Mier na Ukrajine nebude. A zodpovednosť už nesie aj Trump
Analýza o tom, čo o mierových rokovaniach ukazuje séria diplomatických premetov, informačných únikov a mediálnych dezinterpretácií.
Komentáre
Analýza o tom, čo o mierových rokovaniach ukazuje séria diplomatických premetov, informačných únikov a mediálnych dezinterpretácií.
Televízny divák alebo čitateľ novín sa v správach o mierových rokovaniach o skončení vojny na Ukrajine musí strácať. Najskôr prišiel 28-bodový plán prezidenta Trumpa. Jeho špeciálny vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg ho opísal slovami, že sme dva metre od mieru. Pochválil Trumpa a súčasne s tým odstúpil z funkcie.
Západná Európa sa najskôr prestrašila. Robert Fico s Viktorom Orbánom Trumpa ako jediní ocenia, ale nehrá to žiadnu rolu. Poľský premiér Donald Tusk sa verejne spýta, kto je autorom plánu, aby následne politici Merz, Macron, Starmer, Tusk a Zelenskyj predstavili európsky 28-bodový plán, ktorý ten americký výrazne okresal. Rusi zhruba v tomto čase odkážu, že pôvodný návrh môže byť východiskom na rokovania.
Následne prichádza do Ženevy americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a ohlási sa dohoda s Ukrajincami. Dohoda sa však už týka iného plánu. Rusi odkážu, že sú skeptickí. Náhle sa už nerokuje v Ženeve, ale v Spojených arabských emirátoch. Nuž a po americko-ukrajinských rokovaniach už počúvame o 19-bodovom pláne, ktorý má byť v zásade zoznamom želaní Kyjeva.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov situáciu tentoraz opísal ako „informačné šialenstvo“. Zdôraznil, že iba pôvodný 28-bodový plán USA pre Rusko zostáva relevantným rámcom pre ďalšie rokovania.
Za pár dní v polovici novembra sa zopakovalo niečo, čo sme videli už na Aliaške a znovu na jeseň tohto roku, keď sa pripravoval samit v Budapešti. Trump chce skončiť vojnu tým, aby Ukrajina uznala ruskú prevahu a ustúpila, vyvolá proces stretnutí a rokovaní, ktorého výsledkom je negácia pôvodného návrhu Trumpa. Európa hrá nedôstojnú rolu aj v predstavách Trumpa, aj v tom, ako sama znemožňuje ukončenie vojny, ktorú Ukrajina prehráva stále viac.
Nuž a posledná črta, Rusi po celý čas na bojisku krok za krokom postupujú.
Ak tomu chceme porozumieť bližšie, oplatí sa rozobrať si jednotlivé etapy podrobnejšie.
Začalo sa to presne pred týždňom. Biely dom prekvapil únik informácií o pôvodnom mierovom pláne. Minister zahraničných vecí Marco Rubio minulú stredu tento návrh bagatelizoval ako „zoznam potenciálnych nápadov“, no prezident Donald Trump, viceprezident JD Vance a pred novinármi aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová sa zaň rozhodne postavili. Najtvrdší bol Vance, ktorý hovoril, že alternatívou k plánu sú iba fantázie európskych politikov a diplomatov.
Trump voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému zaujal tvrdú líniu a stanovil termín na odsúhlasenie návrhu na tento štvrtok. Ak by ukrajinský líder odmietol, podľa Trumpa by mu už len zostalo „bojovať zo všetkých síl“. Američania by prestali Ukrajinu podporovať. Finančne aj spravodajsky.
O pár dní, začiatkom tohto týždňa, už Trumpova tvrdá línia rýchlo zmäkla, keď vyhlásil: „Viete, kedy je pre mňa termín? Keď sa to skončí.“
Zmena Trumpovej rétoriky je výsledkom niekoľkodňového vývoja, v rámci ktorého sa pôvodný návrh snažili v zárodku utopiť európski politici, takmer všetky západné médiá (špeciálnu rolu zohral tentoraz denník Financial Times a Bloomberg), ale aj niektorí ľudia v Trumpovej administratíve. Boli vskutku úspešní. Denník New York Times na základe rozhovorov s poltuctom predstaviteľov opísal kľúčovú rolu, ktorú mal zohrať svojím myslením neokonzervatívny minister zahraničných vecí Marco Rubio.
V sobotu sa Rubio vydal na rokovanie do Ženevy, pričom ešte z lietadla zavolal senátorom Mikeovi Roundsovi a Jeanne Shaheenovej, ktorí viedli dvojstrannú delegáciu na bezpečnostnej konferencii v Halifaxe v Novom Škótsku. Senátori na základe Rubiových vyjadrení novinárom povedali, že minister 28-bodový plán opísal ako dokument, ktorý z veľkej časti zostavili Rusi. „Nie je to náš mierový plán,“ parafrázoval Rounds šéfa diplomacie.
Rubio následne tieto tvrdenia poprel a podľa New York Times údajne zavolal Roundsovi, že ho „nesprávne pochopil“.
Pravdivosť druhého tvrdenia je otázna. Do nedele večera to už vyzeralo, že Rubio prevzal kontrolu nad situáciou. Z mierového návrhu minister vyškrtol pre Rusov kľúčové ustanovenia, ktoré Ukrajine zabraňovali vstúpiť do NATO a ktoré zakazovali štátom Aliancie umiestniť na jej území jednotky.
Hoci Rubio svojím správaním viackrát spochybnil prezidenta Trumpa, ten ho ani raz nekomentoval.
Najvyšší stupeň aktivity zaradili anglosaské mienkotvorné médiá, ktoré od začiatku plán rámcovali ako proruský či dokonca Rusmi vytvorený. Tvrdili, že mierový návrh Putinovi odovzdáva všetko, o čo žiada Rusko. Opäť zaznel výkrik „Mníchov“ a obvinenie, že Trumpov plán necháva Ukrajinu napospas ruskému medveďovi. Zvnútra Trumpovej administratívy médiám v tomto torpédovaní výdatne pomáhali početné úniky tých najcitlivejších informácií.
Bloomberg zverejnil údajné prepisy telefonátov, najskôr medzi Trumpovým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom a Putinovým poradcom pre zahraničnú politiku Jurim Ušakovom, následne údajný prepis rozhovoru medzi Ušakovom a ruským veľvyslancom v USA Kirillom Dmitrijevom.
Obzvlášť druhý prípad bije do očí. Buď ako porušenie základných diplomatických a bezpečnostných štandardov, alebo ako prekročenie novinárskych mravov. Bloomberg totiž nahrávku nezverejnil, pričom necituje žiadny zdroj. Ak nie je článok postavený na klamstve, potom je výsledkom odpočúvania ruského veľvyslanca v USA.
Dodajme, že ambasádor Dmitrijev na sociálnej sieti X pod článkom Bloombergu reagoval, že ide o „fake“, čiže falošnú správu. Moskva už vyhlásila, že to považuje za hybridnú vojnu.
Autenticitu rozhovoru Witkoffa s Ušakovom však Biely dom nepoprel. Trumpov osobitný vyslanec v ňom Putinovmu poradcovi odporúča, že majú pripraviť 20-bodový návrh podobný mierovému plánu v Gaze a že Putin by mal počas nadchádzajúceho telefonátu Trumpovi lichotiť.
Všetko má navodiť dojem, že uniknutý 28-bodový mierový plán vypracovali Rusi. Lenže v skutočnosti to z ničoho, čo bolo zverejnené, nevyplýva.
Ak by aj boli telefonáty autentické, vieme len, že Witkoff navrhoval Ušakovovi vypracovanie mierového návrhu a že Dimitrijev sa s Ušakovom zhováral o tom, že Američanom odovzdajú dokument s ruskými požiadavkami.
Je pravdepodobné, že Američania nejaké návrhy Rusov do textu zapracovali, ako sme už však v Markeri upozorňovali, považovať uniknutý 28-bodový mierový plán za proruský alebo dokonca Rusmi vypracovaný, je očividný nezmysel.
Za všetko hovorí bod o obmedzení veľkosti ukrajinskej armády na 600-tisíc vojakov. Počas rokovaní v Istanbule na začiatku vojny boli Ukrajinci v oveľa lepšej pozícii ako teraz, pričom Rusi boli ochotní stiahnuť sa za hranice z 23. februára 2022. Veľkostný limit ukrajinskej armády v tejto situácii sa pritom mal stanoviť na 85-tisíc (ruský návrh) až 250-tisíc (ukrajinský návrh) mužov. Teraz, keď Rusi prebrali iniciatívu a postupujú na všetkých častiach frontu, je nám tvrdené, že Moskve by po novom vyhovoval limit na 600-tisicovú ukrajinskú armádu.
Profesor John Mearsheimer, ktorého odhady pri Ukrajine vychádzajú viac, než komukoľvek inému, označil 28-bodový mierový plán za „kategoricky neprijateľný“ pre Rusov a to „takmer vo všetkých kľúčových bodoch“.
Upozornil, že aj keď návrh znemožňoval Ukrajine členstvo v NATO, robustné bezpečnostné záruky USA v bode 10. toto členstvo do veľkej miery nahrádzajú. Tomu sa pritom Moskva od začiatku snažila zabrániť.
Dodal, že Západ by podľa návrhu mal uznať ruskú kontrolu nad okupovanými územiami iba de facto, lenže Rusi žiadajú uznanie tejto kontroly aj de iure. Kyjev by sa síce vzdal kontroly nad zvyšnou časťou Donbasu, lenže tá by mala byť demilitarizovaná. Skutočnú kontrolu by tak nezískali ani Rusi, čo by bolo podľa Mearsheimera pre Moskvu neprijateľné.
Oficiálna pozícia Moskvy k pôvodnému plánu znie nasledovne: „Zatiaľ sme o tom s nikým nehovorili, pretože dokument si vyžaduje dôkladnú analýzu a serióznu diskusiu. Hoci niektoré aspekty možno vnímať pozitívne, mnohé z nich bude potrebné predložiť na špeciálnu diskusiu medzi odborníkmi.“
Vyjadril sa tak Putinov poradca Ušakov v rozhovore pre štátnu rozhlasovú spoločnosť VGTRK.
Lenže pôvodný Trumpov plán už medzi časom nie je úplne aktuálny. Po rokovaní s Ukrajincami existuje nový 19-bodový návrh, ktorý hovorí o právne záväzných bezpečnostných zárukách poskytnutých USA. V súlade s európskym návrhom tiež môžeme očakávať, že neobsahuje ani zákaz vstupu Ukrajiny do NATO.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová reagovala, že víta „solídny a povzbudivý pokrok“. Pokrokom má, samozrejme, na mysli vývoj smerom k návrhu, ktorý prepísal Trumpov návrh na nepoznanie a ktorý Kremeľ nikdy neprijme. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zase zopakoval, že riešenie konfliktu by malo zahrňovať aj prítomnosť vojakov NATO na Ukrajine, napríklad „v záložných pozíciách v Kyjeve alebo Odese“.
Je až neuveriteľné, že okrem Fica a Orbána v Európe nikto nechce rozumieť, že takýto postoj znamená pokračovanie vojny a stále väčšie straty pre Ukrajinu. Jednoducho preto, že pre Rusov to nie je prijateľný záver vojny a preto v nej budú pokračovať.
Ak si na chvíľu odmyslíme, že sa blíži koniec štvrtého roku vojny, stále sa rieši prvotná obava, ktorá stála za rozhodnutím začať preventívnu vojnu a napadnúť Ukrajinu.
Európski politici ako Merz, Starmer, Tusk či Macron odmietajú vidieť aj druhú základnú realitu vojny: Moskva má pozdĺž celej frontovej línie iniciatívu, pričom jej vojská dosahujú najväčšie územné zisky od leta 2022.
V tomto kontexte sa Putin v sobotu vyjadril, že „Rusko je pripravené na mierové rokovania, ale je tiež spokojné so súčasnou dynamikou ŠVO (špeciálnej vojenskej operácie), ktorá vedie k dosiahnutiu jeho cieľov vojenskými prostriedkami“.
Čo teda čakať po takomto týždni? Môže vzísť z tohto chaosu reálny pokus o mier?
Po komunikačných premetoch Američanov z ostatného týždňa je pravdepodobné, že aj ďalšie mesiace budú vývoj vojny na Ukrajine určovať zbrane, a nie diplomacia. Ak sa tak stane, bude to už tretie kolo, pri ktorom Trump ohlasuje prielom v rokovaniach s Rusmi, keď navrhne niečo, čo k tomu smeruje, no po stretnutí jeho ľudí s Ukrajincami a Európanmi zaradí otočku. Prvé sa uskutočnilo vo februári, keď došlo k roztržke so Zelenským v Oválnej pracovni, druhé po rokovaní s Putinom na Aljaške.
Zaujímavé je, že k tomu nedochádza preto, že by si Trump neuvedomoval geopolitickú realitu. V januári vyhlásil, že chápe, že Rusi nikdy nemohli akceptovať Ukrajinu v NATO. Keď sa ho v stredu novinári pýtali, aké ústupky pri mieri urobia Rusi, odpovedal, že ich veľkým ústupkom bude, ak „prestanú bojovať a nebudú obsadzovať ďalšie územia“.
Na rozdiel od iných výrokov je ten Trumpov racionálnym hodnotením súčasnej vojensko-politickej reality.
Nezdá sa však, že by americký prezident dokázal svoj postoj pretaviť do koncovky. Protirečenia amerických predstaviteľov a informačné úniky z Bieleho domu sú dôkazom Trumpovej slabosti.
Ako niekedy feudálni baróni, aj teraz sa početní americkí a európski predstavitelia snažia „panovníkovi“ Trumpovi líškať, on si túto pozornosť užíva, ale jeho politiku to ochromuje.
Opäť sa ukazuje, že v skutočnosti je Trumpova moc obmedzená, pričom v zákulisí rôzne skupiny sledujú vlastné záujmy a hrajú svoju hru. A podobne ako vo feudálnom zriadení so slabým narcistickým panovníkom, aj teraz je výsledkom chaos. Ako sa zvyklo hovoriť, kde je slabý kráľ, tam je silná šľachta. Čo na tom, že všetci unisono opakujú, aký silný kráľ je.
Keď sa niečo zopakuje tretíkrát, je to už veľký systémový problém. Zdá sa teda, že stále platí, že Západ sa správa tak, aby sa o výsledku vojny rozhodlo na bojisku. A nech už hovorí Trump čokoľvek, už to nie je len Bidenova, ale aj jeho vojna.
Jozef
Pred 4 mesiacmi
Absolútne pravdivé, povedal by som. A navyše už je z toho fraška. Výstupom každého kola je že všetci prehlasujú ako sme blízko mieru, alebo aké to bolo prínosné a skvelé. Pritom sa točíme len dookola na tom istom mieste a mier je v nedohľadne.
Radšej čistú vodu v zlatej čaši
Pred 4 mesiacmi
Či s dohodou, či bez, ukro front sa rozsype do Silvestra, lebo nejsou peňáze.
Jozef
Pred 4 mesiacmi
Nie veĺmi optimiskické ale žiaĺ realistické. Tradične kvalitný a fundovaný komentár. Ďakujem a želám pevné zdravie a veselú myseĺ.
Surko
Pred 4 mesiacmi
Tu dávam opäť dp pozornosti rozhovor Putina s Tuckerom Carlsonom, v ktorom Putinom hovoril ako navrhol najskôr Clintonovi a neskôr aj Bushovi jr. aby Rusko vstúpilo do NATO a obaja s tým medzi štyrmi očami s nadšením súhlasili. Na čo neskôr prišla z Washingtonu v oboch prípadoch diplomatická nóta, že také niečo nepripadá vôbec do úvahy. Takže sme opäť pri tom istom. Trump s niečím, verím že úprimne prišiel, pričom za pár dní mu deep state opäť raz ukázal čo môže a čo nie.
Maxi
Pred 4 mesiacmi
Teraz sa môže stať čokoľvek a nevieme, ako to skončí. Pretože protinávrh Európskej únie je vyhlásením vojny. Diktujú podmienky, akoby vyhrali vojnu proti Rusku: žiadne obmedzenia pre ukrajinskú armádu, Rusko bude musieť za všetko zaplatiť, dokonca aj s použitím zmrazených aktív v Európe. Ale je toho viac a je to desivé: či Ukrajina vstúpi do NATO, rozhodne NATO. To znamená udrieť Moskvu do tváre, ktorá vždy považovala nečlenstvo Ukrajiny za neobchodovateľné. Ak chce Rusko rokovať, musí najprv ustúpiť a akceptovať prímerie. Ukrajina nezostane neutrálna a bude môcť nasadiť akékoľvek zbrane a jednotky, kedykoľvek chce a ako chce, vrátane zbraní a vojakov európskych krajín. Navyše, žiadne územné ústupky ako čerešnička na torte. Teraz mám pocit, že Giorgia Meloni sa od týchto vojnových návrhov dištancovala. Sme si istí? Len povedala, že všetci chcú mier okrem Ruska a priamo zaútočila na Putina . V každom prípade to vyzerá tak, že vojnu prehralo Rusko, nie Ukrajina, Európska únia ani NATO. Viete, čo to znamená? Vojna bude pokračovať a bude to pre nás trpká pilulka. Veľmi trpká pilulka. Týchto ľudí treba vykopnúť. Iné riešenie neexistuje!