Prečo si nemôžeme v EÚ dovoliť drahé energie

V minulom článku sme poukázali na to, že v EÚ začína byť pokles reálneho HDP bežným javom. Pokles ekonomiky je komplexný jav, do ktorého vstupuje veľký počet viac či menej dôležitých faktorov.

Jedným z podstatných, no v súčasnosti dosť kontroverzne vnímaných, je priama prepojenosť HDP a spotreby, či ceny energií. Na túto tému vydal vo februári tohto roku inštitút ARC dve mimoriadne zaujímavé publikácie. Jedna z nich pojednáva presne o vzťahu energie a rastu ekonomiky, pričom hlavné posolstvo autor zhrnul priamo do jej názvu – Energia je HDP.

Publikácia preukazuje na historickom vývoji ľudskej spoločnosti, že vyššia prosperita je nevyhnutne spojená s vyššou spotrebou energie. Medzi uvedenými príkladmi možno nájsť strojnásobenie HDP na obyvateľa v Británii v období medzi 1850 až 1950 vďaka využívaniu uhlia a parného stroja, alebo bezprecedentný rast globálneho HDP medzi rokmi 1950 až 1973, za ktorý svet vďačil spotrebe lacnej ropy.

Silnú koreláciu medzi spotrebou energie a veľkosťou HDP autor podopiera aj existujúcimi vedeckými štúdiami a následne rozoberá otázku kauzality – teda či spotreba energie spôsobuje ekonomický rast, alebo je to naopak, že ekonomický rast zvyšuje dopyt po energiách.

Je zrejmé, že vzťah týchto veličín je obojstranný a dať úplne jednoznačnú odpoveď na takto položenú otázku je nemožné. Autor štúdie však zdôrazňuje, že pri skúmaní tohto vzťahu sa dospelo k dosť jednoznačnému a štatisticky preukázanému záveru, že ak náklady na energie v nejakej krajine presiahnu istú hranicu, spôsobí jej to problémy s ekonomickým rastom.