Začneme premetmi Európy pri projekte „veľkého protidronového múru“. Pretože v tejto hre ide o veľa – o snahy zaťahovať Európanov do konfliktu na Ukrajine.

Konkrétne: Zelenskyj žiada, aby sa „spoločný európsky štít“ zapájal aj do protivzdušnej obrany Ukrajiny. To by znamenalo priamy vstup „koalície ochotných“ do bojov proti ruskej armáde. A do konfliktu proti jadrovej veľmoci.

Ešte začiatkom týždňa to vyzeralo tak, že Slovensko bude pri stole chýbať. Spolu s Maďarskom. Médiá kričali, že v projekte protidronovej obrany EÚ a NATO sa neráta so slovenskou vládou. Lebo jej vraj spojenci nedôverujú. To isté potom nahnevane opakoval poslanec Valášek z PS.

Správy pôsobili bombasticky. No boli vymyslené. A nielen preto, že Európska komisia nakoniec pozvala na rokovania aj Slovensko. Médiá a opozícia klamali o podstate veci. O tom, že má ísť o projekt EÚ a NATO.

S príbehom, ktorý servírovali progresívci a ich médiá, je to inak.

Predovšetkým: nie, nejde o vojenské projekty NATO (do tých je, pochopiteľne, zapojené aj Slovensko s Maďarskom). A nejde ani o projekt celej EÚ. V tomto prípade sa má neformálne rokovať na osi eurokomisia – Ukrajina – vybrané východoeurópske štáty. Tie z nárazníkovej zóny.

Pôvodne to bolo hlavne o nápadoch ukrajinského prezidenta Zelenského. A o jeho zúfalých pokusoch vtiahnuť do vojny na Ukrajine európskych spojencov. Koalíciu ochotných.

Zelenskyj o tom hovoril 4. septembra v Paríži s Macronom.

Ukrajina vtedy okrem iného žiadala, aby Západ zabezpečoval protivzdušnú obranu západnej Ukrajiny. Buď v rámci misie na Ukrajine, alebo aspoň z územia štátov NATO pri hranici s Ukrajinou, odkiaľ by sa zostreľovali ruské rakety, lietadlá a drony.

Spojenci na Zelenského požiadavky v Paríži prikývli. Formálne. Vraj by o tom mohli rokovať. No veľmi sa nehýbali. Dôvod: Spojené štáty do toho nepôjdu. Zamerajú sa, a správne, iba na hranice NATO. V ostatných (slabších) štátoch Aliancie by bolo potom ťažko priechodné, aby sa vojensky vrhali do vzdušnej obrany Ukrajiny. Proti Rusku. Ako to chce Zelenskyj…

Krátko nato však prišiel pre Zelenského dar z neba. A to doslova. Do vzdušného priestoru Poľska preniklo 19 dronov ruskej výroby. Či išlo o omyl, ruskú provokáciu alebo ukrajinskú spravodajskú operáciu, nevieme.

Vieme len to, že Ukrajina okamžite obvinila Rusko z útoku na členský štát NATO. Poľsko a EÚ si ukrajinskú verziu osvojili.

Následne sa ozval priamo Zelenskyj. Dôrazne žiadal Západ, aby konečne zabezpečil „spoločný európsky štít“, ktorý by chránil Európu aj Ukrajinu.

Spojené štáty opäť ostali zdržanlivé. Trump vyhlásil, že nemuselo ísť o útok Ruska na NATO, ale o omyl. Európska „koalícia ochotných“ však musela reagovať. Jednak preto, že dala Ukrajine sľuby o bezpečnostných zárukách. A potom preto, že nová dronová hrozba tlačí hlavne Európanov. Nie Američanov.

Po incidente s ruskými dronmi v Poľsku nasledovali správy o dronoch nad Rumunskom a ruských migoch vo vzdušnom priestore Estónska. Zhodou okolností ide o tie štáty východného krídla NATO, ktoré sú kľúčové pri prípadnej eskalácii konfliktu.

Výsledok? Európska komisia a časť koalície ochotných si spolu s Ukrajinou dohodli – a teraz pozor – videokonferenciu. Na nej budú dumať, ako ďalej. Hovoriť sa má o budúcich projektoch, o plánoch, o investíciách s finančnou podporou EÚ. Čiže budú si kresliť, ako by mohol v budúcnosti vyzerať taký „protidronový múr“, z ktorého by profitovala aj Ukrajina.

Napríklad Poľsko už chystá zákon, ktorý mu umožní zasahovať ruské ciele nad územím Ukrajiny.

So Slovenskom sa na tejto videokonferencii pôvodne veľmi nepočítalo. Jednak preto, že nemá čím prispieť, keďže Naď v rokoch 2022 a 2023 Slovensku amputoval jadro protivzdušnej obrany. A potom preto, že za vlády Fica sa Slovensko nemieni zapájať do „koalície ochotných“, ktorú by chcel Zelenskyj vrhnúť do obrany Ukrajiny.

Dodajme, že podľa pôvodného rozpisu mali chýbať aj ďalšie krajiny. Na online porade nemali byť Spojené štáty či Maďarsko. Ani Nemecko. Ani Francúzsko. Na videokonferencii sa mali radiť len Ukrajina a s ňou štáty východného krídla, ktoré sa cítia priamo ohrozené dronovými incidentmi. Konkrétne: pobaltské štáty s Fínskom, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko.

Otázne je, či je obrat eurokomisie a pozvánka pre Slovensko dobrou správou, alebo ani veľmi nie. Pre Slovensko by mali byť prioritou obranné projekty NATO. Nie bojové porady so Zelenským a vojnovými jastrabmi okolo Poľska, Estónska a „ligy ochotných“.

Mimochodom, správy o leteckých incidentoch na hraniciach NATO a následné branné cvičenia so spoločnými ukrajinsko-európskymi projektmi vyhovujú dvom hráčom. V prvom rade Ukrajine, ktorej sa darí presviedčať spojencov, že ohrození sú už aj oni – a v pomoci Ukrajine musia pridať. A potom tým európskym lídrom, ktorí potrebujú poučiť verejnosť, že musia naplno zbrojiť. Aj za cenu osekania sociálneho štátu a znižovania životnej úrovne Európanov.

Slovenská vláda urobí chybu, ak naskočí na tento vlak. Jeho konečná stanica vyzerá príšerne.

Parlament v stredu bez väčších zmien schválil ďalší konsolidačný balík. Bude bolestivý. Účet za staré dlhy a deficity rozpočtu zaplatia takmer všetky skupiny – rodiny s deťmi, dôchodcovia, živnostníci, podnikatelia…

Ďalšou zlou správou je, že to nebude jediný útok na naše peňaženky. Ofenzíva bude veľmi široká. A národné konsolidačné balíky budú menšou časťou bremena.

Ako už upozornil kolega Michal Čop, výrazne viac ako konsolidácia nás zaťažujú (a budú zaťažovať) systémové náklady. Hlavne vysoká inflácia v eurozóne alebo náklady spojené s programom Green Deal.

K nim bude treba pridať aj nové „federálne dane“, ktoré bude potrebovať EÚ na splácanie pandemických dlhov (plán obnovy, na ktorý si Brusel požičal 750 miliárd eur). A nakoniec zaváži aj prudký rast výdavkov na obranu, do čoho nás tlačia nové normy NATO.

Pre porovnanie: prvý a bolestivejší konsolidačný balík mal priemernú domácnosť zaťažiť sumou do tisíc eur ročne. Vysoká inflácia – poháňaná tlačením peňazí, obchodnými sankciami a predraženými energiami – zhltla tej istej domácnosti viac ako štyritisíc eur ročne. Štyrikrát viac.

Náklady na Green Deal – zameraný na obmedzenie dovozu palív z Východu – budú takisto násobne vyššie ako náklady na národnú konsolidáciu. Poplatky za emisné povolenia pre domácnosti majú stáť jednu domácnosť (rodinu) podľa predbežných prepočtov 3 300 eur ročne. Zároveň sa majú zvýšiť ceny palív o 30 centov.

Náklady na nové európske dane alebo na programy zbrojenia a financovania Ukrajiny vyčíslené nie sú, no je zrejmé, že budú tlačiť na ďalšie kolá konsolidačných balíkov na národnej úrovni. Pôjde o miliardy ročne, respektíve o tisíce eur ročne pre jednu domácnosť.

Ak si to zrátame, je zrejmé, že máme nakročené do krízových rokov s drastickými zásahmi do našich príjmov a poplatkov. Pričom jadro nákladov – veľmi bolestivých nákladov – budú ťahať dve sily. Dlhová kríza a hybridná vojna.