19. septembra 2025 sa v priestoroch zámku v Lánoch konala akcia, počas ktorej bola otvorená obálka so záznamom posledných slov, ktoré údajne prvý československý prezident Tomáš. G. Masaryk vyslovil tesne pred svojou smrťou (ako sa v priebehu prenosu ukázalo, boli to slová prednesené o tri roky skôr), a ktoré vraj jeho syn Ján Masaryk zaznamenal.

Spôsob, akým sa tejto udalosti zhostila česká politika na čele so súčasným prezidentom Petrom Pavlom, ale aj české verejnoprávne médiá a koniec koncov aj časť českej historickej obce, bol nedôstojnou manipuláciou s verejnou mienkou v hľadaní historickej senzácie tam, kde nebola a objektívne ani nemohla byť.

Je zarážajúce a nepochopiteľné, prečo hneď v počiatkoch prípravy akcie s otvorením onoho takzvaného „tajomného listu“ rozhodne nezasiahli českí historici (na to tu predsa máme Masarykův ústav a Archiv Akademie věd ČR). Hoci snáď nikto netušil, čo je obsahom onoho listu, minimálne historikom muselo byť zjavné, vďaka znalosti vážnych zdravotných ťažkostí prezidenta Masaryka v posledných rokoch jeho života, že posledné Masarykove slová nemôžu v žiadnom prípade byť čímsi ako po sto rokoch relevantným odkazom či víziou Čechom a Slovákom, akým smerom sa má Československá republika vydať.

Tomášovi G. Masarykovi, ktorý zomrel 14. septembra 1937, bolo v čase smrti 87 rokov. Bol starým, fyzicky aj psychicky vyslabnutým mužom, od roku 1934 postihnutým vážnymi záchvatmi mŕtvice, v dôsledku ktorých bol fakticky slepý, navyše s fyzickým obmedzením pohybu ruky a nôh. Pri rozprávaní aj v písanom jazyku komolil slová, postupne si prestával vybavovať pojmy, trpel poruchami pamäti, často mu na myseľ prišli slová skôr v angličtine ako češtine, nebol schopný súvisle hovoriť. Aj napriek tomu nás prekvapilo, že väčšinu z oných údajných posledných Masarykových slov predniesli v angličtine.

Nemalo byť povinnosťou českých historikov, v súvislosti s vážnymi zdravotnými komplikáciami, tak pochopiteľnými v Masarykových rokoch, vopred varovať, že text posledných slov prezidenta môže byť posudzovaný maximálne ako historická kuriozita pre bádateľov, seriózne však nemožno očakávať viac? To, že sa českým historikom, ktorí sa špecializujú na výskum Masarykovej doby, nepodarilo zabrániť honbe za mediálnou a politicky lacnou senzáciou, je nepochopiteľné.

Myslíme si, že aj súčasný prezident Petr Pavel, ktorý má zabezpečovať starostlivosť o dôstojnosť prezidentského úradu, mal od začiatku prísnejšie dbať na primeranosť a civilnosť, s akými mali byť posledné Masarykove slová skúmané a prezentované. Mal to byť práve prezident, kto mal nasmerovať otvorenie a štúdium listu do historických bádateľní, nie pred televízne kamery v priamom prenose.