Kedy to podľa prezidenta Petra Pavla je Mníchov a kedy nie
Prečo sa Petrovi Pavlovi nepozdáva myšlienka, že Ukrajina sa má vzdať nejakého územia, keď to sám nie tak dávno podporoval?
Komentáre
Prečo sa Petrovi Pavlovi nepozdáva myšlienka, že Ukrajina sa má vzdať nejakého územia, keď to sám nie tak dávno podporoval?
Český prezident Petr Pavel dal pred týždňom rozhovor britským novinám The Sunday Times. Povedal v ňom, že rokovania medzi Ruskom a USA, navrhujúce, aby sa Ukrajina vzdala časti svojho územia, mu pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938 medzi Hitlerom a západnými mocnosťami, ktorá rozhodla, že Československo príde o pohraničné územia.
Narážal tým na Trumpov 28-bodový plán, ktorého príprava zahŕňala aj konzultácie s ruskými predstaviteľmi.
To, či sa Trumpove návrhy podobajú, alebo nepodobajú na Mníchovskú dohodu, je zaujímavá otázka, ale to teraz neriešime. Osobne si myslím, že Ukrajinu netreba do žiadneho riešenia tlačiť. Musí sa rozhodnúť sama.
Teraz nás však zaujíma otázka iná. A síce, prečo práve Petrovi Pavlovi sa nepozdáva myšlienka, že Ukrajina sa má vzdať nejakého územia. Veď to sám nie tak dávno podporoval. Minulý rok v lete.
Plán „Územie za NATO“ sa objavil v roku 2024. Rátal s tým, že vojenský konflikt na Ukrajine by sa zamrazil, teda Ukrajina by sa nesnažila vybojovať Rusmi dobyté územia späť. Formálne by Ukrajina neuznala, že územie dobyté Ruskom patrí Rusku. Len by bolo ruským „de facto“. Plán, samozrejme, dodával, že tento stav by bol len dočasný (iste, len tá dočasnosť by bola naveky...).
Na oplátku, Ukrajina, respektíve to zvyšné územie, ktoré predstavovalo 80 percent rozlohy Ukrajiny v roku 1991, by sa stala členom NATO. Preto sa tomu hovorilo „Územie za NATO“.
História plánu siaha k úvahám bývalého predsedu Zboru náčelníkov štábov USA generála Milleyho, ktorý na jeseň 2022 hovoril o potrebe mierových rokovaní. Tieto úvahy rozvíjal článok Richarda Haasa a Charlesa Kupchana vo Foreign Affairs „Predefinovať úspech na Ukrajine“ z jesene 2023. Navrhoval, aby sa Ukrajina zdržala pokusov dobyť späť stratené územia, pričom by dostala isté bezpečnostné garancie.
No a v roku 2024 sa to už formulovalo tak, že výmenou za rezignáciu dobýjať späť Ruskom obsadené územie, teda de facto za vzdanie sa ho, by sa Ukrajina stala členom NATO.
O pláne písali britské médiá, najmä Financial Times a Guardian, hovorili o ňom niektoré kruhy britskej politiky, napríklad Boris Johnson. Spomínali ho vplyvní ľudia z centrály NATO, napríklad bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
No a plán v auguste 2024 de facto podporil český prezident Petr Pavel.
Podľa Pavla by sa Ruskom neokupované územie Ukrajiny stalo členom NATO. Stalo by sa to po mierovej dohode Ukrajiny s Ruskom. Mohlo by to znamenať, že „Moskva by dlhodobo(!) okupovala časť ukrajinského územia, avšak bez toho, že by so zmenou medzinárodných hraníc na základe agresie súhlasili demokratické štáty, hoci by dohodu rešpektovali“.
Alex
Pred 3 mesiacmi
pekne napísané, a myslim,že aj presne a akribicky...ale niet dôvodu čas a priestor venovať prazdnej nádobe a hluchej trúbe, akou je agent pavek, t.c. prezident
GUSY
Pred 3 mesiacmi
Prípadná diskusia Pavel-Palko by bola extrémne nevyrovnaná, lebo Pavel je sklerotik a Palko seriózny analytik.
MartinX
Pred 3 mesiacmi
Samotná Ukrajina je do veľkej miery tvorená územím, ktoré bolo ukradnute ČSR (Podkarpatská Rus), Poľsku (Halič) a možno aj niečo z toho čo zobrali Rumunsku a nestalo sa súčasťou Moldavska. A práve na tomto území žije najviac nacionalistov, ktorí podporujú pokračovanie vojny. Udalosti, ktoré “pridelili” Ukrajine toto územie sú pritom “čerstvejšie” (1945) ako Mníchovský diktát (1938). Tak prečo sa nepoužívajú ako príklad?
Jaromír
Pred 3 mesiacmi
Nuž napriek tej masarykovskej póze to žiaden mysliteľ nie je. Len vždy správne uvedomelý aparátčik.
maroš444
Pred 3 mesiacmi
Hlavný argument európskych jastrabov je, že Rusko nemôže byť odmenené za agresiu darovaním územia a že anexia je v rozpore s medzinárodným právom. Ako keby sme zabudli, že hranice štátov sa vždy menili vo vojne a toto je vojna. Za posledných 110 rokov sa toľkokrát menili hranice Európy, že výpočet by bol na celú stranu. Veď aj náš štát vznikol na základe výsledkov vojny. Nemusí sa nám to páčiť, ale veď určite sa to nepáčilo Rakúsko-Uhorsku po 1. sv. vojne a mnohým štátom po 2. sv. vojne, Arabskému svetu po vojnách s Izraelom, Srbsku po agresii NATO v 1999 atď. Hovoriť o Mníchove je nezmysel. A porušenie medzinárodného práva? Len za posledných 30 rokov bolo x-krát porušené a nielen Rusmi, ale aj USA a Európou (Irak,Kosovo...). Treba vojnu skončiť a rokovať o bezpečnostných garanciách nie pre Ukrajinu, ale pre celú Európu vrátane Ruska.