Úradníci za bývalých vlád žiadali Facebook odstrániť tisícky príspevkov

Marker získal prístup k interným dokumentom, do ktorých si úradníci ministerstiev a iných štátnych orgánov v rokoch 2022 a 2023 zaznamenávali obsah nahlasovaný Facebooku a Instagramu.

Dokumenty majú formu rozsiahlych tabuliek s až 2 628 riadkami. Vyplýva z nich, že úradníci za vlády Eduarda Hegera, Ľudovíta Ódora a sčasti aj Roberta Fica žiadali priamo spoločnosť Meta o vymazanie tisícok príspevkov, okrem iného aj tých kritických k prezidentke Zuzane Čaputovej a iným štátnym predstaviteľom. 

Odstraňovať žiadali kritiku ideológie LGBT, Ukrajiny, zelených politík, pandemických opatrení a prekážal im tiež negatívny pohľad na vítanie nelegálnych imigrantov. Podnety smerovali najmä na sieť Facebook, ktorá je na Slovensku najpoužívanejšia.

Podľa histórie revízií prvého z dvoch existujúcich uniknutých dokumentov je pri autorovi tabuľky uvedené meno Miroslavy Sawiris. V čase vzniku dokumentu bola pani Miroslava Sawiris šéfkou Odboru strategickej komunikácie Úradu vlády SR. Premiérom bol vtedy Eduard Heger (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati).

Tisícky statusov, videí a komentárov pod príspevkami podľa uniknutého dokumentu nahlasovali predstavitelia týchto slovenských štátnych inštitúcií: Rezortov zahraničia (MZVEZ), obrany (MOSR), vnútra (MV SR), Úradu vlády (ÚV SR), Polície (PZ SR) a Rady pre mediálne služby (RPMS, predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu, RVR). Úradníci žiadali sieť aj o odstránenie niekoľkých facebookových účtov.

Skutočnosť, že štátna správa nahlasovala príspevky na sociálnych sieťach priamo spoločnosti Meta, potvrdil pre portál Refresher v roku 2023 Jakub Goda. Ten vtedy pôsobil v komunikačnom tíme prezidentky Zuzany Čaputovej. „Som presvedčený, že nemá zmysel nijako skrývať to, že štátne inštitúcie komunikujú s predstaviteľmi Facebooku,“ vyjadril sa Goda.

„Majú ľudí (v spoločnosti Meta, pozn. red.), ktorí sú zodpovední za verejnú politiku strednej a východnej Európy a za komunikáciu s predstaviteľmi inštitúcií, občianskej spoločnosti alebo s novinármi. Je to viac ľudí, komunikuje s nimi už aj ministerstvo obrany, polícia, úrad vlády, rada pre vysielanie a retransmisiu,“ doplnil Goda s tým, že išlo o „aktívnu komunikáciu“.

Goda zároveň Refresheru vysvetlil, že slovenskí úradníci firme Meta posielali „konkrétne príspevky, ktoré porušujú ich vlastné pravidlá, nebodaj zákon“ s tým, že zasielali priamo linky na obsah.

Redakcii sa podarilo získať prístup k online Google Sheets (v slovenčine Tabuľky Google) dokumentom, ktoré obsahujú spomínané linky na príspevky. Google Sheets je služba, vďaka ktorej ktokoľvek môže vytvoriť online tabuľky podobné tým v Microsoft Exceli. Každý, kto má na konkrétnu tabuľku link, si ju môže prezrieť a pokiaľ mu autor tabuľky dá na to súhlas, má možnosť ju aj upravovať. 

Tak to bolo aj v prípade online tabuliek, ku ktorým získal prístup Marker. Prvý z dvoch dokumentov, pri ktorom svieti meno Miroslavy Sawiris, bol vytvorený 25. februára 2022, teda deň po začiatku vojny na Ukrajine. Posledný záznam v tabuľke číslo dva sa datuje na 2. januára 2024. 

Z dokumentov sa zdá, že pomocou nich štátne inštitúcie koordinovali obsah nahlasovaný spoločnosti Meta. Cieľom mohlo byť aj to, aby nedochádzalo k duplicitnému nahlasovaniu. Z nadpisu jedného z dokumentov to pritom pôsobí, že hlavným koordinátorom týchto snáh bola Rada pre mediálne služby – orgán štátnej správy, ktorý na Slovensku funguje ako regulátor v oblasti médií.

Rada pre mediálne služby nám po tom, čo sme ich informovali o detailoch uniknutých dokumentov, odpovedala, že nevie, ktorý konkrétny dokument máme na mysli, preto sa k veci nevie vyjadriť.

Jakub Goda vo vyššie spomínanom rozhovore pre Refresher pripomenul, že štátom nahlasovaný obsah berú sociálne siete vážnejšie, než v prípade, keď ho reportujú užívatelia. Obsah nahlásený štátom tiež vyhodnocujú iní ľudia.

„Komunikuje sa to s internými ľuďmi z Facebooku, nie s externými moderátormi, ktorých majú zazmluvnených. Má to (obsah nahlásený štátom, pozn. red.) o niečo väčšiu váhu a kladú tomu väčšiu mieru pozornosti,“ uviedol Goda.

Ako Refresheru povedal Goda, a jeho slová potvrdzujú aj uniknuté dokumenty, Meta nie vždy obsah nahlásený štátom vymazala. „Nejde o to, že by rozhodli inak – v mnohých prípadoch, možno vo väčšine prípadov príde odpoveď, že príspevok neporušuje ich pravidlá. Dôležité je to, že keď ich na to upozornia inštitúcie alebo novinári, aspoň sa tomu venujú,“ uviedol vtedajší poradca prezidentky.

Práve nevymazaný obsah ukazuje, čo štátni úradníci považovali za natoľko neprijateľné, že žiadali o odstránenie priamo sociálnu sieť. Nahlásené, no neodstránené príspevky sa totiž stále dajú zobraziť. No obsah príspevkov, ktoré Meta odstránila, sa už spätne dohľadať nedá.

Dokumenty, ku ktorým má redakcia prístup, obsahujú dovedna 2 628 linkov na obsah. To znamená, že štátni úradníci žiadali v rokoch 2022 a 2023 spoločnosť Meta prostredníctvom uniknutých dokumentov odstrániť približne 2 628 kusov obsahu – príspevkov, videí, profilov alebo komentárov pod príspevkami. 

Niekoľko podnetov sa týkalo aj iných webových stránok než Facebooku a Instagramu (napríklad portálov badatel.net, rumble.com či tiktok.com).

Tu však išlo o omyl nahlasovateľa. Ako v dokumente upozornila neznáma osoba subjekt, ktorý vystupoval pod skratkou OPK, excelovská tabuľka slúžila ako zoznam pre nahlasovanie obsahu firme Meta. Pomýlení úradníci vystupujúci pod skratkou OPK by mohli predstavovať Odbor počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru.

Väčšina ostatných štátnych úradníkov však zadanie pochopila rýchlejšie. Ktorí z nich boli v nahlasovaní obsahu najusilovnejší?

Z uniknutých dokumentov sa zdá, že najviac sa činili predstavitelia Rady pre mediálne služby (RpMS, predtým RVR). Nahlásili dovedna 921 kúskov obsahu, čo predstavuje 35 percent z celého počtu.

Rada pre mediálne služby oficiálne nahlasuje sociálnych sieťam „závadné“ príspevky dodnes. RpMS na Slovensku pôsobí aj ako typ druhostupňového orgánu pre sťažovateľov na obsah sociálnych sietí. 

Pokiaľ napríklad nahlásite príspevok na Facebooku spoločnosti Meta a tá usúdi, že daný obsah neporušuje jej pravidlá, môžete podať podnet RpMS. Takýto postup platil aj v prípade videa z dielne Andreja Palka, na ktorý sme v článku upozornili minulý týždeň.

Neznáma osoba sa sťažovala na video, v ktorom sa Palko na margo Dúhového Pridu Bratislava vyjadril ako o „pochode úchylákov“, no Facebook jeho žiadosť odmietol. Neúspešný sťažovateľ podal podnet na RpMS a RpMS začala správne konanie voči spoločnosti Meta, ktorého výsledkom by mohlo byť odstránenie Palkovho videa.

Uniknuté dokumenty naznačujú, že druhým najusilovnejším nahlasovateľom po Rade pre mediálne služby bola v rokoch 2022 a 2023 slovenská Polícia. Jej predstavitelia podľa dokumentov spoločnosti Meta nahlásili 512 kusov obsahu, čo predstavuje asi 19,5 percenta zo všetkých príspevkov.

Tu stojí za zmienku, že za Políciu pravdepodobne nahlasovali obsah tri odbory. Na jednej strane neznámy subjekt skrytý pod skratkou „P PZ“, na strane druhej pravdepodobne už spomínaný Odbor počítačovej kriminality (OPK). Pridal sa však aj OKaP, čo by mohlo predstavovať Odbor komunikácie a prevencie. V ňom v tom čase pôsobil David Púchovský, ktorý spravoval Facebookovú stránku polície Hoaxy a podvody.