Celú debatu o konsolidácii možno zhrnúť do jedného veľkého paradoxu. Vláda tvrdí, že za všetko môžu Matovič s Hegerom a Ódorom, opozícia vidí chybu vo Ficovi, vládnych limuzínach a 13. dôchodku.

Problém je, že aj keby nebolo všetkých vyššie menovaných, konsolidácia by aj tak bola potrebná. Žijeme skrátka nad pomery a v zložitej situácii. Nemecko je už tri roky vo faktickej recesii, v susednom štáte sa odohráva najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, ceny energii a zelená politika zhoršujú perspektívu do budúcnosti.

Viaceré štáty eurozóny sú podstatne vyššie zadlžené ako my, je dosť dobre možné, že sa rútime do veľkej krízy.

Otázka je, ako z toho celého von, respektíve ako vylepšiť bilanciu aspoň tam, kde na to máme priamy vplyv. Na to mala dať odpoveď vládna konsolidácia s cieľom nájsť 2,7 miliardy eur a parlamentná debata, kde sme sa mali dozvedieť, kde robí vláda chybu a ako by tento problém riešila opozícia.

Výsledok je mizerný. Z oboch strán.

„Ide sa diať genocída živnostníkov,“ povedal Marián Viskupič (SaS) v utorkovej parlamentnej rozprave, do ktorej sa zapájala najmä opozícia.

Viskupič uviedol, že zvýšenie minimálnych odvodov o 20 percent sa dotkne najmä študentov či dôchodcov a bude ich motivovať k tomu, aby pracovali načierno. Naopak, bohatší živnostníci si podľa poslanca opatrenia takmer nevšimnú.

Dušan Muňko (strana Smer, ale klub SNS) argumentoval, že opatrenia smerujú voči fiktívnym živnostiam, keď sa zamestnávatelia snažia zbaviť zodpovednosti za platenie odvodov pracujúcich. „Nepočul som od vás nič konštruktívne,“ reagoval.

Poslanci opozície v rozprave kritizovali, že v čase konsolidácie vláda schvaľuje sudcom jubilejné platy, ktoré nepotrebujú. Vďaka nim sudca dostane plat naviac, keď oslávi 50. alebo 60. narodeniny. Podľa opozície si tým vláda kupuje lojalitu sudcovského stavu.

„A že to ešte minister financií odklepne? Žiadny zodpovedný minister financií by to nikdy nedovolil. Toto je legalizovaná korupcia a ukážka toho, že vláda neseká výdavky na sebe, ale rozhadzuje financie bez hanby,“ upozornila Mária Kolíková (SaS).

Jedným z najvecnejších vystúpení v rozprave bol príspevok Jozefa Hajka (KDH). Predstavil 5 konkrétnych návrhov, ako a kde šetriť, štát by mal podľa neho zaviesť centrálny nákup energií pre všetky štátne organizácie, čo by podľa Hajka mohlo ušetriť do 30 percent nákladov. Vláda by sa tiež mala zaviazať, že nebude kupovať autá drahšie ako 40-tisíc eur.

Hajko pripomenul, že Fico navrhoval prepustenie 30 percent štátnych zamestnancov, ale teraz sa už k tejto téme nevyjadruje. „Zaliezol niekde do ulity, lebo sa bojí, čo to spôsobí,“ dodal.

Hajkove návrhy sú konštruktívne, ale nedosahujú potrebnú výšku, ktorú potrebuje štát ušetriť. Namiesto miliárd riešia tisícové či desaťtisícové sumy (autá), respektíve desiatky miliónov (energie). To je na konsolidáciu nedostatočné.

Je pravdou, že doposiaľ nevieme, ako presne bude štát šetriť na strane výdavkov. A to napriek apelom, aby vláda šetrila najmä na sebe.

Konsolidačný balíček na príjmovej strane počíta s výberom 1,4 miliardy eur, pričom úspory na štáte majú podľa Kamenického tvoriť 1,3 miliardy eur. Teda takmer polovicu konsolidačného balíka.

Ako však upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), do tohto čísla započítali aj 435 miliónov eur na energodotácie, ktoré majú byť pokryté z eurofondov. Podľa RRZ tieto prostriedky nemožno označiť za reálne úspory.

Navyše, Hajko z KDH aj Viskupič z SaS sa domnievajú, že EÚ energodotácie na budúci rok nemusí uhradiť. Odvolávajú sa na vyhlásenia členov vlády, ktorí si podľa nich už nie sú týmito prostriedkami istí.

Skutočné šetrenie na strane štátu po odpočítaní eurofondov a tiež úspor samospráv by preto malo tvoriť len asi 600 miliónov eur. Nevieme však, čo všetko táto suma zahŕňa, jasné by to malo byť až z návrhu štátneho rozpočtu na ďalší rok, teda zhruba o mesiac.

Minister Kamenický v TA3 v nedeľu povedal, že o najviac peňazí pri šetrení v štátnych orgánoch prídu ministerstvá Smeru vrátane jeho rezortu. Minulý rok ušetril na svojom ministerstve asi 55 miliónov eur, budúci rok to má byť ďalších zhruba 30 miliónov. Kamenický tiež potvrdil, že ministri a poslanci si zmrazia platy a paušálne výdavky.

Že šetrenie na strane štátu zostáva veľkou neznámou kritizoval aj rebelujúci koaličný poslanec Ján Ferenčák (ešte stále Hlas): „Ja som jasne zdôraznil, že v druhom čítaní očakávam od ministra financií také návrhy a zmeny, ktoré prenesú celú ťarchu na plecia štátu," povedal Ferenčák v relácii Na telo. Štát by mal podľa neho znášať 80 percent nákladov z konsolidácie.

Okrem nedostatočného šetrenia na štátnej správe si Ficova vláda na seba uplietla bič v podobe 13. dôchodkov. Politika, na ktorej Peter Pellegrini postavil predvolebnú kampaň Hlasu a Robert Fico jej priradil „status nedotknuteľnosti“ stojí štát 900 miliónov eur ročne.

Náklady na 13. dôchodok pritom prevýšili tie, ktoré vláda ušetrila pri likvidácii rodičovského dôchodku, ktorý mal navyše systémový a záslužný sociálny charakter. Zrušenie rodičovského dôchodku v spojitosti s presadením 13. dôchodku zapríčinilo, že si polepšili bohatší dôchodcovia, najmä bezdetní a jednodetní, na úkor rodičov s troma a viac deťmi, ktorí sa najviac starajú o funkčnosť dôchodkového aj zdravotného poistenia.

Vyplácanie 13. dôchodkov kritizujú najmä Progresívne Slovensko a SaS. Rušenie rodičovského dôchodku im však neprekážalo.