Lev dostal po papuli

Prichádzam do parlamentu krátko pred hlasovaním, rád si chodím pozrieť výnimočné chvíle priamo, osobne. Dohodol som sa, že ma cez bránu zoberie Marek Krajčí, myslel som si už dlhšie, že jeho hlas rozhodne, chcel som mu podať ruku. Minuli sme sa. Jeho hlas však naozaj rozhodol, spolu s poslancom Krátkym.

Začiatok mešká 6 až 7 minút, hneď prvé hlasovanie je o novele ústavy v treťom čítaní, už žiadne naťahovanie, pán predseda, dajte prosím hlasovať o návrhu ako celku, hovorí poslankyňa spravodajkyňa. Sála je plná, až prekvapivé ticho, počas hlasovania sa ozve pár hlasov: „za“ – „za“ – „za,“ pridá sa trochu šumu.

V parlamente sedia azda všetci. Tabuľa odpočítava 7-6-5-... pri nule je možno dve sekundy úplné ticho, potom zasvieti 90 hlasov a modrá tabuľa (znak, že zákon prešiel). Potlesk v sále je spontánny, vidieť, že ústavná väčšina je prekvapená sama sebou, poslanci vedeli, že hlasov bude 88, ale o hlasoch Mareka Krajčího a Rastislava Krátkeho nevedeli.

Oslava netrvá dlho, o chvíľu sa pokračuje s ďalším bodom, predsedajúci však predsa len preruší schôdzu, aby mohli politici zamestnať novinárov.

Ústavnú väčšinu tvorí celá vládna koalícia Smer-Hlas-SNS a poslanci okolo Huliaka, mínus poslanec Ferenčák, očakávaných 9 poslancov je z KDH, jeden poslanec KÚ, prekvapením dňa sú dvaja poslanci hnutia Slovensko.

Krajčí už má za sebou politickú sínusoidu a spory s Pentou, tlakom už čelil, padol ako minister po chybách Matoviča. Krátky je naopak na Matoviča úplne odkázaný. Je to veľké prekvapenie. Neskôr Marek Krajčí povie, že „KDH by veľmi škaredo doplatilo na to, že sa spojilo so Smerom a zároveň nepresadili niečo, o čo im bytostne ide.“ Povedal, že im chcel pomôcť. Aj on, aj poslanec Krátky (ktorému zasa vadí, že takéto zákony neprechádzajú o hlas-dva) vystupujú zbytočne defenzívne. Nehlasovali predsa za nič zlé. V skutočnosti sú hrdinami tejto novely. Raz, keď sa už na všetky slová a urážky zabudne, ich bude dnešné hlasovanie stále tešiť.

53 poslancov zasvieti ako neprítomných, ale snáď všetci z nich v sále sedeli. V podstate ide o súpis progresívcov plus liberáli z Matovičovho klubu, s nimi Hlina (!), Bajo Holečková, Ledecká. Sedem poslancov je proti, je to zvyšok SaSky okolo Gröhlinga a Kolíkovej, Ondrej Dostál z OKS.

Kamery najprv obsadia porazení. Prvý hovorí Michal Šimečka, trochu sa chveje, na kamery si ešte stále úplne nezvykol, útočí na Matoviča a hovorí čosi o boji proti mafii. Spomeniem si, ako práve špinavý miliardový biznis s náhradným materstvom a zotročovaním žien opisovala posledné dni pred hlasovaním aktivistka Olivia Maurelová, feministka a ateistka, ale to Šimečka nemá na mysli. O KDH hovorí, že tí boli transparentní, vadí mu Matovič. Ten už stojí dva metre za ním, v očiach sa mu rodí chladný plameň.

Stojím na schodoch vedľa poslankyne Zory Jaurovej, obliekla sa dnes do ohnivej červenej, najviac však žiaria zlaté podpätky na jej topánkach. „Mali by sme niekoho opľuť,“ povie hlas kultúry v PS svojim kolegom, „hentoho“, mrkne na Matoviča.

K mikrofónom ide Matovič. Hlasovanie dvojice poslancov nazve zradou, ale hneď prejde do útoku, že ako prví hlasovali so Smerom progresívci, keď podporili zrušenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Matovič odchádza, k mikrofónu prichádza Veronika Remišová. Nikoho to veľmi nezaujíma.

Ďalší v poradí vystupuje Milan Majerský s väčšinou klubu KDH. Je to zaujímavý moment, poslanci KDH sa viditeľne tešia, vidieť im to v tvárach, pred pár minútami som im podal ruky, pogratuloval, vidieť, že to považujú za svoj úspech. Poslanec Horecký sa teší (alebo tak aspoň pôsobí) akosi viac, neskrývanejšie. Majerský začne poďakovaním, je rád, že novela prešla, ale rýchlo sa dostane do defenzívy. Zákon nikomu neubližuje a ubližovaniu bráni, reaguje na otázku jedného z liberálnych novinárov, že komu to pomôže. Novinári sú do jedného hrozne plochí, pýtajú sa často na to, čo práve politik okomentoval.

Majerský nevyužije momentum, neprihlási sa k včerajšej ponuke Roberta Fica, aby boli do zákonov vložené princípy výhrady vo svedomí. Napriek úspechu KDH vystupuje utiahnuto, chýba v tom obyčajná radosť.