Zomrel Dick Cheney. Vojna na Ukrajine možno začala u neho
Zdá sa, že žiadne množstvo frontov mu nebolo dosť. Chcel ísť aj proti Rusku. A to už veľmi dávno. O niekdajšom viceprezidentovi USA píše Vladimír Palko.
Komentáre
Zdá sa, že žiadne množstvo frontov mu nebolo dosť. Chcel ísť aj proti Rusku. A to už veľmi dávno. O niekdajšom viceprezidentovi USA píše Vladimír Palko.
Zomrel Dick Cheney. Pamätáme si ho najmä ako amerického viceprezidenta vo vládach prezidenta Busha mladšieho v rokoch 2000 až 2008. Už menej ľudí si pamätá, že bol aj ministrom obrany vo vláde prezidenta Busha seniora v rokoch 1988 až 1992. A v rokoch 1975 až 1977 bol personálnym šéfom Bieleho domu v administratíve prezidenta Geralda Forda.
Zastávať najvýznamnejšie štátne funkcie v rozpätí tretiny storočia, to sa hneď tak nevidí. Dick Cheney bol významný. Podľa mnohých pozorovateľov vynikal aj tým, že bol možno najvýraznejším viceprezidentom v histórii, keďže viceprezidenti stoja skôr v tieni prezidenta. Cheney však bol neprehliadnuteľný.
Niektoré veci o ňom boli zapamätané. Napríklad jeho významná úloha v rozhodnutí prezidenta Busha mladšieho podniknúť inváziu do Iraku v marci 2003. To on presviedčal Busha, aby bol Irak napadnutý. Už v auguste 2002 tvrdil: „Niet pochýb o tom, že Saddám Husajn teraz vlastní zbrane hromadného ničenia. Niet pochýb o tom, že ich zhromažďuje, aby ich použil proti našim priateľom, proti našim spojencom a proti nám.“ A tvrdil, že Husajn by mohol tieto zbrane dať teroristom.
Nič z toho nebola pravda. Všetka argumentácia odôvodňujúca inváziu sa rýchlo ukázala ako falošná. Vojna rozvrátila Stredný východ na dvadsať rokov, najstriedmejší odhad mŕtvych obetí činí 100-tisíc, priniesla milióny utečencov.
Avšak Dick Cheney si do smrti chybu nepriznal.
Bol lídrom neokonzervatívnej línie, ktorá presadzovala politiku invázií a zmeny režimov ešte pred útokmi Al-Káidy z 11. septembra 2001. „Nebezpečenstvo hroziace Amerike si vyžaduje akciu na viacerých frontoch súčasne,“ tvrdil Cheney.
Zdá sa, že žiadne množstvo frontov mu nebolo dosť. Chcel ísť aj proti Rusku. A to už veľmi dávno.
V čase rozpadu Sovietskeho zväzu v decembri 1991 bol Dick Cheney ministrom obrany. Na rozdiel od svojho šéfa, prezidenta Busha seniora, ktorý pristupoval k vývoju v Sovietskom zväze opatrne, Cheney bol radikál. Rozpad Sovietskeho zväzu mu nestačil. Chcel aj rozpad Ruska.
Verejne o tom nehovoril, ale svedkovia to dosvedčujú.
Robert Gates bol vo vláde Busha seniora riaditeľom CIA, vo vláde Busha juniora ministrom obrany. S Cheneym sa poznali, ako píše Gates, mali srdečné vzťahy. Gates vo svojich pamätiach píše:
„Keď sa v roku 1991 rúcal Sovietsky zväz, Dick si prial vidieť nielen rozpad Sovietskeho zväzu a sovietskeho impéria, ale aj Ruska, aby sa už nikdy nemohlo stať hrozbou pre okolitý svet.“
Nečudo, že o tom Cheney v prvých týždňoch po rozpade Sovietskeho zväzu nehovoril verejne. Veď by to aj vzbudilo rozruch. Aj nesúhlas, veď vo svetovej verejnosti ešte stále doznievala radosť z konca studenej vojny a nádej na spoluprácu Ameriky a Ruska. Tú si prial rovnako skončivší sovietsky prezident Gorbačov ako aj prezident čerstvo samostatného Ruska Jeľcin.
Po rokoch sa k Cheneyho zámerom na rozpad Ruska vracia ekonóm Jeffrey Sachs. Pred pár dňami pripomenul v rozhovore s Andrewom Napolitanom: „V decembri 1991, keď sa Sovietsky zväz rozpadol, náš minister obrany Dick Cheney povedal: ‘O.K. Nechcú už komunizmus. Možno by malo byť rozdelené aj Rusko. Prečo sa zastaviť pri Sovietskom zväze?’.“
Palo Satko
Pred 5 mesiacmi
Dlhe roky som žil v predstave založenej na afere Watergate, že v USA nie je možne konat vladny zločin na hulvata, lebo novinari to zistia a verejnosť tomu zabrani. Dokonca ma to držalo aj v čase utoku na Irak. Lenže potom sa to zmenilo a hladal som čo sa vlastne stalo. Čo donutilo media a verejnosť ponechat rozhodovanie na niktošov. Odpoved som našiel v knihe Ak Boh dá?: Politický fundamentalizmus v Bielom dome, „vojna proti terorizmu“ a ozveny tlače https://www.amazon.com/God-Willing-Political-Fundamentalism-Echoing/dp/0745323057 Cheney aj Bush mladši boli krivaci aj ked s inou vybavou inteligencie, ale to, že mohli tak konať, im umožnila americka spoločnosť a americke media a tak to je doteraz. Tieň neboštika je obrovský a ešte stale kryje vladne zlomyselnosti. Napr. dnes voči Venezuele.
zvýrazňovač
Pred 5 mesiacmi
Ktosi z vplyvných Američanov s odstupom od diania (typu J. Sachs, ale nepamätám si presne, ktorý presne to bol), asi pred rokom naznačil, že aj inscenácia udalostí z 11.9.2001 bola najmä dielom Dicka Cheneyho. (Nevyjasnené trhliny sú najmä v páde bočnej budovy WTC7 a v podozrivo malých následkoch na miestach dopadu ostatných lietadiel).
erik erik
Pred 5 mesiacmi
Keď človek sleduje geopolitiku posledných 30 rokov, ťažko sa ubráni pocitu, že sa pozerá na súboj mafiánskych skupín o vplyv. Máme tu južnú vetvu – obchodníkov s drogami a iným „zábavným“ priemyslom, západnú vetvu – dlhodobo usadenú na piedestáli vďaka najsilnejšej armáde, takže sa v podstate nemusí nikoho na nič pýtať, a napokon východnú vetvu – obchodníkov s energiami, tvrdých patriotov, ktorí sa ešte nenaučili poriadne klamať, a preto si všetko musia odrobiť poctivo (a často brutálne). Tieto „veľké mafie“ ovládajú svet – a čo v malom riešia skutočné mafiánske skupiny, to sa na geopolitickej úrovni deje medzi štátmi. Rozdiel je len v tom, že tie veľké to robia s pokryteckým úsmevom a v oblekoch, zatiaľ čo tie malé za to končia vo väzení.
VydryDuch
Pred 5 mesiacmi
Menia sa osoby a cieľové krajiny, ale metódy a hlavne oddanosť Monroeovej doktríne v USA pretrvávajú. Už 200 rokov. S tým, že do "západnej hemisféry" sa im za tie roky nejako dostala aj Čína, aj Rusko... Hádam by už aj stačilo.
maroš444
Pred 5 mesiacmi
Namiesto odpočinku v pokoji by mal zhorieť v pekle za všetko zlo, čo napáchal