Štandardne by mal mať premiér Fico veľký problém. Jeho koalícia musí robiť extrémne nepopulárne konsolidačné opatrenia, ktoré tvrdo dopadajú najmä na pracujúcich ľudí.

K tomu treba jeho koalícii pripísať na vrub papalášske kauzy, akými sú Kaliňákova vila v Chorvátsku, haciendy postavené z eurofondov s prepojením na bödörovcov, okopírovaná diplomová práca a havária šéfa SIS či jeho luxusné auto, ktoré zatajil. Problémom je aj krehká koalícia. Stojí a padá na dvojici Migaľ a Huliak, ktorí si z ministerstiev spravili trafiky.

Podľa politologických poučiek by mala popularita takejto vlády klesať a opozícia by mala za takejto situácie preferenčne vysoko rásť. Na Slovensku to však aj napriek snahe vytvoriť opačný obraz tak nie je.

Ak sa totiž pozrieme na aktuálne preferencie politických strán a posledné prieskumy pred parlamentnými voľbami v roku 2023, vidíme, že situácia je veľmi podobná. Rovnako ako vtedy, aj teraz vedie vo väčšine prieskumov PS, ktoré síce rastie, ale nie výrazne. Rovnako ako vtedy, aj dnes je v prieskumoch vysoko Republika. KDH a SaS sa pohybujú tesne nad hranicou zvoliteľnosti, Demokrati, Maďarská aliancia s SNS skôr pod hranicou zvoliteľnosti a Matovič si drží svojich približne deväť percent.

Jediný, u koho sa aktuálne prejavuje prudší pád preferencií, je Hlas. To je však samostatná kapitola, lebo Hlas z dlhodobého hľadiska kontinuálne padá už od jari 2021, keď dosiahol svoj vrchol v podobe 25 percent. Po odchode Pellegriniho z vedenia strany sa scvrkol na súčasnú úroveň 10 percent, kde by sa mohol na istú dobu stabilizovať.

No podobný osud ako koaličný Hlas zrejme čaká v opozičnom tábore SaS, ktorá sa diskredituje vnútornými spormi. A strápňuje sa nápadom na generálny štrajk, od ktorého už všetci odskočili, lebo vedia, že to je (slovami Viliama Karasa) infantilný nápad. Problémom SaS je, že ju môže aj menší výkyv preferencií dostať von z parlamentu.

Vráťme sa však späť k pôvodnej otázke, teda ako je možné, že v čase konsolidácie, káuz a koaličných kríz sa voliči nepreskupujú od koalície k opozícii.

Deje sa to zrejme preto, že strany opozície stále reprezentujú politiku, s ktorou prehrali voľby. A nie jedenkrát. Prehrali parlamentné voľby, potom prezidentské a ešte aj voľby do europarlamentu (kde síce vyhralo PS, ale ostatné strany opozície pohoreli). 

Ficova koalícia vo všetkých spomínaných voľbách uspela vďaka štyrom faktorom. Otázke vojny na Ukrajine, kde zastáva pozíciu drvivej väčšiny Slovákov, katastrofálnej vláde Igora Matoviča, zhoršujúcej sa ekonomickej situácii Slovenska a vysokej inflácii po predchádzajúcich vládach, a krajne elitárskej politike progresívcov.

Zmenilo sa odvtedy niečo? Veľmi nie.  

V otázke Ukrajiny ponúkajú strany opozície stále politiku, ktorá je na míle vzdialená tomu, čo si želá väčšina obyvateľov Slovenska. Tri a pol roka od začiatku konfliktu ukázali, že viac zbraní Ukrajine nestačí a sankcie nepriniesli želaný efekt, ale poškodili aj Európu.

Vojna na Ukrajine sa jednoducho ukázala byť jednou veľkou chybou, ktorú priznáva aj jej hlavný strojca – Spojené štáty, ktoré sa z nej snažia vycúvať. V slovenskej opozícii však neexistuje ani náznak toho, že by sa poučili a priznali realitu. Naopak, opakujú v nej tri roky staré a stokrát zdiskreditované poučky.

Aj koalično-opozičný boj o vytesnenie Matoviča vyhráva koalícia. Tej sa podarilo urobiť z neho pred značnou časťou spoločnosti mentálne labilného človeka, ktorý sa nesmie vrátiť do vlády. Na druhej strane, opozícii sa nedarí zbaviť sa Matoviča tým, že by ho stlačila pod päť percent. Naopak, on sa týmto ich snahám v posledných dňoch vysmieva, pričom preferenčne sa vrátil na hodnoty, na ktorých bol pred dvoma rokmi.