Zdá sa, že aj kompetenčná kríza je tu

Zrážky vlakov boli donedávna na Slovensku neobvyklým javom, pričom tie najsmrteľnejšie železničné udalosti súviseli so svetovými vojnami. Napríklad pri Starej Kremničke sa v roku 1944 vykoľajil vojnový vlak, v dôsledku čoho zahynulo okolo 300 nemeckých vojakov. V roku 1916 zase pri Medzilaborciach do seba narazili dva vlaky. Jeden viezol ranených vojakov rakúsko-uhorskej armády, druhý cisterny s benzínom a zrekvirované kone. Vlaková katastrofa si vyžiadala 140 obetí.

V novodobých dejinách Slovenska sa najsmrteľnejšia vlaková nehoda stala v októbri 2009. Na železničnom priecestí v Polomke vtedy narazil osobný vlak do autobusu. Pri nešťastí zahynulo 12 ľudí.

Keď sa nešťastie tohto druhu stane raz za desaťročie, môžeme predpokladať, že išlo o náhodu. Pokiaľ však na železničnej trati dôjde v priebehu roka a pol k trom vážnym kolíziám dopravných prostriedkov, ide už o vzorec.

Konkrétne, vlani sa na priecestí za Novými Zámkami zrazil medzinárodný expres s autobusom, čo si vyžiadalo sedem obetí. Pred necelým mesiacom 13. októbra došlo k zrážke rýchlikov pri obci Jablonov nad Turňou a teraz v nedeľu do seba narazili vlaky medzi Bratislavou a Pezinkom. Pri posledných nehodách našťastie neevidujú mŕtvych, zranili sa však desiatky ľudí, niektorí vážne.

Zodpovednosť padá v prvom rade na vládu a vedenie ZSSK. Premiér Robert Fico už požiadal ministra dopravy Jozefa Ráža, aby s okamžitou platnosťou odvolal vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko. Je otázkou, či by funkciu nemal položiť aj Ráž.

Séria nešťastí však má zrejme hlbší rozmer, pričom nápadne vyzerá ako prejav toho, čo sa v západných krajinách ostatné roky označuje ako „kompetenčná kríza“. Má sa ňou na mysli všeobecný pokles zručností a schopností potrebných na efektívne vykonávanie práce, čo sa prejavuje poklesom kvality výrobkov a služieb. A tiež zhoršovaním bezpečnostnej situácie.

Kompetenčná kríza je často spojená s faktormi, ako sú erózia meritokracie, klesajúca úroveň vzdelávania a devalvácia praktických zručností.

Vo väčšej či menšej miere sa pritom týka všetkých krajín politického Západu. Monumentálny článok amerického magazínu Palladium pred dvoma rokmi predpovedal, že jednou z najnaliehavejších otázok pre Ameriku bude práve kompetenčná kríza, ktorá spôsobí kolaps komplexných systémov. Autor Harold Robertson argumentoval, že znížením kompetencií aktérov začali kedysi stabilné systémy zažívať nehody rýchlejšie, ako sa systém dokáže prispôsobiť.

Oplatí sa prečítať si tento článok celý, Robertson v jeho úvode konštatuje:

„Ameriku treba chápať ako súbor prepojených systémov; systém zdravotnej starostlivosti posiela pacientovi účet prostredníctvom poštového systému a pacient používa mobilný telefónny systém, aby zaplatil účet kreditnou kartou vydanou bankovým systémom. Aby mohol ktokoľvek urobiť hoci len jednoduché rozhodnutia, musí predpokladať, že všetky tieto systémy fungujú. Zlyhanie jedného systému však má kaskádové dôsledky na všetky susedné. V dôsledku eskalujúcej miery zlyhania sa komplexné systémy Ameriky pomaly rúcajú.“

Ilustratívnym príkladom sú udalosti ostatných rokov. Pandémia koronavírusu spôsobila finančnú krízu, zhoršila zadlženosť krajín, spustila prudký nárast inflácie a tiež zhoršila krízu pôrodnosti. To všetko v rýchlom slede. V neposlednom rade ľudia zleniveli, pričom im počas „home office“ ochabli pracovné návyky.

Kompetenčná kríza na Slovensku sa od tej v Amerike v niečom líši, ale jej základné príčiny majú po celom Západe dvoch spoločných menovateľov – hedonizmus a demografia.

Začnime hedonizmom, ktorý sa tiež spája s povrchnosťou. Slováci podobne ako iné európske národy už v dnešnej dobe javia malý záujem tak o manuálnu prácu, ako aj o technické odbory. Obzvlášť to platí pri mladých ľuďoch.

V roku 2022 študovalo na Slovensku prírodné vedy, matematiku, IT a strojárstvo (takzvané STEM odbory) necelých 22 percent študentov. Je to piaty najnižší podiel v EÚ, kde priemer dosahuje asi 26 percent. Amerika je na tom podobne ako Slovensko s 22 percentami. Pomer je podľa očakávaní oveľa vyšší v Číne, ktorá má v STEM odboroch až 40 percent študentov.

Mladí ľudia zjavne technické a prírodovedné odbory vnímajú ako ťažké a volia si to, čo považujú za ľahšiu cestu. Potom sa však nemôžeme všeobecnému poklesu nedigitálnych zručností čudovať. Kríza zďaleka nie je viditeľná len pri vysokoškolských profesiách.

Chýbajú elektrikári, inštalatéri, zvárači. Pritom tí, ktorí ešte neodišli do dôchodku, nemajú o prácu núdzu azarábajú často viac ako vysokoškolskí absolventi. Dobrí remeselníci sa stávajú na Slovensku aristokraciou, ktorá si čoraz viac uvedomuje svoju cenu. Obzvlášť dnes platí, že remeslo má zlaté dno.

Hoci záujem o STEM odbory stúpa, nevyzerá to, že by dostatočne rýchlo reagoval na potreby trhu. Očakáva sa, že v EÚ bude v roku 2030 chýbať až 11 percent odborníkov v týchto oblastiach.

Problém je totižto hlbší. Je to hodnotový problém a vychádza zo súčasnej kultúry okamžitého uspokojenia. Keď sa v roku 2019 pýtali detí v USA, Spojenom kráľovstve a Číne, čím by chceli byť, keď vyrastú, väčšina amerických a britských respondentov ako odpoveď uviedla YouTuber. Najmenší záujem javili o prácu kozmonauta. V Číne bol výsledok opačný. Najviac čínskych detí malo záujem o profesiu kozmonauta a najmenej z nich by chcelo byť influencerom.

Je dôvod sa domnievať, že pohľad slovenských detí bude bližší tým v Amerike, než v Číne. Keď sa v nedávnom prieskume pýtali mladých Bratislavčanov, že ktoré názory známych osobností sa im páčia, na prvých troch miestach skončili Patrik „Rytmus“ Vrbovský, Sajfa a Zuzana Plačková.

Kompetenčná kríza však celkom zjavne pramení aj z krízy demografickej, o ktorej nedávno písal kolega Michal Čop. V skratke, keďže sa rodí málo detí, chýbajú aj pracovníci. Je to situácia, ktorá automaticky tlačí na znižovanie nárokov na zamestnancov, čo má logicky za následok pokles efektivity a kvality služieb.

Tiež to vytvára dopyt po pracovnej sile zo zahraničia. Nová baterkáreň v Šuranoch si so Slovákmi nevystačí a preto zháňa cudzincov. Rovnaká situácia je však aj v iných veľkých fabrikách, ale napríklad tiež v autobusovej doprave, v ktorej čoraz viac stretávame indických či uzbeckých šoférov.

A tu sa treba mať na pozore. Prísun zahraničnej pracovnej sily je dočasným riešením, ale ako ukazuje skúsenosť Západu, do budúcna môže byť faktorom, ktorý ohrozí spoločenskú súdržnosť. Pokiaľ sa ešte spojí s politikou diverzity, ktorá spočíva v preferenčnom zamestnávaní ľudí na základe rasy či pohlavia, kompetenčná kríza dosahuje obludné rozmery.

V zložitých systémoch takýto pokles kompetencií vedie ku katastrofálnym zlyhaniam. Ako v prípade vysoko medializovanej nehody ponorky Titan spoločnosti OceanGate, pri ktorej pred dvoma rokmi zahynulo päť ľudí. Ako vtedy vyplávalo na povrch, ponorka mala vážne technické problémy, pričom podľa slov riaditeľa Stocktona Rusha cieľom bolo zamestnať mladý inšpiratívny tím a nie „50-ročných belochov“.

Zďaleka nejde o ojedinelý prípad. Spomínaný článok v magazíne Palladium vysvetľuje, ako dôraz na diverzitu v USA viedol k zhoršeniu štandardov a zrejme aj k nárastu incidentov v leteckej doprave či vojenskom loďstve. „Prognóza je krutá, ale jasná: buď sa vráti výber na základe kompetentnosti, alebo Amerika zažije úpadok k primitívnejším formám civilizácie a stratu geopolitického vplyvu,“ píše autor.

Zdá sa pritom, že aspoň v Amerike boli tieto varovania vypočuté. Donald Trump po svojom nástupe do úradu politiku diverzity, rovnosti, inklúzie (Diversity, Equity, and Inclusion - DEI) v prípade federálnych zamestnancov zrušil. Pretavilo sa to aj do korporátnej kultúry vo svete, pričom viaceré nadnárodné spoločnosti začali od politiky diverzity upúšťať. Západné štáty EÚ a Británia sú však pri DEI zabehnuté v starých koľajach.

Slovensko je nateraz pre svoj monokultúrny charakter od tých najhorších DEI prejavov kompetenčnej krízy uchránené. Navyše, najpočetnejšie skupiny migrantov – kultúrne blízki Ukrajinci a Srbi  – sú pomerne dobre integrovateľní. Na politickej scéne však už vidieť tých, ktorí by chceli vládnuť a ktorí západnú skúsenosť s DEI politikou nepovažujú za problém.

O riešeniach kompetenčnej krízy sa ľahšie hovorí – treba rodiť viac detí a tie potom viesť k remeslám alebo STEM odborom.

Pre štát to znamená podporovať pôrodnosť a školstvo. Rodiny s deťmi by sa zase mali preniesť cez už neplatnú mantru, že treba získať vysokoškolský titul za každú cenu. Remeslo môže byť lepšia voľba, no pokiaľ sa pre vysokú školu mladý človek rozhodne, strojárstvo, elektrotechnika či medicína budú zrejme tie perspektívnejšie alternatívy.

Samozrejme, štúdium sociológie alebo politológie môže mať zmysel, ak vychádza z úprimného záujmu. Ale nie vtedy, ak ide iba o predĺženie detstva do 24 rokov.

V neposlednom rade je tu úloha pre každého človeka v pracovnom procese. Nedá sa ubrániť dojmu, že v mene láskavosti sme začali tolerovať nekompetentnosť namiesto toho, aby sme ju naprávali. Akoby prevládlo presvedčenie, že ľudia majú na svoju nekompetentnosť „právo“.

Škodíme si tým sami sebe. Ako sa totiž píše v Biblii: „Železo sa brúsi železom a jeden človek obrusuje druhého.“