Stane sa bezohľadný študent symbolom výročia Novembra?

S blížiacim sa výročím 17. novembra 1989 sa nám začína črtať aj blížiaci sa zápas o interpretáciu jeho odkazu. Lebo budú aj interpretácie, ktoré nesedia. 

Máme tu jedného bezohľadného študenta zo Spojenej školy v Poprade, ktorý protestoval proti Ficovej návšteve. Ono je to tak. Keď chce človek čosi vypovedať a je talentovaný, tak vie vymyslieť niečo vtipné alebo zaujímavé, čo zaujme. Keď je netalentovaný, ale zato bezohľadný, tak získa pozornosť vulgárnosťou. V Poprade išlo o tento prípad. Čo tam písal na chodník, tu nemienim pripomínať.

Meno onoho študenta nepoznáme a o pár dní sa na neho zabudne. Ale jeho čin a najmä nespočetné reakcie naň na sociálnych sieťach neveštia pre ďalší vývoj slovenskej spoločnosti nič dobré. Pre veľké množstvo ľudí je ten študent hrdinom, dokonca obeťou ficovského režimu.

On sám povedal, že by sa nemohol pozrieť na seba do zrkadla, keby to neurobil. Ktovie, keďže ho na chvíľu predviedla polícia, možno sa považoval za väzňa svedomia.

A toto zmýšľanie, to presvedčenie, že v boji proti Ficovi sú všetky prostriedky dobré, bude pretrvávať. A toto presvedčenie budú mnohí vydávať za odkaz 17. novembra. 

Isteže je tu legitímna otázka: Môže si Fico za to sám? Fico sa počas svojej kariéry, vrátane súčasnej vlády, dopúšťal krokov, ktoré si zasluhujú kritiku. V poslednej dobe mu napríklad padajú na hlavu dôsledky zmeny Trestného zákona v podobe nárastu krádeží. Rovnako mi prekážajú kroky vlády v oblasti školstva a mnoho iných vecí.  

Lenže boj proti Ficovi dávno prekročil hranicu primeraného odporu. Prinajmenšom od atentátu na neho. Teraz je už súčasťou toho boja hystéria. A ako vidíme, aj hulvátstvo. 

Incident mi potvrdil jednu vec. Ľudia, ktorí sa vyhlasujú za priateľov Ukrajiny, jej často v skutočnosti škodia. Naozaj, nakresliť srdce v ukrajinských farbách vedľa najväčšej vulgárnosti, to už je len podpora Ukrajiny, však?

Pripomína mi to incident v sále nášho parlamentu spred štyroch rokov, keď poslanci ĽSNS rozvinuli slovenskú vlajku, na čo liberálni poslanci reagovali rozvinutím ukrajinskej vlajky, ktorú následne kotlebovci poliali vodou. Veľvyslanectvo Ukrajiny na zneuctenie vlajky reagovalo žiadosťou o ospravedlnenie.

Ak si nejaké symboly vážime, tak ich nemáme vystavovať hrozbe zneuctenia. No niektorým to však nevysvetlíte a sami na to už neprídu vôbec.

Okrem mnohých reakcií jednotlivcov na sociálnych sieťach sa objavujú aj reakcie, ktoré sú politické, v zmysle, že ich vyslovil politik, alebo ich politickými robí to, že reaguje spoločne skupina ľudí.

Zaujali ma dve. Najmä tým, že odkazujú na blížiace sa výročie Novembra 1989.  

Europoslankyňa z KDH Miriam Lexmann na sociálnej sieti napísala: „Nedovoľme, aby sa vrátili časy, keď boli ľudia predvolávaní na výsluch len pre svoj názor! Slobodu si nedáme vziať.“ Pod týmto jej textom svietil nápis 17. november.