Europoslankyňa sa údajne zapojila do útoku Antify v Budapešti. V Bruseli ju podržali

V kalendári sa písal február roku 2023 a Budapešť sa stala dejiskom jedného z najbrutálnejších útokov hnutia Antifa za posledné roky. Príslušníci radikálnej ľavice v maďarskej metropole pomocou kladív, paralyzérov či železných tyčí zbili minimálne ôsmich ľudí v domnienke, že ide o sympatizantov neonacizmu.

Ľavicoví extrémisti pochádzali z viacerých krajín a chceli cieliť na svojich ideologických oponentov. Konkrétne na tých, ktorí si plánovali pripomenúť pokus o útek nemeckých jednotiek SS a Wehrmachtu zo sovietskej blokády Budapešti počas druhej svetovej vojny.

Nakoniec však podľa maďarskej polície nezaútočili na žiadnych účastníkov zmienenej akcie, ale výlučne na obyčajných ľudí, ktorí sa „previnili“ nosením maskáčového oblečenia či čiernych búnd a čižiem. 

Suverénne najväčšiu pozornosť spomedzi údajných útočníkov v priebehu dva a pol roka získala talianska učiteľka Ilaria Salisová, a to hlavne preto, že ju nasledovný rok v júni 2024 zvolili za poslankyňu Európskeho parlamentu. Pôsobí v ňom dodnes za progresívnu ľavicovo-zelenú frakciu GUE/NGL.

Salisovú zatkli krátko po útokoch a obvinili ju z troch prípadov pokusu o napadnutie a členstva v extrémne ľavicovej organizácii – za ktoré jej podľa maďarského spravodajského webu Telex hrozí trest odňatia slobody na jedenásť rokov. Všetky obvinenia poprela.

Pred súdnym procesom strávila vo väzbe v Maďarsku 15 mesiacov, pričom sa sťažovala na nehumánne a nehygienické podmienky. Krátko pred eurovoľbami v máji roku 2024 ju po zaplatení kaucie prepustili do domáceho väzenia, hneď ako sa začal jej súdny proces.

Ten však napokon po jej zvolení prerušili na obdobie výkonu mandátu poslankyne Európskeho parlamentu, teda na päť rokov, keďže získala z toho plynúcu poslaneckú imunitu.

Slová predstaviteľov jej domovskej talianskej Ľavicovej a zelenej aliancie pritomnaznačovali, že ju na čelo svojej eurokandidátky umiestnili umelo a práve z toho dôvodu, aby dosiahli jej oslobodenie spod obžaloby.

Prípad pedagogičky z Monzy vyvolal na Apeninskom polostrove diplomatické protesty a pobúrenie veľkej časti verejnosti po tom, ako ju pred maďarský súd priviedli v reťaziach so spútanými rukami aj nohami. Za rešpektovanie jej ľudských práv sa v tom čase zasadzovala aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Maďarsko sa dlhodobo snaží o zbavenie jej imunity a umožnenie riadneho procesu, no po najnovšom dianí v Bruseli sa táto možnosť vzdialila.

Ako totiž informovala talianska tlačová agentúra ANSA, Výbor pre právne záležitosti (JURI) Európskeho parlamentu v utorok hlasoval proti jej zbaveniu poslaneckej imunity v najtesnejšom pomere 13 hlasov proti a 12 za, pričom rozhodujúce boli stanoviská dvoch členov frakcie ľudovcov.