Prípravy EÚ a NATO na vojnu s Ruskom sú v plnom prúde. Zaujímavé je, že prioritou týchto príprav nie je všeobecná mobilizácia, výcvik brancov, prezbrojenie európskych armád na moderný spôsob vedenia vojny a urýchlená organizácia civilnej obrany. Stratégia Bruselu spočíva v pokuse vyprovokovať Rusko k útoku, bez ohľadu na to, či je Európa pripravená sa brániť. Dá sa teda povedať, že sa Európa pripravuje na samovraždu, alebo presnejšie na asistovanú samovraždu Ruskom.

Pri vojnách, ktoré sa nevedú s úmyslom poraziť súpera, ide o snahu zarobiť na zbrojení. Zmyslom takej vojny nie je územný zisk, drancovanie zdrojov a zotročenie obyvateľstva, ale vojna. Pri vojnách vedených s úmyslom prehrať sú v hre ešte rafinovanejšie motívy. Nechať sa poraziť je spôsob, ako nezbankrotovať vlastnou vinou, vyhnúť sa zodpovednosti a tiež hnevu poškodených občanov. A aj na porážke sa, samozrejme, dá zarobiť.

Nadchnúť dnes Európanov pre vojnu je nevídane jednoduché. Ide o generácie, ktoré s vojnou nemajú skúsenosť, lebo svoje životy prežili v mieri. Násilie poznajú z filmu a počítačových hier, kde sa umiera len „ako“ a k dispozícii je viac životov. Nie je ťažké presvedčiť týchto ľudí, že vrhnúť sa na Rusa je dobrý nápad. Stačí stokrát zopakovať primitívne protirečenie, že ide o slabého súpera, ktorý je obrovskou hrozbou.