Vo filme Wall Street si Michael Douglas ako bankár rypne do iného bankára: „Prestaň o mne šíriť klamstvá a ja o tebe prestanem hovoriť pravdu.“ Z kontextu však vyplýva, že si tí dvaja nemajú čo vyčítať a tá replika by platila aj naopak.

Niečo podobné je teraz pred voľbami vidieť v politickom boji. Strany vedú agresívnu kampaň proti konkurencii, pričom im žiadny podraz nie je cudzí. Súčasne sú však citliví na podrazy, ktorých sa na nich dopúšťajú protivníci. Čo hovorím ja, je pravda, nie podraz, a čo hovorí nepriateľ, nie je pravda, ale neférový podraz. Z kontextu však vyplýva, že si politici nemajú čo vyčítať. Čo predvádzajú, sú podrazy, ktoré si však vzájomne dlhujú a svojím spôsobom tiež zaslúžia.

Ako to už pri sporoch býva, nie je jednoduché určiť, kto začal a kto sa bráni. Ringom, v ktorom si vláda s opozíciou uštedrujú podpásové údery, je bludný kruh akcií a reakcií. Výzvy k politickej kultúre, na stanovenie akýchsi červených čiar, k férovému súpereniu, prichádzajú vždy od strany, ktorá je v defenzíve a ťahá za kratší koniec povrazu.

V politickom zápase majú voľnejšie ruky nové neopozerané strany, ktoré nemajú čo stratiť. Nemajú problém si tradičné skorumpované partaje namazať na chlieb. Naopak strany, ktoré majú šancu vyhrať, respektíve zostavovať vládu, majú obmedzený manévrovací priestor, pretože pri výpadoch proti konkurencii si musia strážiť koaličný potenciál. Hrozí im, že stratia tvár, keď sa dajú po voľbách do holportu s niekým, koho príliš urážali. Zajace sa síce počítajú až po hone, ale už pred honom je jasné, že sa budú deliť, a pôjde o to ako.

Favoritom volieb je Babišovo ANO. S pobytom v opozícii oprášilo svoj protestný imidž, ale ponúka sa ako alternatíva v rámci systému a v kampani si počína opatrne. Pri catch all party treba namiešať ľudovú rétoriku s uistením korporácií, že neprídu o svoje mrzké zisky. Pre ľud má ÁNO sociálne vnímavého vlastenca Babiša, pre korporácie a ich mediálny mainstream eurofila Havlíčka. Ani Babiš však nesľubuje, že refunduje občanom, o čo ich Fiala obral.