7 dní v kocke: EÚ sa rozbehla do lúpežnej výpravy. Slovensko by malo byť proti

Dnes o lúpežnej výprave EÚ; o chybách vlády a rastúcom strese v progresívnom tábore; o „kompromisoch“ ukrajinského prezidenta Zelenského, ktoré nemá v rukách a o zistení, prečo nové mRNA vakcíny spôsobovali zápaly a poškodenie srdca.

V Bruseli sa začal dlho odkladaný, zlomový a zrejme aj dlhý samit, ktorý môže prekresliť podstatu Únie. Zároveň môže pochovať šance na zastavenie vojny a záchranu zvyškov Ukrajiny.

Únia je už od októbra rozhodnutá zhabať zmrazené ruské peniaze – 140 miliárd eur. A „požičať“ ich Ukrajine, ktorá sa topí v dlhoch. Ruské peniaze sa majú použiť proti Rusku. Zariadiť to má EÚ, ktorá so zmrazenými aktívami nemá nič spoločné. Nepatria jej, nespravuje ich. A nemá právo nariaďovať, ako sa majú použiť.

Treba to pomenovať priamo: je to lúpežná výprava (aj keď zatiaľ s neistým výsledkom). Tento pokus o spreneveru môže celkom zničiť pôvodnú podstatu EÚ. Únii hrozí, že sa zmení z obchodnej republiky na lúpežnícku. A z bezpečného prístavu investorov na divočinu… Nijaké Kartágo. Nijaký Rím. Vikingovia.

Američania už údajne obvolali šejkov, aby neverili choromyseľnému Bruselu a aby finančný majetok preparkovali do bezpečia. Do Spojených štátov, ktoré vraj takúto spreneveru nedovolia.

Zmrazené ruské aktíva je možné použiť (minúť) len protiprávne. Krádežou. Nijaký iný spôsob neexistuje. EÚ totiž na tieto peniaze nemá páky. A nemá ich ani vláda Belgicka, štátu, kde sú ruské aktíva uložené.

EÚ po februári 2022 zaviedla protiruské sankcie, medzi ktoré patrí aj dočasné zablokovanie ruských aktív v súkromných bankách a depozitároch. Jedným z depozitárov je aj finančný dom Euroclear so sídlom v Bruseli. Je to finančná spoločnosť založená investičnými bankami, ktorá spravuje miliardové vklady najväčších klientov (aj štátov).

Investície sú chránené pravidlami depozitára o neutralite, zmluvami, národnými zákonmi Belgicka, právom Únie a napokon aj medzinárodným právom.

Dobrou správou je, že plány Bruselu vykradnúť Euroclear narážajú. Ako prvé bolo proti Belgicko. Premiér Wever odmietol v mene Belgicka okrádať najväčšie západné banky a ich klienta – Ruskú federáciu. Pochopiteľne. Ak sa majú vklady v Eurocleare v policajnom režime zoštátniť a minúť na vojnové účely, má to urobiť EÚ, nie Belgicko. A EÚ to urobiť nemôže, lebo zákony ju neoprávňujú kradnúť.

Proti bláznivému nápadu Bruselu sa postavili Slovensko aj Maďarsko. Výhrady majú aj ďalšie krajiny ako Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Bulharsko, Malta. Alebo nová česká vláda. Nechcú niesť záruky za stovky miliárd eur a potápať vlastných daňových poplatníkov.

Rovnako proti bola aj Európska centrálna banka. Lídrom odkázala, že nesmie ručiť za vojnové šeky pre Ukrajinu. Garancie si majú vybaviť inak. Ako? Nikto nevie.

Zlou správou je, že napriek odporu je aj eurokomisia, aj nemecká vláda naplno rozbehnutá do dokončenia plánov. EÚ už pred samitom presadila obchádzanie práva veta členských štátov. Odvolala sa na hospodársku núdzu a väčšinovým hlasovaním – proti odporu Slovenska a Maďarska – rozhodla o dlhodobom zmrazení ruských aktív.

Už nebude potrebné sankcie s blokovaním ruského majetku pravidelne predlžovať. Sú zmrazené na neurčito. Aby si Brusel otvoril dvere pre ich prípadný presun.

Ďalšie kroky môžu ísť v krajnom prípade tiež cez väčšinové hlasovanie. Opäť s obchádzaním pravidiel Únie. Ako v právnom praveku. Výsledky budú, samozrejme, napadnuteľné žalobami proti EÚ. A polovičaté.

Brusel chce predstierať, že vyholené účty Euroclearu nebudú krádež – Euroclear má získať „cenný papier“. Presnejšie papierik. Pohľadávku. Ukrajina vraj požičané vráti. A vraj to vráti z peňazí, ktoré jej po vojne bude musieť platiť Rusko. Za celú operáciu sa vraj nejako zaručí aj EÚ alebo jej mocné a dôveryhodné inštitúcie.

Sú to právne aj politické nezmysly. Rozprávky pre najmenších vystavané na omyloch. „Nijaké dohody s Ruskom, konflikt na Donbase treba vyriešiť silou,“ hlásali v roku 2014 aj v roku 2021 dopletení európski lídri. „Ukrajina zvíťazí,“ odriekali po roku 2022 s roztrasenými perami. A s nechápavým pohľadom na ruský postup a čoraz menšiu Ukrajinu.

A potom… Potom sa objali. A dlho spolu plakali.

Prerušil ich Zelenskyj – že potrebuje ďalšie peniaze. Inak Ukrajina končí.

Najhoršie na tom je, že Brusel ani Berlín nemajú veľmi na výber. Vedia, že sa ženú do katastrofy. Lenže nemajú východiskové plány. Ukrajina bez západného financovania skrachuje. Potrebuje ďalšie stovky miliárd eur. Na zbrane aj na dôchodky. Spojené štáty tvrdia, že na to už nemajú. Nebudú liať miliárdy do konfliktu, ktorý vyhodnotili ako prehratý.

EÚ má tiež prázdne vrecká. Dlhodobé financovanie Ukrajiny by ju potopilo do astronomických dlhov. To isté platí o Nemecku, ktoré nechce skončiť ako ukrajinská vojnová banka.

Preto sa zúfalí európski „lídri“ chytili slamky. Na Ukrajinu sa majú vrhnúť peniaze, ktoré im nepatria. Získali by tým rok, možno dva. A následky aj s úrokmi? To sa bude hasiť potom.

Dovtedy okrem právnych, finančných a reputačných nákladov hrozí aj niečo ešte horšie. Kolaps mierového procesu. Úsilie Američanov ukončiť vojnu môže stroskotať na lúpežnej výprave EÚ.

Nutnou podmienkou prípadnej dohody o prímerí bude pre Rusko aj vyriešenie blokovaných peňazí. Dohoda bude stáť a padať na schopnosti alebo ochote Únie vrátiť ukradnuté…

EÚ je vo fáze, keď nevie, čo robí, no musí v tom pokračovať. Až do konca.

Druhá téma prehľadu nebude udalosť, ale skôr jav. Výbušný jav – rastúce napätie a stres vo verejnom priestore. Už to nie je len choré a otravné. Začína to byť neznesiteľné. Časť spoločnosti je na pokraji nervového zrútenia.

Žiaľ, platí to hlavne o opozičnom a progresívnom tábore, ktorý predstiera, že je vzorom slušnosti a rozvahy. Záchvat sa začal v novembri „kriedovou revolúciou“ a uctievaním nejakého nového vulgárneho hrdinu. Pokračuje to aj v decembri. Opozícia je čoraz viac nátlaková a agresívna aj v parlamente, aj na námestiach. Kričí po zúčtovaní so zradcami, zločincami, mafiou či hlbokej orbe proti kolaborantom.

Dobre to vystihol Vladimír Palko: je to už forma násilia. Vulgárne provokácie Igora Matoviča v parlamente, hysterické vrieskanie progresívnych poslancov v pléne, zúrivé kričanie na protestoch, burcovanie davu do zúčtovania… Násilie nemusí byť vždy len fyzické. Začína sa to mentálnou agresivitou, ktorá sa časom nedá uniesť.

Presne to sledujeme dnes.

Vidíme to aj v médiách a na sociálnych sieťach. Kedysi kultivovaní umiernení ľudia považovaní za liberálov padajú na prízemnú a primitívnu úroveň. Z ich správania cítiť ultimátum: buď sa to hneď skončí, alebo za seba neručia.

Ich problém je v tom, že sa to hneď neskončí. Nie je to totiž možné. Dokonca môžeme predpovedať, že to, čo ich tak radikalizuje, sa bude ešte viac zhoršovať.

Za frustráciou opozičného a hlavne progresívneho tábora nie je len Fico. Alebo Rusko. Iste, Fico s Kaliňákom vystupujú nervózne. Vládna moc robí pri zásahoch do úradov a trestného práva chyby, ktoré narážajú na ústavný súd či na prokuratúru. No to nie je vlastne nič nové. A nie je to hlavný dôvod záchvatov v progresívnom klane. Hlavná príčina je tentoraz oveľa hlbšia.

Svet, ktorému verili a za ktorý bojovali liberálne a progresívne kádre, zaniká. Končí.

Západný svet je v ťažkej kríze. A spolu s ním sú v ťažkej kríze aj tí, ktorí sa vyhlasovali za jeho ochrancov. Ich staré istoty padajú. Ich kompas kolabuje.

Roky bola ich vzorom americká politika. Príkladne progresívna, príkladne globalistická. Dnes, po nástupe Trumpa a realistov, zrazu počúvajú, že európske kádre sú z pohľadu Američanov „choré hlavy“.

Od európskych „chorých hláv“ zas počúvajú, že Spojené štáty už nie sú spojenec.

Roky bola ich druhým vzorom EÚ ako bašta slobody, práva, demokracie. A prosperity. Dnes zrazu sledujú, že Únia už nie je nič z toho. Stáva sa bremenom pre Európanov, bremenom pre Spojené štáty, na globálnej scéne padá z pozície „lídra pre 21. storočie“ do izolácie. Svet vníma Úniu ako pacienta, ktorý stratil súdnosť a kráča do slepej uličky evolúcie.

Roky sa hrali na liberálov, ochrancov slobodnej spoločnosti a demokracie. Dnes sa pristihujú pri tom, ako presadzujú cenzúru, lovia vnútorných nepriateľov, bojujú proti víťazom volieb, ktorých vraj treba zvrhnúť. Stali sa z nich novodobí komsomolci a novodobí eštebáci. Karikatúry seba samých.

Roky presviedčali seba aj svet, že mierové dohody sú neprijateľné, že Ukrajina a Západ sa postarajú o strategickú porážku Ruska. Je slabé a čoskoro, už v marci 2022, bude bez paliva, v apríli bez munície, do roka padne, vraveli… Dnes zrazu varujú, že Rusko sa chystá zaútočiť na NATO a zničiť Európu.

Medzitým im zas občas vykĺzne, ako vlastne Ukrajina vojnu vyhráva. Lebo Rusko ju – s jej spojencami z NATO – nevedelo poraziť za tri dni. Progresívne „hlavy“ sú naozaj zábavné.

A hlavne: roky verili, že sú predurčení presadiť sa – s progresívnou, migračnou, zelenou a transrodovou politikou – ako vedúca sila v spoločnosti. V Európe, na Západe a časom na celom svete. Dnes zrazu vidia, že sú svetu aj dvom tretinám západného sveta na smiech. Bez dopingu globalistov a ich médií by boli okrajovou stranou, o ktorú by sa zaujímala buď prokuratúra, alebo psychiatri.