Kedy to podľa prezidenta Petra Pavla je Mníchov a kedy nie
Prečo sa Petrovi Pavlovi nepozdáva myšlienka, že Ukrajina sa má vzdať nejakého územia, keď to sám nie tak dávno podporoval?
Český prezident Petr Pavel dal pred týždňom rozhovor britským novinám The Sunday Times. Povedal v ňom, že rokovania medzi Ruskom a USA, navrhujúce, aby sa Ukrajina vzdala časti svojho územia, mu pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938 medzi Hitlerom a západnými mocnosťami, ktorá rozhodla, že Československo príde o pohraničné územia.
Narážal tým na Trumpov 28-bodový plán, ktorého príprava zahŕňala aj konzultácie s ruskými predstaviteľmi.
To, či sa Trumpove návrhy podobajú, alebo nepodobajú na Mníchovskú dohodu, je zaujímavá otázka, ale to teraz neriešime. Osobne si myslím, že Ukrajinu netreba do žiadneho riešenia tlačiť. Musí sa rozhodnúť sama.
Teraz nás však zaujíma otázka iná. A síce, prečo práve Petrovi Pavlovi sa nepozdáva myšlienka, že Ukrajina sa má vzdať nejakého územia. Veď to sám nie tak dávno podporoval. Minulý rok v lete.
Pamätáte sa na plán „Územie za NATO“?
Plán „Územie za NATO“ sa objavil v roku 2024. Rátal s tým, že vojenský konflikt na Ukrajine by sa zamrazil, teda Ukrajina by sa nesnažila vybojovať Rusmi dobyté územia späť. Formálne by Ukrajina neuznala, že územie dobyté Ruskom patrí Rusku. Len by bolo ruským „de facto“. Plán, samozrejme, dodával, že tento stav by bol len dočasný (iste, len tá dočasnosť by bola naveky...).
Na oplátku, Ukrajina, respektíve to zvyšné územie, ktoré predstavovalo 80 percent rozlohy Ukrajiny v roku 1991, by sa stala členom NATO. Preto sa tomu hovorilo „Územie za NATO“.
História plánu siaha k úvahám bývalého predsedu Zboru náčelníkov štábov USA generála Milleyho, ktorý na jeseň 2022 hovoril o potrebe mierových rokovaní. Tieto úvahy rozvíjal článok Richarda Haasa a Charlesa Kupchana vo Foreign Affairs „Predefinovať úspech na Ukrajine“ z jesene 2023. Navrhoval, aby sa Ukrajina zdržala pokusov dobyť späť stratené územia, pričom by dostala isté bezpečnostné garancie.