V Amerike sa odohráva zaujímavý súboj dvoch významných biskupov, ktorí reprezentujú opačné chápanie cirkvi. Odštartoval ho kardinál Blase Cupich, arcibiskup Chicaga, ktorý nedávno oznámil, že jeho diecéza udelí 2. novembra v rámci každoročného fundraisingového podujatia cenu za celoživotné dielo katolíkovi a senátorovi Dickovi Durbinovi z Demokratickej strany. 

Podľa Cupicha má ocenenie vyzdvihnúť Durbinovu prácu „pri presadzovaní katolíckej sociálnej náuky v oblasti migrácie, starostlivosti o chudobných, v duchu (encykliky) Laudato Si a pri podpore svetového mieru“.

Problém je, že senátor Durbin (80) je tiež pro-potratový politik. Aj keď je otázka, či slovo pro-potratový skutočne vystihuje to, čo tento politik stelesňuje. Durbin totiž podporuje potraty aj v deviatom mesiaci tehotenstva, a dokonca aj legislatívu, podľa ktorej môžu lekári dieťa usmrtiť po tom, čo sa potrat nepodaril.

Senátor, ktorý má trvalý pobyt v diecéze Springfild, bol preto v dlhoročnom konflikte so svojimi diecéznymi biskupmi. Najprv s Georgeom Lucasom, ktorý mu v roku 2004 pre jeho tvrdošijnú podporu potratov udelil zákaz pristupovať k eucharistii a potom aj s jeho nástupcom Thomasom Paprockim.

Preto keď vyšla informácia, že tento senátor by mal dostať cenu za celoživotné dielo, Paprocki sa verejne ozval a označil to za "šok".

„Toto rozhodnutie predstavuje riziko vážneho škandálu a mätie veriacich o jednoznačnom učení Cirkvi o posvätnosti ľudského života. Uctenie verejnej osoby, ktorá aktívne pracovala na rozširovaní a upevňovaní práva ukončiť nevinný ľudský život v lone matky, podrýva samotný koncept ľudskej dôstojnosti a solidarity, ktoré má toto ocenenie presadzovať,“ uviedol na margo ocenenia biskup Paprocki.

V rozhovore pre portál The Pillar následne pripomenul, že Cupich by pri udelení ocenenia konal v rozpore s vyhlásením americkej biskupskej konferencie (USCCB) o katolíkoch a politickom živote z roku 2007. V ňom sa hovorí, že katolícke inštitúcie nemajú udeľovať ocenenia tým, ktorí konajú v rozpore so základnými morálnymi princípmi. 

Neskôr dokonca vyšlo najavo, že udelenie ceny je tiež v rozpore s politikou chicagskej arcidiecézy, ktorej nariadenie zakazuje udeľovať ocenenia „osobám alebo organizáciám, ktorých verejné postoje sú v rozpore so základnými morálnymi princípmi Katolíckej cirkvi“.

Na Paprockeho v deň keď portál The Pillar publikoval rozhovor reagoval kardinál Cupich. Ten vo svojej obhajobe napísal, že Durbin sa pred niekoľkými rokmi presťahoval do Chicaga, čím sa snažil ukázať, že jeho biskupom už nie je Paprocki. 

K tomu dodajme len toľko, že Durbin sa síce presťahoval, trvalý pobyt má však aj naďalej v Springfielde o čom svedčí aj údaj na webovej stránke amerického Senátu.

Udelenie ceny a kritiku za porušenie nariadení biskupskej konferencie ako aj vlastnej diecézy zas Cupich odôvodnil tým, že opäť vytiahol známu liberálnu tézu o tom, že „katolícke učenie o živote a dôstojnosti nemožno zredukovať na jedinú otázku, hoci aj takú dôležitú, akou je interrupcia“.

A dodal k tomu, že zostal "verný inštrukciám Kongregácie pre náuku viery z mája 2021, ktoré odporúčajú biskupom ‚nadviazať kontakt a viesť dialóg s katolíckymi politikmi vo svojej jurisdikcii... ako spôsob porozumenia ich postojom a chápaniu katolíckeho učenia“.

Samozrejme, Cupichove zdôvodnenia sú smiešne. Kontakt sa predsa nenadväzuje tým, že niekomu udelíte cenu. To je každému jasné. Navyše, Cupichovi kritici nenavrhujú zredukovať otázku ľudskej dôstojnosti len na tému interupcií. Oba argumenty kardinála skrátka triafajú úplne mimo. 

Americký novinár Philip Lawler tiež pripomína, že otázka migrácie a potratov nemá rovnakú morálnu váhu. Jeho argumentom je, že zatiaľ čo veriaci katolík môže v otázke migrácie hľadať primerané obmedzenia (najmä pri nelegálnej migrácii), podporovať úmyselné ničenie nevinných ľudských životov je vždy a zo svojej podstaty nesprávne. Skrátka, potrat je tak závažný zločin, že sa o ňom nediskutuje.

Navyše, ak by aj bola pravda, že Durbin predstavuje v oblasti migrácie vynikajúci príklad politickej činnosti v súlade s katolíckou sociálnou náukou (čo nie je pravda), "zaslúžil by si ocenenie ako zákonodarca, ktorý bránil ľudskú dôstojnosť v jednej oblasti, no v inej na ňu útočil?" pýta sa Lawler.