O svedomí alebo letná dilema Igora Matoviča

Návrh novely ústavy zakotvujúci ústavnú identitu a ďalšiu právnu reguláciu sa preložil na september 2025. Parlamentu chýbal jediný hlas po tom, čo jeden poslanec vládnej koalície a dvaja poslanci KDH verejne zaujali stanovisko, že návrh novely nepodporia. Dá sa čakať, že títo poslanci nezmenia svoj názor ani v septembri.

Oči tých, ktorí si želajú schválenie novely ústavy, sa začali upierať na Hnutie Slovensko a predovšetkým na jeho predsedu Igora Matoviča. Bývalý premiér a mnohí poslanci tohto hnutia paradoxne súhlasia s obsahom návrhu ústavného zákona a podporili by ho. Vec má však háčik v podobe predkladateľa návrhu – vládnej koalície na čele so stranou Smer a tým, že si návrh osvojil sám premiér Robert Fico. Ide o jeho osobnú agendu, o ktorej často hovorí a za ktorú sa zasadzuje.

Stanovisko Hnutia Slovensko je, že pokiaľ za agendou ústavnej novely stojí vládna koalícia ako predkladateľ a Robert Fico, k ich podpore nepríde: „Keď si dám na misku váh, že budem ďalej žiť v krajine, kde bude vládnuť Robert Fico, a eventuálne mať teraz schválenú túto novelu ústavy, tak pre mňa je tá prvá vec taká silná, že momentálne nedokážem podporiť niečo také kľúčové, pod čím by bol hlavným podpisom podpísaný Robert Fico,“ povedal Krajčí. Podobne argumentujú aj dvaja poslanci z KDH – František Mikloško a František Majerský.

Tento problém filozofia klasifikuje ako morálnu dilemu, podľa ktorej má každý konať tak, aby činy boli v súlade s jeho svedomím. Operovanie svedomím nie je náhodné. Poslanci podľa ústavy vykonávajú svoj mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi (čl. 73 ods. 2). Svedomie hrá v konaní poslancov kľúčovú úlohu. V ňom prichádza k pomyselnému stretu medzi dobrom a zlom. Výsledkom je okrem iného hlasovanie v parlamente.

Pán Matovič nečaká na moju radu, ale keďže iní poslanci môžu dilemu medzi dobrom (obsah novely ústavy) a zlom (R. Fico a vládna koalícia ako predkladatelia) riešiť, pridám pár poznámok, akými úvahami by sa mohli riadiť. Už preto, že leto a parlamentné prázdniny pozývajú na reflexiu, a preto ponúkam krátky návod.

Ešte predtým mi dovoľte jeden disclaimer: tento článok vychádza len z predpokladov konkrétnych poslancov o tom, čo je dobré a čo zlé. Vstupuje do ich diskurzu bez ambície hodnotiť dobro či zlo konkrétnych téz, ktorými poslanci operujú. V zásade mojím zadaním nie je verifikovať ich tézy, ale ani ponúknuť odpoveď na ich dilemu, či za návrh zahlasovať alebo nie. Rozhodnutie musí byť slobodné a individuálne.

Táto dilema je o to naliehavejšia, že ak sa poslanec rozhodne, ako pri novele hlasovať, vzniká priamy nexus (prepojenie) medzi konaním (hlasovanie alebo nehlasovanie za návrh novely) a jeho svedomím. Svedomie môže utrpieť nielen vtedy, keď poslanec bude za návrh hlasovať v rozpore s ním, ale aj opačne: keď za návrh nezahlasuje a ten nakoniec neprejde. Jedno konanie spôsobí hneď dva následky: dobré aj zlé.

V klasickej filozofii sa dilema nazýva problémom dvojitého účinku. Zaoberali sa ním mnohí filozofi ako sv. Tomáš Akvinský, J. Mangan, M. Walzer a doktrína si postupne našla svoje miesto aj v učení Katolíckej cirkvi. Doktrína dvojitého účinku sa premieta do otázky: Môže niekto namietať konanie (hlasovanie za návrh), ak tým podporí zlo (vládnu koalíciu)? Odpoveď na túto otázku pozostáva na verifikácii nasledovných bodov, keď je možné uskutočňovaním dobra spôsobiť aj zlo: