Jedna vláda, dva svety. Do ústavy dali jedno, do Občianskeho zákonníka druhé

Keby človek posledné mesiace sledoval domácu politiku iba cez titulky novín a teraz si otvoril pripravované legislatívne návrhy vlády, zrejme by si pomyslel, že v októbri sa na Slovensku vymenila vláda.

„Bývalá“ vláda prijala novelu ústavy, ktorá zakotvila biologické pohlavie a posilnila ochranu tradičného modelu rodiny. „Nová“ vláda predkladá návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorý má v mnohom opačné ideové zafarbenie.

Hneď prvý nesúlad sa týka zmeny pohlavia, čo bol zrejme najzásadnejší bod novely ústavy. Zatiaľ čo tá zakotvila, že „Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy“, nový Občiansky zákonník by mal podľa aktuálneho návrhu zaviesť zánik manželstva po zmene pohlavia.

Otázkou však je, ako môže dôjsť k zániku manželstva po zmene pohlavia, ak zmena pohlavia u nás právne nie je možná. Naša ústava, ktorá je najvyšším zákonom štátu, totiž po novom hovorí, že u nás uznávame len biologicky určené pohlavie. A to sa, samozrejme, zmeniť nedá. Predpokladal zákonodarca, že niekomu sa raz podarí zmeniť ľudské chromozómy z XX na XY alebo naopak?

Keďže to sa zatiaľ nikomu nepodarilo a zrejme ani nikdy nepodarí, platí, že novela Občianskeho zákonníka navrhuje niečo, čo ústava vyslovene odmieta.

Chápeme, že doba je zložitá a niektoré veci si vyžadujú kreatívny prístup. Je dobré, že ministerstvo sa snaží nájsť spôsob ako zamedziť právnemu chaosu, aký vyvolala napríklad svadba muža so ženskými dokladmi menom Charlotte Urban (pôvodne Srnčík) s druhým biologickým mužom. Obzvlášť ak sa tento pár ešte chváli tým, že chce mať deti.

No nemalo by sa to robiť spôsobom, ktorý poprie to, čo vláda ešte len pred pár týždňami vložila do ústavy. Tým by sa totiž mohol právny chaos znásobiť. Preto o týchto veciach potrebujeme poctivú a pokojnú diskusiu, pri ktorej však nemôžeme popierať realitu. A tou je, že pohlavie sa zmeniť nedá.

Druhý najdiskutovanejší bod novely ústavy sa týkal zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach. Mal zaručiť, že nám z Bruselu nenanútia homosexuálne manželstvá, adopcie pármi rovnakého pohlavia, liberalizáciu potratov a rôzne ďalšie progresívne mantry.

V novom návrhu sa však po necelých dvoch mesiacoch od schválenia novely ústavy tvrdí presný opak.

V návrhu novely Občianskeho zákonníka sa totiž píše, že jeho ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s „judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a Súdneho dvora Európskej únie“. Celé to naberá na váhe, ak si uvedomíme, že značnú časť Občianskeho zákonníka má po novom tvoriť rodinné právo, keďže podľa súčasného návrhu by sa v ňom mal rozpustiť doterajší Zákon o rodine.

V praxi to teda znamená, že návrh Občianskeho zákonníka aj v tomto bode hovorí presný opak toho, čo čerstvá novela ústavy. Tá totiž tvrdí, že otázky rodiny si riešime doma, nech si v EÚ hovoria čokoľvek; Občiansky zákonník zas, že ich budeme riešiť presne tak, ako nám to povedia európske súdy. To je skratka k ďalším právnym sporom.

K akým sporom? Je to vidieť hneď pri ďalšom bode, kde ide Občiansky zákonník proti duchu ústavy. Tá totiž v článku 41 stanovuje, že „rodičmi dieťaťa sú matka a otec“. Inde zas ústava sťažuje adopciu detí homosexuálnymi pármi. Pripravovaná novela Občianskeho zákonníka však aj tu hovorí niečo odlišné. Konkrétne, umožňuje asistovanú reprodukciu aj pre partnerov a osoby „ktorých vzťah je účelom a funkciou obdobný ako vzťah medzi manželmi“.

Podľa názoru viacerých odborníkov totiž taká formulácia otvára dvere uľahčeniu podvodov pri asistovanej reprodukcii a áno, aj uľahčeniu prístupu k asistovanej reprodukcii pre LGBT páry. Obzvlášť, ak by sme vychádzali z rozhodnutí ESĽP.

Opäť si stačí spomenúť na prípad spomínaného Charlotte Urbana a jeho avizovaného úmyslu dostať sa k deťom. Vágna formulácia, ktorá sa nachádza v novele Občianskeho zákonníka ho k nim, zdá sa, opäť o niečo približuje.

Ďalej máme v návrhu Občianskeho zákonníka viacero návrhov, ktoré oslabujú inštitút manželstva. Ten chcel v roku 2014 Smer chrániť, a preto vložil do ústavy zmienku o tom, že manželstvo je zväzok výlučne medzi mužom a ženou s dôvetkom: „Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru“.

Aj v tomto bode ide návrh občianskeho zákonníka proti duchu ústavy. Konkrétne, cez zavedenie predmanželských zmlúv. Tie — aká irónia osudu — predkladali práve v roku 2014 poslanci za stranu SaS.

A tiež cez zjednodušenie rozvodov. Po novom totiž bude stačiť jednoduchá dohoda manželov a súd manželstvo rozvedie. Na Slovensku máme pritom už teraz problém s veľmi rýchlymi rozvodmi. Ako hovoria niektorí sudcovia, manželia si pred rozvodom myslia, že ním sa všetko vyrieši, a problémy pritom často len začínajú.

Navyše, kombinácia predmanželských zmlúv a rýchlych rozvodov má aj mnohé iné nevýhody. Ako upozornil sudca Rajňák v rozhovore pre Marker, takto degradujeme význam manželstva ako veľmi vážneho spoločenského zväzku na akýsi majetkovo-ekonomický zmluvný vzťah.

Iní právnici upozorňujú, že by sa tým dala nepatričná výhoda tomu z manželov, ktorý bol pred sobášom v lepšej ekonomickej situácii. A za zmienku určite stojí aj výhrada Aliancie za rodinu, ktorá pripomína, že kombinácia rýchlych rozvodov a predmanželských zmlúv je ideálna na rozmach zneužívania manželstva zo strany imigrantov na získanie občianstva.

Návrh Občianskeho zákonníka tak nestojí len v kontraste s deklarovanými hodnotami vlády, ale aj s dokumentom, ktorý má v slovenskom právnom poriadku najvyššiu autoritu — s ústavou.

Ak by návrh prešiel v súčasnej podobe, vláda by podporila presný opak toho, čo presadila do ústavy len pred pár mesiacmi.

Jedna vláda, dva svety. Schizofrénia však problémy nevyrieši, len vytvára.

Najvyšší čas, aby si novelu Občianskeho zákonníka pozorne prečítal niekto, kto rozumie aj novele ústavy. Pretože ak to vláda schváli a predloží do parlamentu v tejto podobe, bude to mimoriadne trápne.