Biblická inštrukcia „dávajte Bohu, čo je Božie, a cisárovi, čo je cisárovo“, sa všeobecne interpretuje ako výzva k apolitickosti. Ježiš múdro predvídal, že ak sa jeho nasledovníci zapoja do politiky, Boh bude oklamaný a cisár sa nezlepší. Aby nezanechal žiadne pochybnosti o tom, že to myslí vážne, Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby odmietali hriech, ale milovali svojich nepriateľov. Komunisti sa teda logicky prezentujú biskupom ako primárny objekt lásky. Reagovať na takúto výzvu s dôstojnosťou je skúškou viery, z ktorej má Boh radosť...
Ale poďme k veci. Okrem ľavicovej opozície z politického zoskupenia Stačilo! aj pravicová opozícia podporuje diskusiu o rozsahu náboženskej slobody a posilňovaní sekulárneho charakteru štátu. Dôvodom nie je averzia voči kresťanom, ale skôr obavy z islamizácie, ktorá sa šíri po celej Európe. Bloger Vidlák, ktorý, mimochodom, nie je komunista, ale kresťan, poukazuje na to, že program Stačilo! bol inšpirovaný Francúzskom. To môže slúžiť ako príklad toho, ako môže situácia čoskoro vyzerať u nás a aké zákony môžu zabrániť najhorším excesom.
Sekulárna spoločnosť má na výber: buď sa brániť proti moslimskej migrácii až vtedy, keď radikálni islamisti začnú páchať teroristické činy v našich krajinách, alebo prijať preventívne opatrenia, vrátane legislatívnych, aby sa terorizmu zabránilo podobne ako vo Francúzsku, Veľkej Británii alebo Nemecku. Zdá sa však, že nájsť v tejto otázke spoločnú reč s cirkvami nebude ľahké. Naznačuje to nedávne vyhlásenie biskupov, ktorí sa obávajú, že Vidlák obmedzí ich slobodu.
Diskusia k článku
3Knieza Myskin
Pred 1 hodinami
Myslim si ze na biskupoch sa podpisala skusenost za komunizmu, preto ho odmietaju aj ked Konecna ma daleko od povodnej marxistickej ideologie, staci im uz len ten nazov, naopak Vidlak je pre mna zaruka zdraveho rozumu a zaujmu o obycajneho cloveka
seph
Pred 26 minútami
"Reagovať na takúto výzvu s dôstojnosťou je skúškou viery, z ktorej má Boh radosť..." 👍🏻
Hurbanista
Pred 4 minútami
Jaurovej dedo J.O. Markuš v komentári ku knihe Daniel v ktorom pojednáva o vzťahu cirkvi a štátu píše: "s. 45 Jeruzalem vo svojich dejinách vždy jedného dňa končil v Babylónii. Tak to bolo so starou cirkvou, ale i novou, či už v Ríme, Byzancii alebo v Ženeve. … Prečo? Odpoveď je jasná: Jeruzalem prestal byť Jeruzalemom. Premenil sa a dal sa inšpirovať duchom Babylona. s. 49 Keď Cirkev stráca peniaze, pozemky a rôzne iné hmotné statky, ešte tak veľa nestráca. Naopak, zbaví sa len balastu, čo jej aj tak nepatrí. Strata hmotného a peňažného imania je znesiteľná. Ba ani strata bohoslužobných miestností nikdy nemohla Cirkev poraziť. No strata Božích zásad a strata detí – to je jej pravá bieda a smrteľný hrob. A preto sa babylonskí panovníci neuspokojujú s hmotnými statkami, chcú ľudí, aby si ich podrobili, prispôsobili pre svoje služby. A v prvom rade im ide o mládež. Babylon dobre pozná zásadu – čia je mládež, toho je i budúcnosť. s. 84-85 … ozajstnú Cirkev nikdy nezaujímali vzbury a štátne prevraty. Ona bola vždy ochotná slúžiť ľudu. Vedela, že nie služba vo svete poškvrňuje Božie deti, ale zbožňovanie tohto sveta a skláňanie kolien pred jeho modlami. Danielovia môžu blahodarne slúžiť v Babylone, ale nemôžu a nesmú sa previniť proti Božím zásadám. s.119 Cirkev sa dostáva znovu a znovu do údolia tôní smrti a musí sa na to v každom čase pripravovať. Babylon mal a bude vždy mať v pohotovosti ohnivé pece a jamy s levmi. Ak sa cirkev do nich z času na čas nedostáva, je to podozrivé - aký je potom duchovný stav takejto Cirkvi? Poznáme i takú cirkev, čo nastúpila na cestu kompromisov. Usiluje sa starostlivo vyhnúť akému koľvek konfliktu so štátnou mocou. Nie je už kameňom úrazu, a ani ním vôbec nechce byť. Ale to je už hniloba, potmehúdska a vypočítavá hniloba. Vyznávačská služba života a slova je znemožnená. Takáto cirkev už nemá svetu čo povedať, je bez poslania: lampáš, čo nesvieti, soľ, čo nesolí." Aký je duchovný stav Cirkvi v CZ?