Súdny dvor Európskej únie de facto prikázal Poľsku zaviesť homosexuálne manželstvá. Vy ste už čítali rozsudok, čím to zdôvodnili?

Ide o prípad dvoch mužov s poľským štátnym občianstvom, z ktorých jeden mal aj nemecké štátne občianstvo, a ktorí uzatvorili manželstvo v Nemecku. Potom sa táto dvojica presťahovala do Poľska, kde požiadala, aby bol ich sobášny list zapísaný v matrike ako manželstvo. Matriky to odmietli, keďže Poľsko má rovnako ako Slovensko v ústave zakotvené, že uznáva iba manželstvo muža a ženy. Takto sa prípad dostal až pred poľský Najvyšší správny súd, ktorý je zrejme aj tu už sčasti liberálny, lebo sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou, či je konanie matriky v súlade s európskym právom. Konkrétne, či tam nie je rozpor s diskrimináciou a či to nezasahuje do slobody pohybu a práva na súkromný život. Poľský Najvyšší správny súd pritom sám uviedol, že by sa priklonil skôr k tomu, že zasahuje. S tým sa stotožnil aj Súdny dvor EÚ.

Čím argumentoval Súdny dvor EÚ?

Pokračoval v prehlbovaní rozsudku Coman proti Rumunsku, kde v rámci prejudiciálneho konania povedal, že odopretie zapísania do matriky by znamenalo zásah do práv spomínaného páru na slobodu pohybu a práva na súkromný život. Rovnako ako v prípade Coman zopakoval, že sa to nemá považovať za zásah do práva Poľska určiť si, čo je manželstvo, ale že homosexuálne manželstvo uzatvorené v inej krajine musia uznať – čo je, samozrejme, logický nezmysel.

Zároveň, podobne ako v rozhodnutí Coman, aj teraz súd zopakoval, že o tom, čo je súčasťou poľskej národnej identity, rozhoduje Súdny dvor Európskej únie. A tiež znovu zopakoval, že výhrada verejného poriadku sa musí vykladať veľmi úzko a dohľad nad výkladom má Súdny dvor Európskej únie.

Súd teda uviedol, že rešpektuje národnú identitu Poľska, ale on rozhodne, čo ňou je, čo je takisto logický nezmysel. Súdny orgán predsa nemôže rozhodovať o tom, čo je národnou identitou nejakej krajiny.

Je to konečné rozhodnutie, alebo sa voči nemu dá odvolať?

Je to rozhodnutie v prejudiciálnom konaní, ktoré učinila Veľká komora Súdneho dvora Európskej únie. To znamená, že je to konečné rozhodnutie, ktoré je záväzné pre poľský Najvyšší správny súd, keďže ten sa pýtal.

Väčšinou sa súdy v takýchto prípadoch obracajú na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Prečo sa teraz obrátili na Súdny dvor EÚ?

Otázka sa kladie podľa toho, aké právo je podľa súdu v rozpore s vnútroštátnou normou. Ide o to, či je to predpis Európskej únie, alebo či je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ak v podobných prípadoch rozhodne ESĽP v rozpore s ústavou alebo výkladom miestneho ústavného súdu, štáty to často ignorujú. Ukázali to najmä Nemci, keď tamojší Ústavný súd rozhodol, že je nadradený ESĽP a platí to, čo povedal on. Je niečo také možné aj v prípade Súdneho dvora EÚ?

Rezistencia, samozrejme, existuje, no konkrétny súd, ktorý sa obrátil na európsky súd, je jeho rozhodnutím viazaný. Proces však môže ďalej pokračovať na národnej úrovni a prípad sa môže dostať na poľský Ústavný súd. Ak by to išlo týmto smerom – čo sa dá predpokladať, keďže ide o hlbší civilizačný konflikt, nie obyčajný spor – bude záležať na tom, ako sa k celej veci postaví poľský Ústavný súd.

Je teda možné, že aj keď poľský Najvyšší správny súd rozhodne v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, tamojší Ústavný súd rozsudok zvráti a povie, že je v rozpore s ústavou. V tom prípade sa prípad pravdepodobne bude rozvíjať spôsobom žaloby a prinucovania cez financie; v tomto existuje väčšie riziko ako v prípade rozhodnutia ESĽP.

Tu však vzniká množstvo otázok, na ktoré ešte nepoznáme odpovede: ako sa prípad ďalej vyvinie, ako bude reagovať Európska únia, či zastaví eurofondy, ak by Poľsko odmietlo vykonať rozsudok. Uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať, ako sa v prípade zvrátenia rozsudku budú správať ďalšie inštitúcie EÚ a tiež ako sa zachovajú krajiny, ktoré takéto rozsudky odmietajú.

Je odoberanie eurofondov automatická záležitosť, ktorá prichádza na rad po odmietnutí vykonať to, čo prikazuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, alebo je to politická otázka?