Dve hlavné lekcie, ktoré nás učí veľký sviatok, ktorý dnes slávime sú: pokora a radosť. Dnešok je rozhodne dňom, ktorý nám kladie pred oči nebeskú dokonalosť a prijateľnosť toho stavu v Božích očiach, ktorý má alebo môže mať väčšina ľudí – pokorný alebo súkromný život a radosť v ňom.

Ak sa pozrieme na spisy historikov, filozofov a básnikov tohto sveta, budeme mať sklon myslieť si, že šťastní sú veľkí ľudia; budeme mať sklon upriamiť svoju myseľ a srdce na vysoké postavenie alebo slávu, podivné dobrodružstvá, veľké talenty, pamätné zápasy a veľké osudy. Budeme považovať za najvyšší cieľ života úsilie o dobro ako také, nie potešenie z neho.

Keď však premýšľame o dnešnom sviatku a o tom, čo si pri ňom pripomíname, otvára sa nám nový a veľmi odlišný obraz. Najprv si pripomíname, že hoci tento život musí byť vždy životom námahy a úsilia, v skutočnosti nemusíme hľadať naše najvyššie dobro. Ono je už nájdené, je nám priblížené v zostúpení Božieho Syna z náručia svojho Otca do tohto sveta. Je uložené medzi nami na zemi. Ľudia s horlivými mysľami sa už nemusia unavovať hľadaním toho, čo si myslia, že je najvyšším dobrom; už nemusia blúdiť a stretávať sa s nebezpečenstvom pri hľadaní tej neznámej blaženosti, po ktorej ich srdcia prirodzene túžia, ako to robili v pohanských časoch. Text hovorí im a všetkým: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“

Ani nemusíme hľadať žiadne z tých vecí, ktoré tento márny svet nazýva veľkými a ušľachtilými. Kristus úplne potupil to, čo si svet cení, keď na seba vzal hodnosť a postavenie, ktorými svet pohŕda. Žiadny osud by nemohol byť skromnejší a obyčajnejší ako ten, ktorý si pre seba zvolil Syn Boží.

Preto máme na sviatok Narodenia Pána tieto dve ponaučenia – namiesto vnútornej úzkosti a vonkajšej skleslosti, namiesto únavného hľadania veľkých vecí – byť veselí a radostní; a to aj uprostred tých nejasných a obyčajných okolností života, ktoré svet prehliada a pohŕda nimi.

Zamyslime sa podrobnejšie nad tým, čo obsahuje milostivý príbeh, ktorého súčasťou je tento text.

1. Po prvé, čo čítame tesne pred týmto textom? Že tam boli pastieri, ktorí strážili svoje stádo v noci, a zjavili sa im anjeli. Prečo sa nebeské vojská zjavili práve týmto pastierom? Čo na nich upútalo pozornosť anjelov a Pána anjelov? Boli títo pastieri vzdelaní, významní alebo mocní? Boli známi najmä pre svoju zbožnosť a dary? Nič nás k takému záveru nevedie. Môžeme s istotou povedať, že mali vieru, alebo aspoň niektorí z nich, lebo tomu, kto má viac, ešte sa pridá; ale nič nenasvedčuje tomu, že boli svätejší a osvietenejší ako iní dobrí ľudia tej doby, ktorí očakávali potechu Izraela. Ba ani nie je dôvod domnievať sa, že by boli lepší než bežní ľudia v ich postavení, jednoduchí a bohabojní, ale bez veľkých pokrokov v zbožnosti alebo pevných náboženských návykov. Prečo teda boli vyvolení? Pre svoju chudobu a nenápadnosť.

Všemohúci Boh hľadí na pokorných s akousi osobitnou láskou alebo (ako to môžeme nazvať) náklonnosťou. Možno je to preto, že človek, padlá, závislá a odkázaná bytosť, je viac na svojom mieste, keď je v nízkom postavení, a že moc a bohatstvo, hoci sú v prípade niektorých nevyhnutné, sú pre človeka ako takého neprirodzenými príveskami. Rovnako ako existujú remeslá a povolania, ktoré sú potrebné hoci nevhodné, a hoci z nich máme prospech a ctíme tých, ktorí sa nimi zaoberajú, sme radi, že nie sú naše; rovnako ako sme vďační a rešpektujeme povolanie vojaka, ale neprejavujeme oň záujem; tak je v Božích očiach veľkosť menej prijateľná než nenápadnosť. Menej sa k nám hodí.

Pastieri boli teda vyvolení pre svoju pokoru, aby ako prví počuli o narodení Pána, tajomstve, ktoré nepoznal žiadny z kniežat tohto sveta.

A aký kontrast sa nám naskytuje, keď vezmeme do úvahy, kto boli poslovia nášho Pána k nim! Anjeli, ktorí vynikajú silou, títo plnili Jeho rozkazy voči pastierom. Tu sa stretávajú najvyššie a najnižšie z Božích rozumných stvorení. Skupina chudobných mužov, ktorí vedú ťažký život, vystavení v tom čase chladu a tme noci, strážiac svoje stáda, aby odplašili dravé zvieratá alebo zlodejov; keď nemysleli na nič iné ako na pozemské veci, počítali svoje ovce, držali psov pri sebe, počúvali zvuky na planine, zvažovali počasie a čakali na deň – zrazu sa stretli s návštevníkmi, ktorí boli úplne iní, ako si predstavovali. Poznáme úzky okruh myšlienok, drobné a všedné predmety, ba skôr jeden či dva, ktoré sa bez obmeny stále vracajú a zaujímajú myseľ ľudí vystavených takému životu horúčavy, chladu a vlhka, hladu a biedy, námahy a poddanstva. Prestávajú sa o čokoľvek veľmi starať, ale pokračujú akoby mechanicky, bez srdca a ešte viac bez premýšľania.

Ľuďom v takýchto okolnostiach sa zjavil anjel, aby im otvoril myseľ a naučil ich, aby neboli skleslí a zviazaní, pretože mali vo svete nízke postavenie. Zjavil sa, akoby im chcel ukázať, že Boh si vyvolil chudobných tohto sveta, aby boli dedičmi Jeho kráľovstva, a tak poctil ich osud. „Nebojte sa,“ povedal, „zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“

2. A teraz prichádza druhé ponaučenie, ktoré, ako som už povedal, môžeme získať z tohto sviatku. Anjel poctil pokorných tým, že sa zjavil pastierom; potom ich svojím posolstvom naučil radosti. Zvestoval radostnú novinu, tak vysoko presahujúcu tento svet, že vyrovnáva vysokých i nízkych, bohatých i chudobných.

Povedal: „Nebojte sa.“ Ako ste si možno všimli, tento spôsob oslovovania sa v Svätom písme vyskytuje často, akoby človek potreboval takéto uistenie, najmä v Božej prítomnosti. Anjel povedal: „Nebojte sa“, keď videl, aký strach vyvolala jeho prítomnosť medzi pastiermi. Veď aj menšie zázraky by ich mohli primerane vystrašiť. Preto anjel povedal: „Nebojte sa.“

Prirodzene sa bojíme akéhokoľvek posla z druhého sveta, lebo keď zostaneme sami so sebou, máme nepokojné svedomie a myslíme si, že jeho príchod predznamenáva zlo. Okrem toho si tak málo uvedomujeme neviditeľný svet, že keby sa pred nami zjavil anjel alebo duch, boli by sme vystrašení pre našu nevieru, lebo by sa nám dostala do vedomia pravda, ktorú sme doteraz nechápali. Z toho či onoho dôvodu sa pastieri veľmi báli, keď ich obklopila sláva Pána. A anjel povedal: „Nebojte sa.“