Zdá sa, že aj kompetenčná kríza je tu

Zrážky vlakov boli donedávna na Slovensku neobvyklým javom, pričom tie najsmrteľnejšie železničné udalosti súviseli so svetovými vojnami. Napríklad pri Starej Kremničke sa v roku 1944 vykoľajil vojnový vlak, v dôsledku čoho zahynulo okolo 300 nemeckých vojakov. V roku 1916 zase pri Medzilaborciach do seba narazili dva vlaky. Jeden viezol ranených vojakov rakúsko-uhorskej armády, druhý cisterny s benzínom a zrekvirované kone. Vlaková katastrofa si vyžiadala 140 obetí.

V novodobých dejinách Slovenska sa najsmrteľnejšia vlaková nehoda stala v októbri 2009. Na železničnom priecestí v Polomke vtedy narazil osobný vlak do autobusu. Pri nešťastí zahynulo 12 ľudí.

Keď sa nešťastie tohto druhu stane raz za desaťročie, môžeme predpokladať, že išlo o náhodu. Pokiaľ však na železničnej trati dôjde v priebehu roka a pol k trom vážnym kolíziám dopravných prostriedkov, ide už o vzorec.

Konkrétne, vlani sa na priecestí za Novými Zámkami zrazil medzinárodný expres s autobusom, čo si vyžiadalo sedem obetí. Pred necelým mesiacom 13. októbra došlo k zrážke rýchlikov pri obci Jablonov nad Turňou a teraz v nedeľu do seba narazili vlaky medzi Bratislavou a Pezinkom. Pri posledných nehodách našťastie neevidujú mŕtvych, zranili sa však desiatky ľudí, niektorí vážne.

Zodpovednosť padá v prvom rade na vládu a vedenie ZSSK. Premiér Robert Fico už požiadal ministra dopravy Jozefa Ráža, aby s okamžitou platnosťou odvolal vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko. Je otázkou, či by funkciu nemal položiť aj Ráž.

Séria nešťastí však má zrejme hlbší rozmer, pričom nápadne vyzerá ako prejav toho, čo sa v západných krajinách ostatné roky označuje ako „kompetenčná kríza“. Má sa ňou na mysli všeobecný pokles zručností a schopností potrebných na efektívne vykonávanie práce, čo sa prejavuje poklesom kvality výrobkov a služieb. A tiež zhoršovaním bezpečnostnej situácie.

Kompetenčná kríza je často spojená s faktormi, ako sú erózia meritokracie, klesajúca úroveň vzdelávania a devalvácia praktických zručností.

Vo väčšej či menšej miere sa pritom týka všetkých krajín politického Západu. Monumentálny článok amerického magazínu Palladium pred dvoma rokmi predpovedal, že jednou z najnaliehavejších otázok pre Ameriku bude práve kompetenčná kríza, ktorá spôsobí kolaps komplexných systémov. Autor Harold Robertson argumentoval, že znížením kompetencií aktérov začali kedysi stabilné systémy zažívať nehody rýchlejšie, ako sa systém dokáže prispôsobiť.

Oplatí sa prečítať si tento článok celý, Robertson v jeho úvode konštatuje:

„Ameriku treba chápať ako súbor prepojených systémov; systém zdravotnej starostlivosti posiela pacientovi účet prostredníctvom poštového systému a pacient používa mobilný telefónny systém, aby zaplatil účet kreditnou kartou vydanou bankovým systémom. Aby mohol ktokoľvek urobiť hoci len jednoduché rozhodnutia, musí predpokladať, že všetky tieto systémy fungujú. Zlyhanie jedného systému však má kaskádové dôsledky na všetky susedné. V dôsledku eskalujúcej miery zlyhania sa komplexné systémy Ameriky pomaly rúcajú.“

Ilustratívnym príkladom sú udalosti ostatných rokov. Pandémia koronavírusu spôsobila finančnú krízu, zhoršila zadlženosť krajín, spustila prudký nárast inflácie a tiež zhoršila krízu pôrodnosti. To všetko v rýchlom slede. V neposlednom rade ľudia zleniveli, pričom im počas „home office“ ochabli pracovné návyky.

Kompetenčná kríza na Slovensku sa od tej v Amerike v niečom líši, ale jej základné príčiny majú po celom Západe dvoch spoločných menovateľov – hedonizmus a demografia.

Začnime hedonizmom, ktorý sa tiež spája s povrchnosťou. Slováci podobne ako iné európske národy už v dnešnej dobe javia malý záujem tak o manuálnu prácu, ako aj o technické odbory. Obzvlášť to platí pri mladých ľuďoch.

V roku 2022 študovalo na Slovensku prírodné vedy, matematiku, IT a strojárstvo (takzvané STEM odbory) necelých 22 percent študentov. Je to piaty najnižší podiel v EÚ, kde priemer dosahuje asi 26 percent. Amerika je na tom podobne ako Slovensko s 22 percentami. Pomer je podľa očakávaní oveľa vyšší v Číne, ktorá má v STEM odboroch až 40 percent študentov.

Mladí ľudia zjavne technické a prírodovedné odbory vnímajú ako ťažké a volia si to, čo považujú za ľahšiu cestu. Potom sa však nemôžeme všeobecnému poklesu nedigitálnych zručností čudovať. Kríza zďaleka nie je viditeľná len pri vysokoškolských profesiách.