Pred 48 rokmi vydal pápež Pavol VI. dva dokumenty, na základe ktorých sa Slovensko stalo samostatnou cirkevnou provinciou. Udalosť z 30. decembra 1977 sa v Slovenskej republike pripomína ako Pamätný deň SR - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.

Pápež Pavol VI. bulou Praescriptionum sacrosancti oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a určil hranice biskupstiev na Slovensku. Bulou Qui divino zriadil samostatnú slovenskú cirkevnú Trnavskú provinciu so sufragánnymi (podriadenými) diecézami: Nitrianskou, Banskobystrickou, Spišskou, Košickou a Rožňavskou. Táto úprava rešpektovala existujúce štátne hranice a Slovensko sa ňou stalo samostatným subjektom cirkevného života.

Požiadavka na úpravu hraníc diecéz vo vtedajšom Československu bola obsiahnutá už v dokumentoch 2. vatikánskeho koncilu. Rokovania československých štátnych orgánov so Svätou stolicou, oficiálne obnovené v roku 1970 (po prerušení v roku 1967), boli zdĺhavé a zložité, lebo rokujúce strany sa rozchádzali v otázkach menovania nových biskupov, legalizácie reholí či výučby náboženstva. Vatikán sa odmietavo staval aj k tzv. mierovému hnutiu katolíckych duchovných - Pacem in terris.

Prvú cirkevnú provinciu, ktorú tvorilo územie Slovenska (vtedy Nitrianskeho kniežatstva, ktoré bolo súčasťou Veľkej Moravy), Moravy a Panónie, ustanovil na jeseň v roku 869 pápež Hadrián II. Vznikla tak moravsko-panónska samostatná cirkevná provincia, nazývaná aj veľkomoravská, ktorej prvým arcibiskupom bol svätý Metod.