V Moldavsku, krajine s iba 2,4 miliónom obyvateľov vtesnanej medzi Rumunsko a Ukrajinu, to vrie. V nedeľu sa konajú parlamentné voľby a zatiaľ čo doteraz v prieskumoch viedla „proeurópska“ Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej, jej dominancia sa končí.

Podľa prieskumu zo stredy 24. septembra by v nedeľňajších voľbách tesne zvíťazila najväčšia moldavská opozičná sila. Je ňou koalícia štyroch strán, ktorá si hovorí Vlastenecký blok (BEP) a v mienkotvorných médiách získala prívlastok „proruská“.

BEP je ľavicovo-konzervatívne zoskupenie, ktoré kombinuje ľavicové sociálne programy, napríklad podporu dôchodcov, s konzervatívnymi hodnotami, vrátane odporu voči gender ideológii a progresivizmu.

V ostatnom prieskume získala BEP 33,9 percenta hlasov, zatiaľ čo strana Maie Sanduovej zaznamenala výsledok 33,6 percenta. Prieskum sa však nepýtal na preferencie Moldavcov žijúcich v zahraničí. Tých je pritom veľa. Podľa údajov z roku 2021 ich počet presahuje milión.

Hlasy z diaspóry sa ukázali ako kľúčové aj v roku 2024, pri referende o smerovaní do Európskej únie, ktoré pripojili k voľbe prezidenta. Tu najprv s prevahou vyhrával tábor v oponentúre k EÚ, no po spočítaní hlasov zahraničných Moldavcov sa karty obrátili.

Aj tesné víťazstvo v referende však Maiu Sanduovú v roku 2024 znervóznilo. Až tak, že vinu za nelichotivý výsledok pripísala „proruským silám“.

Najväčšiu vinu na tomto výsledku podľa prezidentkinho tábora niesol moldavský oligarcha Ilan Šor. Podnikateľa, ktorý je v exile, obviňovali, že chcel podplatiť až 300-tisíc obyvateľov Moldavska, aby hlasovali proti zakotveniu proeurópskeho smerovania do Ústavy.

„Osoby spojené so zločineckou organizáciou vedenou Šorom dostali pokyny, aby naverbovali ľudí, ktorí sa zúčastnia hlasovania výmenou za peňažnú odmenu. Tých vraj následne v predvečer volieb prostredníctvom skupín na telegrame informovali o kandidátovi, za ktorého sa bude hlasovať, aj o tom, ako aj hlasovať v referende,“ uvádzalo sa v tlačovej správe moldavskej polície z októbra 2024.

Tieto udalosti spred roka nápadne pripomínajú situáciu pred nadchádzajúcimi moldavskými parlamentnými voľbami.

Britská verejnoprávna stanica BBC pred tromi dňami zverejnila článok o svojej údajnej investigatíve. Infiltrovala vraj sieť vedenú práve Šorom, ktorý ju údajne riadil z Moskvy, kam vraj utiekol pred trestným stíhaním.

V roku 2023 moldavský súd Šora v jeho neprítomnosti uznal za vinného z podielu na bankovej krádeži v hodnote jednej miliardy dolárov a vymeral mu 15 rokov väzenia. Úrady tiež zakázali jeho politickú stranu Šor.

Cieľom jeho údajnej siete tentoraz podľa BBC nebolo kupovanie hlasov, ale šírenie dezinformácií, ktoré mali ovplyvniť voľby.

Moldavská polícia v nedeľu informovala, že vykonala 250 prehliadok u viac než 100 osôb. Údajne tiež zadržali 74 osôb, ktoré plánovali podnietiť „masové nepokoje“ a destabilizovať krajinu s podporou Ruska. Dokonca aj v tomto prípade sa história spred roka opakuje.

„Prehliadky sú spojené s kriminálnym prípadom prípravy masových protestov a destabilizácie, ktoré koordinovala Ruská federácia prostredníctvom kriminálnych prvkov,“ objasnila polícia vo svojom vyhlásení.

O deň nato polícia uskutočnila ešte ďalších 30 razií, ktoré mali byť spojené s financovaním nemenovanej politickej strany „napojenej na Rusko“.

Igor Dodon, bývalý moldavský prezident a predstaviteľ Vlasteneckého bloku, uviedol, že terčom razií boli niektorí členovia tohto zoskupenia. „Kriminálny režim PAS sa pokúša zastrašiť nás, vyľakať ľudí a umlčať nás,“ povedal.

Razie však polícia uskutočnila aj pred moldavskými prezidentskými voľbami spojenými s referendom, v roku 2024. Prehľadali vtedy domy lídrov „skupiny napojenej na podnikateľa Ilana Šora“. Kompetentní tiež zablokovali Šorov účet na Telegrame.