EÚ prijala sankcie proti švajčiarskemu plukovníkovi Jacquesovi Baudovi. Je to už vážne
Európska únia opäť rozšírila svoj sankčný zoznam. V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa na zozname ocitol aj plukovník Jacques Baud.

Pripomeňme si, čo to znamená. Zaradenie na sankčný zoznam je politické rozhodnutie, ktorým sa sankcionovanej osobe v podstate znemožní život v EÚ. Nesmie sa v EÚ pohybovať, nesmie cestovať letecky cez vzdušný priestor EÚ. Zmrazia sa mu v EÚ bankové účty, hotovosť, nesmie predať či prenajať nehnuteľnosť.
Bankovú kartu môže zahodiť. Nebude mu na nič.
Kto je Jacques Baud
70-ročný švajčiarsky občan Jacques Baud má za sebou úctyhodnú kariéru bez akejkoľvek poškvrny. V 80. rokoch pracoval pre švajčiarsku spravodajskú službu, bol analytikom, jeho zameranie bola analýza vojenských síl Varšavskej zmluvy. Inými slovami, pracoval proti Sovietom, keď chcete, proti Rusom. Potom pracoval pre OSN vo viacerých afrických misiách v Sudáne, Kongu a v Keni s cieľom riešiť konflikty. Pracoval aj oddelení pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku v centrále NATO v Bruseli, kde mal na starosti kontrolu nešírenia ľahkých zbraní. Od roku 2014 monitoroval situáciu na Ukrajine. Navštevoval aj Ukrajinu.
Keďže jeho posledné zamestnanie bolo v centrále NATO, Jacques Baud býva v Bruseli.
Čo má EÚ plukovníkovi za zlé?
Sankčný zoznam EÚ je dostupný na internete. Vyhľadal som si na ňom plukovníka Bauda a pozrel som si, aké dôvody EÚ na uvalenie sankcií voči nemu uvádza. Čítajme:
„Jacques Baud, bývalý plukovník švajčiarskej armády a strategický analytik, je pravidelným hosťom proruských televíznych a rozhlasových programov. Pôsobí ako hlásna trúba proruskej propagandy a šíri konšpiračné teórie, napríklad obviňuje Ukrajinu z organizovania vlastnej invázie s cieľom vstúpiť do NATO. Jacques Baud je preto zodpovedný za vykonávanie alebo podporu konaní alebo politík pripísateľných vláde Ruskej federácie, ktoré podkopávajú alebo ohrozujú stabilitu alebo bezpečnosť v tretej krajine (Ukrajine) tým, že sa zapája do manipulácie s informáciami a ovplyvňovania.“
Sú to hlúposti
Sú to tri rozvité vety a zároveň tri nezmysly. Všimnime si tú prvú, o tých proruských médiách. Človek by si to slovo „proruský“ mohol pomýliť so slovom „ruský“, však?
Šéfredaktor týždenníka „Die Weltwoche“ Roger Köppel urobil videorozhovor s Jacquesom Baudom pred štyrmi dňami. Baud uviedol, že nikdy neprijal pozvanie do ruských médií, hoci dostal veľa ponúk.
A „proruské“ médiá? Moja osobná skúsenosť za desať rokov je tá, že ak uvediete fakty, holé fakty, ktoré sa novodobým cenzorom nehodia, tak vám dajú nálepku „proruský“.
A teraz k druhej vete, že Baud konšpiruje tým, že „obviňuje Ukrajinu z organizovania vlastnej invázie s cieľom vstúpiť do NATO“. Toto je skutočne bizarné. Baud to u Köppela vysvetlil, čo sa tým myslí. Baud v minulosti len citoval Olexija Arestovyča, bývalého poradcu prezidenta Zelenského. Arestovyč povedal v rozhovore pre ukrajinské médium ešte pred ruskou inváziou, že cenou za vstup do NATO je pravdepodobne vojna s Ruskom, v ktorej však Ukrajina bude mať podporu NATO a neprehrá.
Baud to citoval a z toho úradníci EÚ dokázali vypreparovať obvinenia Bauda z konšpirácie.
Tretia veta je už len zovšeobecnenie lží z predchádzajúcich dvoch. Jacques Baud je zodpovedný za politiku Ruska? Tým, že ju komentuje?
Obvinenie Jacquesa Bauda poukazuje na zvláštnu tuposť ľudí, ktorí obvinenie spísali.
Analyzovať a uvádzať fakty sa nesmie
Baud u Köppela hovorí, že ak konfliktu neporozumieme, tak ho nevyriešime. A aby sme mu porozumeli, nemôžeme vynechávať fakty. Hovorí, že ohľadne rusko-ukrajinskej vojny nevyjadroval názory, ktorými by sa prikláňal k ruskej alebo ukrajinskej strane. Len vysvetľuje, čo ktorá strana konfliktu robí.
Tak Jacquesa Bauda poznám aj ja. Videl som jeho vystúpenie v niektorých reláciách na internete a vnímal som ho ako starostlivého analytika, ktorý dokáže prinášať zaujímavé a nespochybniteľné fakty.
Baud je autorom mnohých kníh. Hovorí, že fakty čerpá najmä zo západných, amerických médií, prípadne z ukrajinských.
Problém dnešnej doby je však v tom, že byť analytikom a prinášať prekvapujúce fakty sa de facto nesmie. Vedie to k obvineniam a k sankciám. A to sa Baudovi stalo.
O sankciách sa dozvedel z médií
V čase rozhovoru s Köppelom Baud nemal o sankciách žiadne vyrozumenie zo strany orgánov EÚ. Dozvedel sa od nich len z médií.
V rozhovore prezradil, že sa mu dostalo mnoho vyjadrení podpory od množstva priateľov, známych aj neznámych ľudí. Bolo na ňom vidieť dojatie. To bola dobrá správa. V EÚ ešte existuje solidarita medzi ľuďmi.
Kladiem si otázku, čo sa to s EÚ stalo. Aj keby sa niekto aj dopustil nejakej chyby a vyslovil by výrok, ktorý je nepravdivý, čo mi o Baudovi nie je známe, tak je správne úplne mu znemožniť normálny život? To sloboda prejavu už nič neznamená? Nórsky profesor politických vied Glenn Diesen to komentoval tak, že EÚ sa stáva sovietskou.
To, čo sa stalo plukovníkovi Baudovi, sa môže dnes stať hocikomu.
