Zomrel Dick Cheney. Vojna na Ukrajine možno začala u neho
Zdá sa, že žiadne množstvo frontov mu nebolo dosť. Chcel ísť aj proti Rusku. A to už veľmi dávno. O niekdajšom viceprezidentovi USA píše Vladimír Palko.
Dick Cheney a George W. Bush. Foto: Mandel Ngan / AFP / AFP / Profimedia
Zomrel Dick Cheney. Pamätáme si ho najmä ako amerického viceprezidenta vo vládach prezidenta Busha mladšieho v rokoch 2000 až 2008. Už menej ľudí si pamätá, že bol aj ministrom obrany vo vláde prezidenta Busha seniora v rokoch 1988 až 1992. A v rokoch 1975 až 1977 bol personálnym šéfom Bieleho domu v administratíve prezidenta Geralda Forda.
Zastávať najvýznamnejšie štátne funkcie v rozpätí tretiny storočia, to sa hneď tak nevidí. Dick Cheney bol významný. Podľa mnohých pozorovateľov vynikal aj tým, že bol možno najvýraznejším viceprezidentom v histórii, keďže viceprezidenti stoja skôr v tieni prezidenta. Cheney však bol neprehliadnuteľný.
Architekt vojny v Iraku
Niektoré veci o ňom boli zapamätané. Napríklad jeho významná úloha v rozhodnutí prezidenta Busha mladšieho podniknúť inváziu do Iraku v marci 2003. To on presviedčal Busha, aby bol Irak napadnutý. Už v auguste 2002 tvrdil: „Niet pochýb o tom, že Saddám Husajn teraz vlastní zbrane hromadného ničenia. Niet pochýb o tom, že ich zhromažďuje, aby ich použil proti našim priateľom, proti našim spojencom a proti nám.“ A tvrdil, že Husajn by mohol tieto zbrane dať teroristom.
Nič z toho nebola pravda. Všetka argumentácia odôvodňujúca inváziu sa rýchlo ukázala ako falošná. Vojna rozvrátila Stredný východ na dvadsať rokov, najstriedmejší odhad mŕtvych obetí činí 100-tisíc, priniesla milióny utečencov.
Avšak Dick Cheney si do smrti chybu nepriznal.
Bol lídrom neokonzervatívnej línie, ktorá presadzovala politiku invázií a zmeny režimov ešte pred útokmi Al-Káidy z 11. septembra 2001. „Nebezpečenstvo hroziace Amerike si vyžaduje akciu na viacerých frontoch súčasne,“ tvrdil Cheney.
Zdá sa, že žiadne množstvo frontov mu nebolo dosť. Chcel ísť aj proti Rusku. A to už veľmi dávno.
Po rozpade Sovietskeho zväzu si Cheney želal aj rozpad Ruska
V čase rozpadu Sovietskeho zväzu v decembri 1991 bol Dick Cheney ministrom obrany. Na rozdiel od svojho šéfa, prezidenta Busha seniora, ktorý pristupoval k vývoju v Sovietskom zväze opatrne, Cheney bol radikál. Rozpad Sovietskeho zväzu mu nestačil. Chcel aj rozpad Ruska.
Verejne o tom nehovoril, ale svedkovia to dosvedčujú.
Robert Gates bol vo vláde Busha seniora riaditeľom CIA, vo vláde Busha juniora ministrom obrany. S Cheneym sa poznali, ako píše Gates, mali srdečné vzťahy. Gates vo svojich pamätiach píše:
„Keď sa v roku 1991 rúcal Sovietsky zväz, Dick si prial vidieť nielen rozpad Sovietskeho zväzu a sovietskeho impéria, ale aj Ruska, aby sa už nikdy nemohlo stať hrozbou pre okolitý svet.“
Nečudo, že o tom Cheney v prvých týždňoch po rozpade Sovietskeho zväzu nehovoril verejne. Veď by to aj vzbudilo rozruch. Aj nesúhlas, veď vo svetovej verejnosti ešte stále doznievala radosť z konca studenej vojny a nádej na spoluprácu Ameriky a Ruska. Tú si prial rovnako skončivší sovietsky prezident Gorbačov ako aj prezident čerstvo samostatného Ruska Jeľcin.
Po rokoch sa k Cheneyho zámerom na rozpad Ruska vracia ekonóm Jeffrey Sachs. Pred pár dňami pripomenul v rozhovore s Andrewom Napolitanom: „V decembri 1991, keď sa Sovietsky zväz rozpadol, náš minister obrany Dick Cheney povedal: ‘O.K. Nechcú už komunizmus. Možno by malo byť rozdelené aj Rusko. Prečo sa zastaviť pri Sovietskom zväze?’.“
Západ nie je na vojnu pripravený. Nedokážeme zopakovať to, čo sme spravili počas druhej svetovej vojny, hovorí pre Marker bezpečnostný expert Stephen Bryen.
Davidovi Púchovskému, ktorý volal na Fica komando z NATO, poskytla grant na boj proti dezinformáciám Digitálna koalícia, za ktorou stoja viaceré ministerstvá.
Diskusia k článku