Na Vianoce mi vždy príde na myseľ starý americký film z roku 1946 Život je krásny. Je Štedrý deň, hlavná postava (George) trúchli a opíja sa v bare. Obviňuje sa, že pre jeho chybu prišla firma o peniaze, čo bude znamenať krach, spolieha na neho celé mestečko, samí chudobní ľudia, ide o ich bývanie. Keď si chce George požičať peniaze, môže iba od protivného zbohatlíka, ktorý chce jeho firmu položiť, ľudia ho nezaujímajú. Ponúkne mu ako zálohu svoju životnú poistku, „si pre mňa cennejší, keď budeš mŕtvy,“ vysmeje sa mu. Je v rohu, chce zomrieť, na moste uvažuje nad samovraždou.

Zachráni ho anjel, ktorý mu ponúkne pohľad do alternatívneho života, v ktorom by George nikdy neexistoval.

Stretne svoju ženu, nepozná ho, je to smutná osamelá stará dievka. Chýbajú deti, chýba aj tá firma, ktorá už skrachovala, mesto sa volá po oligarchovi, ktorý nebral ohľad.

George precitne, prosí anjela, aby sa mohol vrátiť do svojho života. Zistí, že je najbohatším mužom na svete.

Stará filmová rozprávka hovorí základnú pravdu každého jedného z nás. Je to vianočná pravda. Keby nebolo Ježiša Krista, neboli by Vianoce, nebola by spása. Všetko by bolo inak. Bez Ježiša Krista je všetko inak.

Správa z Betlehemu hovorí to isté, čo vianočné rozprávky: každý z nás je potrebný a nenahraditeľný.

Pred Vianocami som s priateľmi navštívil Betlehem a Jeruzalem. Neprinášam dobré správy, ale vianočnú pravdu áno.

Bolo to v stredu ráno, stáli sme uprostred sirotinca s malými palestínskymi deťmi, sprevádzala nás rehoľná sestrička Františka, Slovenka. Zaviedlo ju tam volanie pápeža Františka. Okolo pobehovali deti, mali do šesť rokov, viaceré sa pýtali na ruky, chceli sa pritúliť, objímať. Žiadne si však nepýtalo bozk. Všetko to boli nechcené deti, ktoré sa nikdy nemali narodiť, často počaté incestom, nájdené na ulici, pri kontajneroch alebo porodené inými deťmi – príliš mladými dievčatami, ktoré im nevedeli dať viac, než život. Celý príbeh si onedlho budete môcť v Markeri pozrieť ako film.

Tie deti majú pred sebou možno najťažší život, aký si viem predstaviť. Sestrička Františka bola predtým v Gaze, vie, čo sa tam deje, spýtal som sa jej, kto to má ťažšie, či deti z Betlehema alebo tie z Gazy. Nezaváhala. Pozerali sme sa betlehemským deťom do očí a cítili váhu toho, čo nám sestra vysvetlila.

Nič podobné som doteraz nezažil. Niekoľkokrát som si musel vytrieť slzy z očí. Myslel som na vianočnú pravdu. Napísal to pápež Benedikt XVI., že ak má utrpenie iných nejaký zmysel, je iba v tom, ak robí nás ostatných lepšími. Sestrička Františka, myslím na vás a všetkých tých 45 detí odvtedy každý jeden deň.

Vianoce sú dnes ťažké v Betleheme, veľké trápenie je v Gaze, na Ukrajine, v Sudáne, vo svete je asi 30 konfliktov, utrpenia je všade príliš veľa. Trpia aj ľudia v bohatých krajinách, trpia aj deti bohatých ľudí, mnohých ničí samota.

Je tu však vianočná novina. Udalosť dnešného dňa nie je o utrpení, ale o nádeji. Boh prišiel do Betlehema s iným plánom.

Každý jeden ľudský život má zmysel, každý z nás môže dať zmysel niekomu ďalšiemu. V ťažkých podmienkach to platí ešte viac. Keď si to uvedomíme, keď sa pozrieme do tvárí svojim blízkym, tým, ktorí závisia od nás a my od nich, svet rozžiaria malé svetielka a bude krajší. Platí to rovnako, aj keď váš najbližší človek už zomrel, alebo leží niekde v samote v nemocnici, alebo tam ležíte teraz vy. Len si spomeňte, ako by vyzeral život bez vás, čo všetko by bolo prázdnejšie, smutnejšie... Ste najbohatší človek na svete.

A život je najkrajší dar. Vedie nás k tomu Boh, ktorý sa dnes narodil. Počúvnime ho.

Milí priatelia a čitatelia,

želám vám všetkým, vašim rodinám a blízkym, radostné Vianoce! A ak ste veriaci, venujte prosím jednu modlitbu deťom z Betlehemu.