Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Moldavsku je podľa očakávaní vládnuca Strana akcie a solidarity (PAS), ktorá si zrejme udrží väčšinu v parlamente. PAS získala cez 50 percent hlasov, zatiaľ čo opozičný blok obdržal 24 percent. Znamená to, že vládnuca strana si zabezpečila 54 kresiel v 101-člennom parlamente.

Výsledky okamžite privítali západní predstavitelia. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že „napriek masívnym snahám Ruska šíriť dezinformácie a kupovať hlasy, žiadna sila nedokáže zastaviť ľudí odhodlaných bojovať za slobodu“.

Poľský premiér Donald Tusk prezidentke Maii Sanduovej poďakoval, že zachránila demokraciu a dokonca zastavila Rusko v jeho pokusoch o prevzatie kontroly nad celým regiónom.

Predseda Rady EÚ António Costa zas uviedol, že moldavský ľud si „napriek tlaku a zasahovaniu zo strany Ruska“ zvolil „demokraciu, reformy a európsku budúcnosť“.

Krátky pohľad na priebeh volieb pritom ukazuje, že o tom, čo sme niekedy považovali za západné demokratické štandardy, nemôže byť pri Moldavsku ani reč.

Od vládnej strany a západných médií sme počúvali najmä o ovplyvňovaní volieb zo strany Ruska. Je pravdepodobné, že tieto obvinenia nestoja na vode. Rusi majú na krajinu dosah – cez separatistické Podnestersko, oligarchov, ale aj pretrvávajúci kultúrny vplyv.

Jedným z najviditeľnejších proruských hlasov je oligarcha a politik Ilan Šor, ktorý sa vyjadril, že spása Moldavska spočíva v únii s Ruskom. Šor sa nachádza v Moskve, odkiaľ minulý mesiac sľúbil 3 000 dolárov mesačne každému, kto sa zapojí do protivládnych protestov.

Lenže treba povedať aj „B“. Západ moldavské voľby ovplyvňoval celkom otvorene. Európska únia len v tomto roku poskytla moldavskej vláde približne 300 miliónov eur, bez ktorých by sa proeurópskym silám víťazilo oveľa ťažšie. Rastúca chudoba bola totiž hlavnou témou opozičných strán.

Hospodárska pomoc ešte sama o sebe nemusí byť prekročením dobrých mravov. Horšie by bolo, keby sa ako pravdivé ukázali vyjadrenia zakladateľa aplikácie Telegram Pavla Durova, ktorý vyhlásil, že ho francúzske tajné služby požiadali o cenzúru niektorých moldavských kanálov výmenou za pomoc s jeho súdnym procesom vo Francúzsku. V minulosti sa Durov vyjadril, že podobnú požiadavku naňho Francúzi mali aj pri voľbách v Rumunsku.

Navyše, krátko pred hlasovaním volebná komisia v Moldavku zakázala kandidovať dvom proruským stranám, údajne pre podplácanie voličov a zahraničné financovanie. Nevieme, či ide o podložené obvinenia, alebo o porušovanie demokratickej súťaže zo strany štátu. Je však podozrivé, že takýto zásah prišiel len tesne pred voľbami.

Keďže takmer polovica Moldavcov žije za hranicami (1,25 milióna z celkových 2,6 milióna Moldavcov), zásadné pre tamojšie voľby vždy býva hlasovanie diaspóry.

Poznačili ho pritom vyhrážky bombovými útokmi vo volebných miestnostiach v Taliansku, Rumunsku, Španielsku a USA. Podobné hrozby hlásili v Moldavsku a troch ľudí zadržali pre podozrenie z prípravy nepokojov deň po voľbách. Predseda Sanduovej strany Igor Grosu obvinil z nedeľňajších incidentov skupiny podporované Ruskom, čo Moskva odmietla.

Pri hlasovaní diaspóry však zďaleka nešlo o jedinú kontroverziu. Výrazný podiel Moldavcov žije aj v Rusku, podľa vyjadrenia Kremľa až pol milióna. Toto číslo je zrejme prehnané. Najnovšie údaje moldavského ministerstva zahraničných vecí z roku 2021 odhadujú počet svojich občanov v Rusku na 354-tisíc, pričom ruská štúdia z roku 2022 zaznamenala len asi 77-tisíc Moldavcov s dočasným pobytom v krajine.

Aj pri najnižšom spomenutom údaji by však stále išlo o jednu z najväčších moldavských diaspór za hranicami. Keď v Rusku Moldavci volia, ich hlasy väčšinovo putujú proruským stranám. V Rusku pritom moldavské úrady otvorili iba dve volebné miestnosti, a tak z krajiny prišlo len niečo cez štyritisíc hlasov. Pre porovnanie, v Taliansku, kde žije okolo 100-tisíc Moldavcov, sa dalo hlasovať na 73 miestach. Dokonca aj v Írsku, kde posledné údaje hovoria o necelých dvoch tisícoch Moldavcov, otvorili až 12 volebných miestností.