Hneď na úvod treba povedať, že predbežné úvahy o „zosadení“ volebného víťaza palicou prezidenta sú choré. Idú proti základom demokracie. A proti suverenite voliča. Ak sa takýto precedens presadí ako nové pravidlo, parlamentné voľby (v Česku, na Slovensku, v Maďarsku…) budú do veľkej miery bezzubé.

Česko je – podobne ako Slovensko – parlamentná demokracia. Vláda sa nezodpovedá prezidentovi. Zodpovedá sa poslancom. Úlohou hlavy štátu nie je poúčať parlamentnú väčšinu, koho smie vybrať za predsedu vlády.

Proti Babišovi môžeme mať sto výhrad. No ak vyhrá voľby a predstaví koaličnú väčšinu, prezident to má rešpektovať. Bez ohľadu na to, či sa mu víťaz volieb páči, alebo nepáči. Hlavné slovo predsa patrí voličom a novému parlamentu.

Keď sa toto posvätné pravidlo hodí do koša, prezident je vždy na hrane alebo za hranou ústavy. Staré príklady s blokovaním návrhov na ministrov veľmi neobstoja. Povolebný výber premiéra je iná liga ako menovanie jeho ministrov.

Český prezident Pavel sa odvoláva na to, že ústava mu neprikazuje, koho musí vymenovať za premiéra. Verejne varoval Babiša, že hľadá ústavné cesty, ako by ho mohol obísť. Odvoláva sa na to, že Babiš môže byť ako faktický vlastník Agrofertu a politik v konflikte záujmov.

Tento argument je pôsobivý, no má dve vady. Konflikt záujmov sa v zmysle zákona rieši tak, že politik sa vzdá riadenia (podnikania). To Babiš urobil. A vzdal sa aj výkonu správy svojho majetku. Na rozdiel od mnohých iných ministrov a poslancov z iných strán, ktorí majú firmy. A spory so štátom.

Druhou a hlavnou vadou tohto argumentu je fakt, že nie je skutočným dôvodom nervozity českého prezidenta.

Skutočným dôvodom je nedostatočná poslušnosť Babiša voči NATO a EÚ. Pavel sa tým nijako netají. Priznal, že ho znepokojuje Babišov „nejednoznačný postoj k NATO a EÚ“. Prezident bude trvať na tom, aby nový premiér garantoval proeurópsku a proatlantickú politiku Českej republiky. Bude o tom s Babišom hovoriť.

Ak to nedopadne podľa predstáv prezidenta, v krajnom prípade vraj môže uvažovať o tom, že Babiša nepustí do vlády.

Z krivého postoja prezidenta Pavla je zrejmé, že vôbec nejde o konflikt záujmov a Agrofert. Ide mu o to, aby si Babiš vybral tých správnych, predpísaných koaličných partnerov. A aby robil to, čo sa mu povie.