Progresívny minister chystá ďalšiu revolúciu v školstve

Ak by bola anketa, ktorý člen súčasnej vlády je najväčší progresívec, bol by to minister školstva Tomáš Drucker. Stačí sa riadiť pravidlom: po ovocí ich poznáte.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní

Zarazilo ma, keď sa v máji minulého roku v rámci „nežnej revolúcie vo vzdelávaní“ minister Drucker rozhodol spätne meniť údaje na vysvedčení po takzvanej zmene pohlavia. Píšem „takzvanej“ zmene pohlavia, pretože na rozdiel od niektorých slimákov, žiab a rýb sa pohlavie človeka zmeniť nedá.

Presne s tým istým návrhom prišiel ako prvý minister Branislav Gröhling (SaS) niekoľko rokov pred ministrom Druckerom. Pre dokreslenie obrazu spomeňme, že Konferencia biskupov Slovenska vzniesla zásadné pripomienky proti obom týmto návrhom, reakcie ministrov však boli odlišné. Kým minister Gröhling pripomienku akceptoval a myšlienky na prepisovanie vysvedčení sa vzdal (pripusťme, že najmä vďaka odporu koaličných partnerov), minister Drucker tak nespravil. Návrh zákona posunul do vlády s rozporom, tá ho schválila a následne prešiel aj prvým čítaním v parlamente.

Hoci išlo o značne kontroverznú progresívnu agendu, minister Drucker túto zmenu obhajoval do poslednej chvíle. Len šesť dní pred finálnym hlasovaním o zákone vydalo ministerstvo školstva vyhlásenie, v ktorom svojich kritikov obvinilo zo šírenia dezinformácií a hoaxov. Ministerstvo tvrdilo, že „absencia právnej úpravy môže viesť k porušovaniu práv v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi“. Toto vyhlásenie je na stránke ministerstva stále zverejnené bez akejkoľvek korekcie.

Ukázalo sa, že minister školstva nielenže presadzuje progresívnu agendu, ale presadzuje ju veľmi tvrdohlavo. Naveľa ustúpil, až keď na neho naliehali všetci možní kritici aj kolegovia z koalície, ktorí u neho „lobovali“, aby sa zámeru vzdal.

Minister však potvrdil svoju črtu ísť tvrdohlavo za svojimi predstavami, hrotiť veci do poslednej chvíle bez schopnosti sebareflexie či prihliadnutia na odpor spoločnosti. Všetkých naokolo donekonečna chlácholil, že je všetko v poriadku a presviedčal o svojej pravde. Až napokon ustúpil, a ani poslanci Hlasu zmeny údajov na vysvedčeniach nepodporili.

Dobrý pocit z ústupku v tejto téme však negovali tri ďalšie problémové zmeny, ktoré sa už nepodarilo zvrátiť.

Jednou z nich bolo vykradnutie témy informovaného súhlasu rodičov s kontroverznou výchovou na škole. S myšlienkou prišiel ešte pred rokmi poslanec Richard Vašečka (KÚ), ktorý navrhol, aby boli rodičia vopred informovaní o výchove a vzdelávaní v otázke sexuálneho správania. Tento prístup má nespornú výhodu v tom, že sa vzťahuje na oblasť, pri ktorej hrozí najväčšie riziko porušovania práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.

Takýto prístup (informovaný súhlas pri sexuálnych témach) sa pozdával aj niektorým poslancom vládnej koalície, ktorí ho chceli presadiť. Minister Drucker ich však predbehol a navrhol iný prístup, ktorým túto tému efektívne zabil. Informovaný súhlas naviazal na výchovu a vzdelávanie nad rámec školského vzdelávacieho programu alebo inovácií.

Školský vzdelávací program je spravidla veľmi vágny dokument a do príslušnej odrážky, napríklad výchova k tolerancii, inklúzii, alebo ľudským právam, sa vie „zmestiť“ tak rehoľná sestra, ako aj progresívna učiteľka a LGBT aktivista. Z pohľadu rodičov ide teda o deravý systém, na základe ktorého sa nemusia dostať k potrebným informáciám a právam. Nehovoriac o tom, že rodičia môžu mať záujem uplatniť si svoje práva aj v prípade, ak školský vzdelávací program alebo inovácie budú za čiarou.

Ak sa pýtate, čo sú to tie inovácie, tak ide o tretiu problémovú agendu, ktorú v októbri minulého roka minister Drucker presadil. Inovácie boli nástrojom vymieňania skúseností pre učiteľov a manažérov školy. Od minulého roku však ide aj o obsah, ktorý je určený priamo deťom. Ktokoľvek môže požiadať ministra školstva o schválenie vyučovacieho obsahu pre deti, inováciu, ktorá nemusí byť overená v praxi. Ak inováciu minister odobrí, je následne použiteľná na ktorejkoľvek škole, a to bez nutnosti vyžiadať si informovaný súhlas rodiča. Čo všetko sa na školy takto dostane, bude závisieť od ministrov školstva, takže predpovedať sa to nedá.

Štvrtý problém minuloročnej nežnej revolúcie je zavedenie princípu „politickej, náboženskej a ideologickej neutrality“ výchovy a vzdelávania. Tento bod minister presadil cez pozmeňujúci návrh len pár dní pred finálnym hlasovaním, a hoci ide o ďalekosiahly princíp, neprebehla k nemu potrebná spoločenská diskusia. Položme si otázku, ako má vyzerať neutralita, keď sa deti budú učiť o komunizme, fašizme, alebo gender ideológii? Má učiteľ o týchto ideológiách hovoriť vždy neutrálne, alebo ich môže aj jednoznačne odsúdiť? Ak ich deťom vykreslí v negatívnom svetle, neporuší tým princíp ideologickej neutrality?

Problém neutrality nastáva aj v otázkach náboženstva, pretože práve požiadavkou náboženskej neutrality argumentujú tí, ktorí chcú odstrániť kríže zo škôl. Náboženská neutralita je vnímaná vo význame laicity alebo sekularizmu na spôsob francúzskej revolúcie, teda potláčania náboženských prejavov; na rozdiel od náboženskej slobody, ktorá garantuje slobodu v náboženských prejavoch a praktickom prežívaní viery.

Výnimku z neutrality dostali len cirkevné školy; ostatné školy dostali výnimku len pri hodinách náboženskej výchovy. Náboženská výchova je vyučovací predmet, ktorý vykonáva pedagogický zamestnanec s cirkevným poverením od konkrétnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Kríže na školách, sv. omša, modlitba pred jedlom či náboženská formácia zo strany bežných učiteľov – všetky tieto aktivity idú nad rámec hodín náboženskej výchovy a nevzťahuje sa na ne výnimka z povinnej neutrality. Ide o zmenu, ktorá môže podstatne zasiahnuť najmä do fungovania tých necirkevných škôl, ktoré sa usilujú o kresťanskú formáciu.

Aktuálne oživil minister túto tému zverejnením stanoviska, v ktorom píše, že na školách je (okrem iného) zakázané presadzovanie náboženského presvedčenia. Ak patríte medzi rodičov, ktorí chcú svojim deťom vštepiť náboženské presvedčenie, a hľadáte pre dieťa školu, ktorá vám v tom bude pomáhať, mali by ste mať obavy.

Na minuloročnej nežnej revolúcii sa otestovala aj jedna nebezpečná stratégia. Keď minister Drucker navrhol veľa škodlivých vecí naraz, horko ťažko sa podarilo zastaviť jednu z nich. No mnohé ďalšie prešli (a to aj hlasmi všetkých prítomných poslancov Progresívneho Slovenska). Ten istý scenár hrozí znova pri aktuálnom revolučnom balíčku.

Revolúcia 2.0

Na revolučnej vlne sa minister Drucker vezie aj toto leto. Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní séria zákonov, ktorá vyvolala nevídaný odpor verejnosti. Hromadné pripomienky proti materiálom vzniesli mnohé organizácie, ktoré podporili podpismi desiatky tisíc občanov (pozri tu, tu, tu, tu, tu, tu). Obavy z pripravovanej reformy školstva vyjadrili vspoločnom vyhlásení stavovské organizácie neštátneho školstva – Asociácia evanjelických škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení a Združenie katolíckych škôl Slovenska. V čom spočívajú hlavné problémy návrhu?