Nástrahy transgenderizmu sú mojou hlavnou témou. Približne od roku 2020 bijem na poplach a hovorím o nebezpečenstve myšlienky, že pohlavie sa dá zmeniť. Varujem pred hrozbami, ktoré z toho vyplývajú pre deti, pre dospelých, pre celú spoločnosť.

Bola som teda príjemne prekvapená, keď v piatok ráno parlament schválil zakotvenie existencie dvoch biologicky určených pohlaví v ústave. A k tomu aj zákaz náhradného materstva a ďalšie chvályhodné záležitosti.

Z toho, čo nasledovalo, mi však ostala v ústach nepríjemná pachuť. Keď som si otvorila sociálne siete dvoch poslancov Hnutia Slovensko Rastislava Krátkeho a Mareka Krajčího, ktorých hlasy za novelu ústavy všetkých prekvapili, zamrazilo ma.

Najmä pod ostatným statusom známejšieho z dvojice, ktorým je bývalý minister zdravotníctva Krajčí, stále pribúdajú komentáre. Asi nikoho z čitateľov nešokuje, že nie sú práve láskavé. No zarazila ma ich agresívnosť. Okrem zrady a vlastizrady sa tu skloňuje slovo „kolaborácia“, pribúdajú vulgárne a dehumanizujúce nadávky a nejedno želanie, aby poslanec zomrel násilnou a bolestivou smrťou.

O intenzite vlny emócií v antiFico tábore po prekvapivom schválení novely Ústavy svedčí aj fakt, že vulgárne a smrť prajúce komentáre ľudia Krajčímu neváhali nechať pod príspevkom o deťoch v Ugande. Nikto, kto vulgárne nadáva a želá smrť pod výzvou na pomoc africkým deťom, nevyzerá ako dobrý alebo slušný človek.

Dalo by sa na tom pousmiať, no kútiky úsť mi dnes rýchlo padajú nadol. Nielen pre počasie. Ide totiž o ukážku vášní vybičovaných do takej miery, že ich nositelia prestávajú vnímať kontext a strácajú zábrany.

Zábrany padali aj pred rokom a pol, keď antiFico tábor prehral inú bitku. Pred prezidentskými voľbami sa v progresívnom tábore skloňovali známe témy. Hralo sa vraj opäť o podobu Slovenska, o demokraciu, o geopolitiku. A keď Peter Pellegrini vyhral, psychológovia verejne hovorili o objímaní psov a užívaní liekov na nervy. Iní ľudia zasa hrozili emigráciou.

Teraz progresívny a antiFico tábor opäť „plače“. Ako príklad stojí za to spomenúť vyjadrenie šéfa košickej dúhovej neziskovky Saplinq. Róbert Furiel po schválení zmeny ústavy napísal: