Slovenský regulátor médií, ktorým je Rada pre mediálne služby (RpMS), v piatok zverejnil správu o tom, ako nahlasovali obsah sociálnym sieťam v rokoch 2022 a 2023.
Materiál si od kancelárie RpMS vyžiadali členovia jej štatutárneho orgánu. Ich žiadosť prišla ako reakcia na uniknuté dokumenty, ktoré v novembri zverejnil portál Marker. Z uniknutých zdieľaných tabuliek vyplynulo, že v roku 2022 a 2023 štátni úradníci koordinovane nahlasovali tisícky kusov obsahu spoločnosti Meta.
Keďže koordinátorom tohto nahlasovanie bola Rada pre mediálne služby (v roku 2022 ešte ako Rada pre vysielanie a retransmisiu), členovia jej štatutárneho orgánu si v novembri od RpMS vyžiadali transparentný popis jej vtedajšej činnosti.
Materiál, ktorý RpMS členom predložila, však nenaplnil očakávania. Ako na zasadnutí Rady 17. decembra uviedla členka Rady Rebeka Riabová, RpMS sa nepodarilo rozptýliť pochybnosti a „kredit mediálnej rady sa nenapravil“. Podľa Riabovej totiž RpMS neposkytla členom štatutárneho orgánu všetky podklady, najmä link k zdieľaným Google tabuľkám.
Uniknuté tabuľky, ku ktorým získal Marker prístup, sa nachádzali na internete. Prístup k nim mal pôvodne každý, kto poznal ich url adresu. V rámci zdieľaných dokumentov Google existuje niekoľko možností nastavenia súkromia. Prísnejšie nastavenie je také, ktoré udeľuje prístup len konkrétnym emailovým adresám. Menej prísne nastavenie umožňuje prístup všetkým ľuďom s linkom. Práve druhé spomínané nastavenie pôvodne platilo v prípade zdieľaných tabuliek RpMS.
Hoci Rada pre mediálne služby nezverejnila link na spomínané tabuľky, ani ho nesprístupnila členom Rady, vo svojej správe poodhalila viaceré zaujímavé informácie, ktoré si v tomto článku detailnejšie rozoberieme.
Zdieľané tabuľky slúžili na internú evidenciu
Uniknuté dokumenty, ku ktorým má Marker prístup, podľa všetkého slúžili na „internú evidenciu“ podnetov pre spoločnosť Meta. Ich cieľom bolo podľa kancelárie RpMS zabrániť duplikovaným podnetom a zároveň zbierať údaje, napríklad tie o reakčnom čase platforiem.
„V rámci práce s eskalačnými kanálmi zriadenými s vybranými platformami RpMS používa interný evidenčný systém,“ píše sa v správe RpMS. Členovia Rady dostali k dokumentu aj prílohu – pdf súbor s náhľadom tabuliek. Táto príloha je však neverejná. Podľa dôveryhodného zdroja z prostredia RpMS sa pdf súbor podobá na screenshoty uniknutých dokumentov, ktoré zverejnil Marker.
Podnety pre spoločnosť Meta (teda siete Facebook a Instagram) neboli jediné. RpMS „eskalovala“ obsah aj na platforme TikTok. „V nasledujúcom roku (2023) bol na základe prehlbovania spolupráce zriadený ďalší oficiálny eskalačný kanál, a to so spoločnosťou ByteDance, prevádzkovateľom platformy TikTok,“ píše sa v správe, pričom predtým podľa vlastných slov RpMS posielala TikToku podnety cez e-mail.
Podľa RpMS TikTok umožňoval úradníkom nahlásiť v jeden deň až 300 linkov na obsah, teda 300 podnetov. Spoločnosť Meta, naopak, vyžadovala denný limit 20 nahlásených príspevkov. Napriek tomu však podnetov pre firmu Meta bolo neúmerne viac. Za rok 2023 podľa RpMS iba 6 percent podnetov smerovalo na TikTok. Na platformu YouTube ich bolo ešte menej, teda 4 percentá. Na obsah na Facebooku išlo až 87 percent podnetov, pretože na Slovensku ide o najpoužívanejšiu sociálnu sieť.
3 910 obsahov na nahlásenie
Dovedna podľa správy RpMS vo svojich záznamoch „eviduje celkovo 3 910 obsahov“, pričom „tento počet predstavuje všetky evidované obsahy, vrátane tých, ktoré boli ďalej postúpené platformám, ale aj tie, ktoré postúpené neboli“.
Malo by ísť o linky na príspevky či komentáre na spomenutých platformách, ktoré od roku 2022 chceli úradníci nahlásiť. „Z tohto počtu do interného evidenčného systému prispievalo viacero inštitúcií,“ píše RpMS, čím potvrdzuje informácie, ktoré priniesol Marker.
„RpMS prispela celkovo 1 773 obsahmi, Ministerstvo vnútra (vrátane OPK, OKaP a CBHH) prispelo 1 716 obsahmi. Postúpenia od subjektov z tretieho sektora predstavujú počet 213. Ďalších 143 obsahov bolo postúpených inými orgánmi štátnej správy ako MZVEZ SR, MO SR a SitCen. Pri zvyšných 65 postúpeniach nie je možné určiť pôvodcu z dôvodu absencie dát,“ stojí v správe.
Pripomeňme, že v rokoch 2022 až 2023 nahlasovali sociálnym sieťam obsah Rada pre mediálne služby, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo obrany, Situačné centrum Úradu vlády SR, Centrum boja s hybridnými hrozbami, Odbor počítačovej kriminality, Oddelenie komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru, a ďalšie subjekty.
Čím sa obhajuje RpMS
Na obvinenia z cenzúry kancelária RpMS odpovedala tým, že jej úradníci žiaden obsah na sociálnych sieťach nemazali. To asi nikoho neprekvapí, pretože na to majú právomoc iba platformy. Neskôr kancelária RpMS pridala aj argument, že nahlasovanie obsahu, ktorý by mohol porušovať pravidlá komunity platforiem, je v súlade so zákonom. Tvrdia to vo vyššie spomenutej správe.
Zákon o mediálnych službách totiž obsahuje paragraf, podľa ktorého má RpMS „spolupracovať s online platformami na zdieľanie obsahu pri efektívnom, proporcionálnom a nediskriminačnom uplatňovaní pravidiel poskytovania ich služieb“. Ten istý zákon však RpMS ukladá aj povinnosť „chrániť slobodu prejavu a právo na informácie“.
Diskusia k článku
1
MartinX
Približne pred 2 hodinami
Marker sa stáva peknou “osinou v zadku” pre “ideopolíciu”. Len tak ďalej. Každý normálny človek, ktorý sa považuje za skutočného liberála a nie za “liberála, štýl 1984, alias progresívec” túto snahu podporuje.
Diskusia k článku
1MartinX
Približne pred 2 hodinami
Marker sa stáva peknou “osinou v zadku” pre “ideopolíciu”. Len tak ďalej. Každý normálny človek, ktorý sa považuje za skutočného liberála a nie za “liberála, štýl 1984, alias progresívec” túto snahu podporuje.