Fráza, že Amerika je krajinou neobmedzených možností, znie v súvislosti s novým starostom New Yorku pomerne sviežo a dôveryhodne. V meste, ktoré sa vníma ako metropola kapitalizmu, si ľudia zvolili 34-ročného „komunistu“, prisťahovalca, indického moslima narodeného v Ugande, a to pri rekordnej, viac ako dvojmiliónovej volebnej účasti.

Šokovaní republikáni, ale aj šokovaní demokrati, sa ako topiaci chytajú slamky nádeje, že volebné sľuby nového starostu, adresované pracujúcim, teda nie bohatým Newyorčanom, sú nesplniteľné. Problém s nadšencami, ako je tento Zohran Mamdani, však spočíva v tom, že dokážu urobiť niečo, čo sa vraj „nedá“, len preto, že nevedia, že sa to nedá. Nový starosta nastúpi do úradu 1. januára. Až potom jeho konkrétne kroky ukážu, či sú Newyorčania svedkami triumfu demokracie – alebo jej zlyhania.

Už teraz sa však môžu politickí rutinéri, ktorí sa pri moci striedajú bez toho, aby sa tým pre bežného Američana čokoľvek podstatné zmenilo, zamýšľať nad tým, čo robili zle, keď si voliči medzi ich kandidátmi nevybrali – a našli si vlastného, ktorý sa na ulici pristavoval pri okoloidúcich a pýtal sa ich, čo ich v ich meste trápi a čo by si priali zmeniť.