Sudca Rajňák: Zánik zákona o rodine by bola veľká chyba

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo rozsiahlu novelu Občianskeho zákonníka. Jednou z hlavných zmien, ktoré prinesie, je to, že Občiansky zákonník nahradí Zákon o rodine. Ako to vnímate ako sudca, ktorý sa venuje rodinnému právu?

Trochu vás opravím. Dnes je Zákon o rodine samostatným právnym predpisom a Občiansky zákonník samostatným právnym predpisom. Zákon o rodine by sa po novom mal stať súčasťou Občianskeho zákonníka, konkrétne by to mala byť tretia časť Občianskeho zákonníka, ktorá má upravovať oblasť rodinného práva.

Ako to vnímate?

Nevidel som veľa odôvodnení, prečo by sa malo rodinné právo stať súčasťou Občianskeho zákonníka. Keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí pracovali na príprave nového Občianskeho zákonníka, uviedli dva dôvody. Prvý bol komparatívny, teda že všetky štáty v okolí majú zákon o rodine ako súčasť Občianskeho zákonníka. Druhý dôvod bol historický, teda že zákon o rodine bol ako samostatný zákon vytvorený ešte v roku 1949, čo predstavuje isté asociácie s minulým režimom.

Čo na to hovoríte?

To, že majú ostatné krajiny rodinné právo ako súčasť Občianskeho zákonníka, neznamená, že to tak musíme mať aj my. Obzvlášť, ak naša ústava, najmä po poslednej zmene, rodinu chráni. Rodina je naším národným bohatstvom. Aj napriek tomu, že v rodinách sú problémy a že máme pomerne vysokú rozvodovosť, rodina sa stále vníma ako základ spoločnosti. Preto by sme mohli byť svetielkom nádeje pre ostatné krajiny a nechať Zákon o rodine ako samostatný zákon, a nevkladať ho do Občianskeho zákonníka.

Navyše, nie všetko, čo k nám prichádza zo Západu, je dobré. Nemusíme mať stále pocit, že musíme prijať všetko, čo odtiaľ prichádza, skúsme niekedy dať niečo aj my im. Práve význam rodiny by mal byť postavený na piedestál tým, že zostane ako samostatný právny predpis.

A čo argument, že zákon o rodine je ešte z čias predchádzajúceho režimu?

V našej právnej tradícii sme prijali prvý takýto zákon v roku 1919, ten však riešil len rozluky a rozvody, vychádzal ešte z uhorského právneho predpisu. Bol menený v roku 1925, ale znovu neriešil celú množinu vzťahov, ktoré sa týkajú rodiny, ale hlavne rozvody.

Zákon o rodine bol ako samostatný právny predpis schválený v roku 1949 a potom v roku 1963. To však neznamená, že by sme ho mali rušiť vzhľadom na historické asociácie. Nič strašné v ňom z historického hľadiska nebolo. Hovoril, že rodina je základnou bunkou spoločnosti. Je dôležité, aby bola rodina vnímaná ako základ fungovania slovenskej spoločnosti. Navyše, posledná veľká novela Zákona o rodine v roku 2005 dostatočne zohľadňuje aktuálnu situáciu v spoločnosti v oblasti fungovania rodín na Slovensku.

Zákon o rodine, ktorý máme, je dobrý, je moderný. Samozrejme, je ho možné meniť, tomu by som sa nebránil, ale stále si myslím, že by bolo lepšie, ak by tento zákon zostal samostatný.

Prečo?

Za najväčšie riziko považujem to, že sa zníži význam rodinného práva. To, že sa stane súčasťou Občianskeho zákonníka, ktorý bude mať cez dvetisíc paragrafov, zníži jeho význam ako samostatného rodinnoprávneho kódexu.

Taktiež môže dôjsť aj k tomu, že pokiaľ sa bude pripravovať zmena ustanovení Zákona o rodine, bude sa to dať jednoduchšie skryť. Je rozdiel povedať, že ideme upravovať napríklad paragraf 354 Občianskeho zákonníka, ako keď sa povie, že ideme upravovať paragraf 37 Zákona o rodine. Každý potom vie, že sa ide upravovať Zákon o rodine – v prípade Občianskeho zákonníka si to ľudia nemusia všimnúť.

Okrem toho, úprava rodinných vzťahov nie sú len súkromnoprávne vzťahy, ale aj verejnoprávne. Máme tam napríklad otázky týkajúce sa výchovných opatrení. Tie však už nebudú v Občianskom zákonníku, ale v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, čím sa táto právna úprava rozbije a podľa mňa to nebude najlepšie.

Netvrdím, že úmysel zákonodarcu je zlý alebo dobrý, ale treba ešte diskutovať o tom, či by nebolo lepšie ponechať ho ako samostatný zákon. Napokon, aj Zákonník práce zostáva samostatným kódexom, aj keď upravuje súkromnoprávne vzťahy. Pracovná zmluva je typický súkromnoprávny vzťah. Pokiaľ máme Zákonník práce ako samostatný zákon, tak by mal ostať aj Zákon o rodine samostatný.

Podľa návrhu Občianskeho zákonníka by mali prejsť veľkými zmenami rozvody, ktoré by sa mali zjednodušiť. Po novom bude stačiť, ak sa manželia dohodnú na rozvode a súd ich dohodu len potvrdí. Prezentuje sa to ako novinka, ktorá by mala spraviť rozvod menej traumatizujúcim. Ako to vnímate vy na základe vašej dlhoročnej praxe?

Má ísť o takzvaný nesporový rozvod. Je to uvedené v paragrafe 344 návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že súd nezisťuje príčiny rozvratu manželstva, ak sa manžel pripojí k návrhu na rozvod manželstva, ktorý podal druhý z manželov, alebo ak manželia podajú spoločný návrh na rozvod manželstva. Ďalej musia byť splnené podmienky, že ku dňu začatia konania manželstvo trvalo najmenej jeden rok a že manželia dlhšie ako šesť mesiacov nežijú spolu. A napokon musia byť manželia, ktorí sú rodičmi maloletého dieťaťa, dohodnutí na úprave pomerov k tomuto dieťaťu.

Súd sa ich síce dnes pýta na príčiny rozvratu manželstva, ale podľa nového ustanovenia by sa ich na príčiny rozvratu nepýtal. Tie však sudca väčšinou aj tak nerieši hĺbkovo. Ak je preukázané, že nežijú v spoločnej domácnosti, alebo že jeden z manželov má iný vzťah, považuje manželstvo za trvalo rozvrátené a v zásade ho rozvedie. Nie je to teda nejaká zmena, ktorá by priniesla zásadne iný výsledok. Zanikne akurát otázka „prečo sa pár rozvádza“.

Je dobré, že sa táto otázka vypúšťa?

Nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Sudca ju bude musieť položiť aj v budúcnosti, pokiaľ by išlo o určenie vyživovacej povinnosti na rozvedeného manžela, pretože aj podľa návrhu nového Občianskeho zákonníka sa bude príčina rozvratu v takomto prípade skúmať.

To znamená, že ak sa manželia rozvedú, za istých okolností môže jeden z manželov prispievať druhému na živobytie, čo sa deje aj dnes. Vtedy sa však prihliada na príčinu rozvratu.

Na to zrejme bude musieť nadviazať novela Civilného mimosporového poriadku, kde je dnes v paragrafe 96 uvedené, že súd sa má pokúsiť o zmierenie medzi manželmi. To znamená, že keď dnes prídu manželia na súd, že sa chcú rozviesť, prvým krokom sudcu má byť snaha o ich zmierenie, a to buď dohovorom, poslaním manželov za mediátorom alebo pomocou iných dostupných inštitútov. Je to povinnosť, ktorá dnes existuje.

Aj táto povinnosť sa má po novom vylúčiť a rozvod tak bude ešte ľahší. Chápem to správne?

V zásade áno. Ale pokiaľ by prešla táto zmena, musela by na ňu nadväzovať aj novela Civilného mimosporového poriadku, lebo inak by sa tieto dva predpisy – jeden hmotnoprávny a druhý procesnoprávny – ocitli v rozpore.

S tým súvisia aj predmanželské dohody, ktoré opäť pôsobia ako oslabenie inštitútu manželstva. Ich kritici navyše hovoria, že dávajú výhody tomu z manželov, ktorý bol pred sobášom v lepšej ekonomickej situácii.

Do istej miery je to pravda. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré máme momentálne nastavené v Občianskom zákonníku, sa má zmeniť na spoločné imanie manželov. To vznikne buď uzavretím manželstva, alebo ešte predtým, ak snúbenci podľa návrhu zákona uzavrú zmluvu o budúcom spoločnom imaní. Tá začne platiť až okamihom vzniku manželstva, teda po sobáši.

Mám z toho pocit, že sa tým význam manželstva ako veľmi vážneho spoločenského, ale v niektorých prípadoch aj náboženského zväzku degraduje na zmluvný vzťah. Takýmto spôsobom sa totiž vyzdvihuje majetková podstata manželstva a znižuje základná úloha manželstva, ktorou je vznik rodiny, splodenie detí, spoločný život, spoločná podpora a existencia.

Ďalšou témou sú deti. Ako by sa ich mohla dotknúť pripravovaná novela Občianskeho zákonníka?

Súčasný návrh obsahuje dve dobré zmeny. Prvou je jednoznačný zákaz surogátneho materstva. Je v ňom napísané, že akákoľvek zmluva, podľa ktorej by žena mala vynosiť cudzie dieťa, je zakázaná nielen ústavou, ale aj týmto zákonom. Striktne sa teda upravuje, že toto na Slovensku možné nie je.

Druhá zmena sa týka rodičov, ktorí nechcú so súdom spolupracovať pri určovaní výživného a robia problémy pri zverejnení svojich príjmov. Dnes môže súd pri výpočte výživného u podnikateľov, ktorí nechcú spolupracovať, vychádzať z 20-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Po novom by sa malo vychádzať z 25-násobku a má sa to týkať všetkých osôb, nielen podnikateľov.

Jednoducho povedané: ak niekto súdu neposkytne dostatok údajov o svojich príjmoch, súd môže vychádzať z toho, že jeho príjem je 25-násobkom priemernej mzdy. To považujem za celkom dobrú zmenu.

S tým súvisí aj otázka dedenia. Po novom by sa mali výrazne znížiť povinné podiely maloletých detí a dospelých detí v prípade, že rodič v závete odkáže dedičstvo niekomu inému.

Ja ako rodinný sudca s dedičským právom veľmi do styku neprichádzam, preto sa k uvedenej otázke nechcem obšírne vyjadrovať. Podľa pripravovanej novely Občianskeho zákonníka by však došlo k zníženiu zákonného podielu maloletých detí a dospelých detí pri dedení oproti súčasnému stavu. 

Ale rád by som spomenul určenie jednorazového výživného, čo náš právny systém doposiaľ nepozná. Znamená to, že ak vznikne veľmi vážna potreba na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa, ktorá nie je krytá bežným výživným, rodič môže požiadať súd, aby zaviazal druhého rodiča, aby takéto výživné zaplatil.

Mám z toho trochu obavy, lebo z mojej praxe viem, že Slováci sa veľmi radi súdia, a obávam sa, že na súdy príde veľa jednorazových návrhov, ktoré sa budú týkať zubného strojčeka, kúpy laptopu, príspevku na stužkovú alebo iných vecí, ktoré ľudia začnú považovať za niečo, čo možno podať na súd.

Ak by pre to stúpla „súdivosť“, ako predpokladám, mohlo by to opäť spomaliť konania na súdoch, ktoré sa týkajú detí, a ktoré sú dnes už celkom slušne stabilizované. Nie je to zlá myšlienka, len treba dať pozor na to, čo to spôsobí v praxi.

Je pomerne zaujímavé, že v návrhu nového Občianskeho zákonníka je ustanovenie, podľa ktorého je ho potrebné vykladať v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Novela ústavy pritom obsahovala zmienku o nadradenosti nášho práva pred európskym práve v hodnotových otázkach. Nie je to podľa vás v rozpore?

Pre mňa ako sudcu platí, že ústava je základný zákon štátu. To znamená, že každý právny predpis nižšej právnej sily musí byť v súlade s ústavou. Ak v súlade nie je, riadime sa Ústavou Slovenskej republiky. Preto ak by nejaké zákonné ustanovenie obsahovalo niečo, čo je v rozpore s ústavou, budem sa riadiť ústavou. V krajnom prípade môžem prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd, aby povedal, či je konkrétne ustanovenie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ bude naša ústava vyzerať tak ako dnes, nemám strach, že by dochádzalo k problémom, ktoré ste naznačili.

Zrejme sa zhodneme na tom, že by bolo vhodné, aby sme mali na Slovensku čo najmenej rozvodov a aby sme mali dobré a funkčné manželstvá. Vy sa ako sudca dlhodobo venujete rodinnému právu. Aký právny predpis by bolo vhodné doplniť do nášho právneho systému?

Žiadny právny predpis nenapraví morálku ľudí a spoločenské nastavenie. Napriek tomu, že v našej spoločnosti je rodina stále vysoko cenená, jej význam je neustále znižovaný mediálnym tlakom, tlakom zo zahraničia a vôbec nastavením spoločnosti ako takej.

Stačí si len porovnať staré seriály zo 70. rokov, kde bolo manželstvo považované za normu a rozvod alebo spolužitie ľudí mimo manželstva boli považované za výnimku. Dnes je to naopak – v médiách je prezentovaný život mimo manželstva a rozvod ako niečo úplne normálne. Aj ľudia, ktorých si iní všímajú, ako herci či politici, sa nemajú problém rozviesť, dokonca sa aj chvália tým, že majú nového partnera či partnerku.

Hodnotové nastavenie spoločnosti sa jednoducho zmenilo a to sa nedá upraviť právnymi predpismi. Dá sa to zmeniť len tým, že si ľudia uvedomia, že život vo fungujúcej rodine, kde je mama, otec a deti, je tým najlepším, čo môže spoločnosť deťom dať.

Dôsledkom toho, že nazeranie na rodinu sa mení, je mimo iného aj demografická kríza. Za minulý rok sa na Slovensku narodil rekordne nízky počet detí, čo vytvára množstvo ďalších problémov. Spoločnosť, ktorá sa nereprodukuje, postupne vymiera.

Myslím, že zmeniť sa to nedá právnymi predpismi, ale skôr tým, ak začneme hovoriť na všetkých úrovniach, že stabilné manželstvo je skutočne to najlepšie, čo môžeme dať našim deťom – a to by malo byť cieľom našej spoločnosti.

Mali by sme sa vrátiť ku koreňom našej európskej civilizácie – ku kresťanstvu. Svätý Ján Pavol II. povedal, že Európa bude buď kresťanská, alebo nebude – mali by sme sa nad jeho slovami čím skôr s primeranou vážnosťou zamýšľať.

Peter Rajňák je dlhoročným sudcom, momentálne pôsobí na Mestskom súde Bratislava II. Špecializuje sa na rodinné právo, je predsedom predstavenstva Asociácie rodinných sudcov.