesiacmi
Problém môže byť podľa mňa prozaickejší a naráža na neochotu zamestnávateľov zvyšovať mzdy alebo výjsť v ústrety zamestnancom adekvátne tomu, ako rastú ceny a životné náklady ľudí, aby boli schopní prežiť. Poznám skutočné príklady z rodinného prostredia a obce z ktorej pochádzam (okrajová časť Slovenska), kde pôvodný slovensko-český zamestnávateľ zmenil sídlo do daňového raja. Namiesto zvyšovania miezd, radšej investuje do bytov pre zahraničných pracovníkov z Nepálu? Koľko to stálo peňazí a koľko by to pomohlo zamestnancom? Tá firma už má teraz povesť, že je to koncentrák alebo gulag. Na inzeráty rozoslané po celom okolitom regióne nereaguje skoro nikto. Ľudia radšej idú do zahraničia. Teda mentalita zamestnávateľa, ktorý radšej uvažuje takýmto smerom, ako by mal obmedziť "svoje zisky". Aj toto je časť problému podľa mňa. Nevidím ani spôsob ako toto riešiť, lebo toto je v mentalite ľudí. Ivan Hoffman mal pravdu v tom, keď kedysi povedal, že kapitalizmus vedie nakoniec k vojne.