Olivia Maurelová je francúzsko-americko-švajčiarska aktivistka v oblasti náhradného materstva, iným slovom surogácie. Momentálne žije vo Francúzsku. Detstvo prežila s „objednávateľskou rodinou“, pričom iba jej otec bol jej skutočným biologickým rodičom. Olivinou matkou však nebola Francúzka, ktorú jej celé detstvo prezentovali ako jej skutočnú mamu, ale Američanka.

Objednávateľskými rodičmi totiž bola bohatá dvojica, ktorá využila chudobnú náhradnú matku z Kentucky. Keď sa Olivia dozvedela o svojom pôvode, začala sa aktivizovať v oblasti náhradného materstva a zasadzuje sa za jeho zákaz.

Stretnúť ju môžete naživo v pondelok 22. septembra počas jej vystúpenia na Konzervatívnom fóre v Bratislave.

Vo svojej knihe Mami, kde si?, ktorá práve vyšla v slovenskom preklade, autorka popisuje najmä svoje detstvo, dospievanie a ranú dospelosť. Pri tejto príležitosti prinášame s Oliviou Maurelovou rozhovor.

Ste jednou z mála osôb, ktoré verejne hovoria o svojej skúsenosti dieťaťa narodeného z náhradného materstva. Vaša kniha Mami, kde si? je skutočne intímnym pohľadom do vášho vnútra. Popisujete napríklad aj to, že ste odmalička necítili emocionálne prepojenie so ženou, o ktorej ste si mysleli, že je vašou matkou. Bolo to preto, že medzi vami neexistovalo genetické spojenie? Mohol v tom hrať rolu aj fakt, že vaša „adoptívna“ matka starostlivosť o vás prenechávala opatrovateľkám?

Genetika v tom nehrala rolu. Bábätko sa nezaujíma o DNA, potrebuje matku, ktorá ho nosila vo svojom bruchu. Tú, ktorej tlkot srdca a hlas poznalo deväť mesiacov. Toto prvotné puto preťali hneď po pôrode a odovzdali ma žene, ktorá ma nevynosila a neporodila. Spomínané pretrhnutie vytvorilo nepreklenuteľnú priepasť.

Navyše, moja objednávateľka, ktorú odmietam volať adoptívna matka, pretože ma neadoptovala, si odo mňa udržiavala emocionálny odstup. A naozaj veľmi dlho delegovala starostlivosť o mňa na opatrovateľky. Takže som trpela dvojnásobným nedostatkom: chýbala mi moja skutočná matka a tiež náhradníčka, ktorá by mi prejavila lásku. Výsledkom bola hlboká, celoživotná rana.

Myslíte, že vaša „objednávateľka“ mala problém vytvoriť si s vami puto, pretože ste neboli jej dieťa?

Myslím, že to tak bolo. Keď som sa narodila, mala 50 rokov. A hoci sme sa obe snažili, nikdy sme si puto nevytvorili. Ak začnete vzťah s bábätkom tým, že mu upriete matku a kúpite si ho pomocou zmluvy, stvoriť skutočné prepojenie plné lásky je veľmi ťažké.

Z vašej skúsenosti, keď sa rozprávate s inými ľuďmi narodenými z náhradného materstva, aký častý je tento nedostatok puta?

Je to častejší problém, než si ľudia myslia. Mnohí ľudia narodení zo surogácie hovoria o nedostatku emocionálneho prepojenia so svojou objednávateľskou matkou, a niekedy s oboma rodičmi. Existuje tam istý druh neviditeľnej steny, pretože láska sa nedá vytvoriť pomocou zmluvy.

Keď bábätko do života vstúpi tak, že jeho puto sa pretrhne, keď ho opustí vlastná matka, akékoľvek prepojenie sa zastaví. Existujú však prípady, keď sa puto medzi dieťaťom a objednávateľskou rodinou vytvorí. Všetci máme však spoločné to, že u nás v dospelosti nastupuje trauma zo surogácie.

Viete, aké je časté, že objednávateľské rodiny pre tento nedostatok puta neskôr ľutujú, že využili surogáciu? Myslíte, že vaša „matka“ oľutovala svoje rozhodnutie uchýliť sa k náhradnému materstvu?