Nielen povinná solidarita. Leyenová chce nové cesty aj pre legálnych migrantov

Populácia Európskej únie podľa očakávaní dosiahne svoj vrchol (453 miliónov obyvateľov) už v budúcom roku 2026. Následne sa začne etapa pozvoľného vymierania, pričom do roku 2100 by sa počet ľudí v eurobloku mohol scvrknúť až o 34 percent na niečo menej ako 300 miliónov.

V praxi to znamená, že okrem marginalizácie európskej identity budeme čoskoro svedkami extrémneho tlaku na pracovný trh a na naše robustné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré vo svete takmer nemajú obdobu.

Hoci je tento problém známy desaťročia a napriek tomu, že s týmito dátami pred niekoľkými mesiacmi prišiel európsky štatistický úrad Eurostat, na úrovni Bruselu neprichádzajú iniciatívy na podporu pôrodnosti a o tejto životne dôležitej téme prakticky v Únii nepočuť.

Európski byrokrati a mnohí vrcholoví politici v národných štátoch úbytok Európanov sanujú cieleným prívalom Neeurópanov a rámcujú to spôsobom, že výsledok bude v podstate rovnaký a že ide o jediné a dlhodobo udržateľné riešenie.

Zotrvačnosť v uvažovaní v tejto top téme sa ukazuje aj teraz. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová totiž avizovala, že chce otvoriť nové legálne migračné cesty do Európy. Uviedla to vo svojom prejave na druhej konferencii Globálnej aliancie pre boj proti pašovaniu migrantov, ktorá sa uskutočnila v stredu v Bruseli. Podľa jej mienky to má dokonca zabrániť nelegálnej migrácii.

„Musíme otvoriť viac bezpečných ciest, legálnych ciest do Európy. Musíme zabezpečiť, aby ľudia mohli nájsť prácu tam, kde je potrebný ich talent, aby ich zručnosti zodpovedali požiadavkám a aby mohli prenášať svoje zručnosti cez naše hranice,“ skonštatovala.

Šéfka eurokomisie v nadväzujúcej časti prejavu ozrejmila, že legálnu migráciu má podporovať napríklad nástroj EU Talent Pool, čo je prvá európska digitálna platforma navrhnutá na zjednodušenie medzinárodného náboru pracovníkov z tretích krajín, alebo otvorenie novej styčnej kancelárie EÚ v Indii.

Ozrejmime, že EU Talent Pool bude celoeurópskou digitálnou platformou na uľahčenie medzinárodného náboru v sektoroch, kde členské štáty EÚ čelia nedostatku pracovných síl. Online platforma bude porovnávať voľné pracovné miesta zamestnávateľov so sídlom v EÚ s profilmi uchádzačov o zamestnanie z tretích krajín. Účasť členských štátov bude dobrovoľná.

Kancelária EÚ v Indii by zas mala slúžiť ako „one-stop hub“ – teda jedno miesto, kde záujemcovia dostanú relevantné informácie, pomoc pri procesoch a podporu pri orientácii v pracovných a imigračných možnostiach v Európe. Týkať sa to má všetkých pracovníkov od tých nízkokvalifikovaných až po IT expertov. India má v súčasnosti asi jednu miliardu obyvateľov v produktívnom veku, čo je dvakrát viac ako celá populácia Európskej únie.

„Ide o to, že máme veľa nápadov na legálnu mobilitu, ale dokážeme to dosiahnuť iba spoločne. Som hlboko presvedčená, že tento prístup je výhodný pre Európu aj pre všetkých našich partnerov v tejto aliancii,“ doplnila von der Leyenová na spomenutej konferencii.

Dopad spomenutých programov je zložité predvídať, no možno očakávať, že na starý kontinent by vďaka nim mohli v najbližších rokoch prísť ďalšie milióny migrantov z kultúrne, nábožensky a spoločensky odlišného prostredia, čo by mohlo znamenať ďalšie problémy s bezpečnosťou a integráciou, hoci menšie ako pri nelegálnej migrácii.

Podľa údajov Eurostatu bolo vlani na území EÚ vydaných 3,5 milióna prvých povolení na pobyt občanom krajín mimo EÚ. Hlavným dôvodom vydania bolo práve zamestnanie, a to až v zhruba 32 percentách prípadov. Najviac povolení smerovalo do rúk Ukrajincov (296-tisíc), Indov (192-tisíc) a Maročanov (188-tisíc).

Paralelne so snahou zvýšiť mieru legálnej migrácie EÚ zavádza mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl, teda zväčša nelegálnych migrantov. Ministri vnútra členských štátov totiž v pondelok v Bruseli napriek odporu strednej Európy dosiahli politickú dohodu o mechanizme na rok 2026. Ten má poskytnúť podporu štátom najviac zaťaženým migračným tlakom. Medzi tieto krajiny patria Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko.