V minulom článku sme poukázali na to, že v EÚ začína byť pokles reálneho HDP bežným javom. Pokles ekonomiky je komplexný jav, do ktorého vstupuje veľký počet viac či menej dôležitých faktorov.
Jedným z podstatných, no v súčasnosti dosť kontroverzne vnímaných, je priama prepojenosť HDP a spotreby, či ceny energií. Na túto tému vydal vo februári tohto roku inštitút ARC dve mimoriadne zaujímavé publikácie. Jedna z nich pojednáva presne o vzťahu energie a rastu ekonomiky, pričom hlavné posolstvo autor zhrnul priamo do jej názvu – Energia je HDP.
Publikácia preukazuje na historickom vývoji ľudskej spoločnosti, že vyššia prosperita je nevyhnutne spojená s vyššou spotrebou energie. Medzi uvedenými príkladmi možno nájsť strojnásobenie HDP na obyvateľa v Británii v období medzi 1850 až 1950 vďaka využívaniu uhlia a parného stroja, alebo bezprecedentný rast globálneho HDP medzi rokmi 1950 až 1973, za ktorý svet vďačil spotrebe lacnej ropy.
Silnú koreláciu medzi spotrebou energie a veľkosťou HDP autor podopiera aj existujúcimi vedeckými štúdiami a následne rozoberá otázku kauzality – teda či spotreba energie spôsobuje ekonomický rast, alebo je to naopak, že ekonomický rast zvyšuje dopyt po energiách.
Je zrejmé, že vzťah týchto veličín je obojstranný a dať úplne jednoznačnú odpoveď na takto položenú otázku je nemožné. Autor štúdie však zdôrazňuje, že pri skúmaní tohto vzťahu sa dospelo k dosť jednoznačnému a štatisticky preukázanému záveru, že ak náklady na energie v nejakej krajine presiahnu istú hranicu, spôsobí jej to problémy s ekonomickým rastom.
Diskusia k článku
1Andrej
Pred 3 hodinami
Tieto vzťahy opísal Václav Smil: Ako naozaj funguje svet. Premedia 2022. Výkonnosť a následne životná úroveň významne napredujú len so zvyšovaním hustoty energie (tzn. prechod od dreveného paliva -> uhlie -> ropa -> jadrová energia -> jadrová fúzia) My najlepšie čo môžeme robiť je prediktívne dimenzovať jadrovú energetiku tak, aby priemysel nečakal desaťročia na veľké projekty v energetike, ale aby mal stále dosť elektriny. Sú ale procesy, pre ktoré aj je jadro pridrahé a tam treba ropu a plyn - napr. dusíkaté hnojivá(=amoniak), bez ktorých by jednoducho umreli hladom 3/4 ľudstva, sa dá vyrábať aj zo vzdušného dusíka, ale kým nebudeme mať lacnú elektriny z fúznych reaktorov, zo zemného plynu je to podstatne lacnejšie. Podobne je na tom doprava, materiály ako plasty (ktoré o.i. zachránili korytnačky aj slonov, lebo v priemysle dokázali ako prvé nahradiť materiály z kor. paniciera a slonoviny) atď.